S mesiacom máj sa mi ako citovo inertnej žene najviac spájajú huby májovky, správnejšie čírovnice májové a pri spomienke na to, ako som na mayovkách vyrastala, som sa logicky dostala k Indiánom. Odjakživa som Indiánov obdivovala a jednou z najhorších spomienok z detstva bolo ukradnutie mojej zbierky servítok a smrť Winnetoua. Dodnes nechápem, ako mohol May písať o Indiánoch a necestovať do Ameriky hľadať stratený Raj, ktorým Amerika bola dovtedy, kým do nej Kolumbus nedorazil.
Nové druhy stromov, kvetov, zvierat a nahatí ľudia. Namiesto toho, aby sa námorníci potešili, že ejha, máme tu živý pornokanál bez poplatkov, pohoršovali sa, čo vo mne vyvoláva dojem, že sa medzi symptómy morskej choroby okrem zvracania a porúch koordinácie môže zaradiť aj strata libida a moralizovanie ako následok presolenia mozgu vdychovaním výparov z morskej vody. Kolumbus a jeho družina nejavili záujem o skutočné spoznanie týchto divochov, ktorých vnímali len ako súčasť krajiny a ktorú považovali ako objavitelia za svoje vlastníctvo. Vyberali si z nich vzorky a posielali loďou ako ukážku kráľovi, že hen, mrkni, čo sme objavili. Balíčky vzoriek boli počas tohto cestovania poškodené chorobami, a tak často nedorazili v plnom počte a vzorkovnicu tovaru tak bolo treba robiť nanovo a zasa ďalší shipping. Ako to bolo s komunikáciou?
„Kolumbus buď uzná, že to, čím sa Indiáni dorozumievajú, je jazyk, ale nepripúšťa, že je iný. Alebo uzná, že je iný, ale potom to nie je jazyk.“ Kolumbus teda drkoce s Indiánmi s presvedčením, že si navzájom rozumejú. Keď vyjde z úst Indiána slovo, ktoré sa podobá na slovo z jeho jazyka, zastaví ho a opraví výslovnosť. Vidíš ho, logopéda, namiesto toho, aby sa snažil ich jazyk pochopiť, začal si veci domýšľať a vykladať si ich po svojom. Toto zvyknú robievať vzťahovačné ženy (môj muž by o tom vedel písať na DM články na pokračovanie), prekvapuje ma to však u drsného námorníka. Tento nezáujem o jazyk druhého viedol k vzájomnému nepochopeniu.
Pritom aj Indiáni mali vlastné písmo. Išlo o tzv. quipu (môžeme preložiť ako „uzol“ alebo „slučka“). Uzlíky z vlákien rôznej farby, ktoré mali svoje spôsoby rozmiestnenia a zoradenia podľa toho, čo chcel ich odosielateľ odkázať. Uzlíky a farby vlákien znamenali počet ľudí, zbraní, oblečenia a podobne. V podstate išlo o správy založené na jednoduchom princípe, hoci pre Španielov a ostatných cudzincov absolútne nepochopiteľnom. Moja babka, a to nebola Indiánka, ale Čičmianka, zasa zauzľovala vreckovky, keď si chcela niečo zapamätať, čiže vlastnila predchodcu elektronického diára.
Zaujímavý bol Kolumbov kontroverzný postoj k povahe Indiánov. Na začiatku opisuje Indiánov ako „krásnych ľudí s urastenými telami a prívetivými tvárami“. A jeho obdiv patrí aj ich morálke. „Sú to tí najlepší a najmiernejší ľudia na svete.“ alebo že „Myslím, že na svete niet lepších ľudí ani lepších zemí.“
Keď Indiánov spozná lepšie, začne tvrdiť úplný opak. Opisuje ich ako krutých a nepriateľských divochov. Tieto rozpory v jeho výklade vznikali na základe neschopnosti dorozumievania sa. Nielen odlišná reč a zvyky, ale aj iný spôsob správania sa a reagovania na podnety bránili vzájomnému porozumeniu, napríklad taká indiánska „veľkorysosť“, ktorá Kolumba už od začiatku fascinovala. Namiesto slov si Indiáni a Španieli vymieňali rôzne dary. Španielski dobyvatelia si čoskoro všimli, že ochota Indiánov dávať nezávisí od hodnoty daru a toto poznanie začali zneužívať. Vychcane im nosili bezcenné kraviny, ako napríklad črepy z riadu, a tak sa v očiach Kolumba veľkorysí Indiáni menia na „hlúpe zvieratá“.
Konečný obrat nastane až vo chvíli, keď ich Indiáni začnú „okrádať“. Konflikt, ktorý je plne založený na vzájomnom neporozumení. Indiáni, ktorí na základe tradícií sharujú v istej miere svoj majetok s ostatnými a je pre nich bežné vojsť k druhému do domu a podľa svojej vôle sa obslúžiť, nechápu, že z pohľadu bielych ide o krádež. A samozrejme, Kolumbus a jeho posádka sa neunúvajú hľadať vysvetlenie tohto počinu a porozumieť ich spôsobu života. Inštinktívne sa ujmu velenia, trestania a prevýchovy týchto barbarských kmeňov, lebo však v budúcej Amerike nemôže žiť žiaden barbar, ibaže by bol Conan.
Takto sa už prvé kontakty niesli v tragickom nádychu, ktorý naznačoval budúci vývoj vzťahov. Netrvalo dlho a Španieli začali s násilným dobývaním Ameriky v štýle „v očiach vidina zlata, v žilách krv Torquemada“ /vlastná citácia ©/. Indiáni vnímali kruté zásahy od bielych ľudí ako boží trest za hriechy, ktorých sa dopustila ich rasa a mňa potešilo, že boli tiež takí vzťahovační, moji ľudia!
Napriek tomu, že konflikt medzi Európanmi a indiánskymi kmeňmi prerastal do stále väčších a agresívnejších bitiek, formy komunikácie medzi oboma stranami sa istým spôsobom zlepšovali. Nepopierateľným prínosom boli miešanci, ktorí prichádzali na svet vďaka priamemu stretnutiu dobyvateľov s Indiánkami. Dobre, a teraz zrozumiteľnejšie – keď mohli Rusi šukať pri oslobodzovaní všetko, čo prišlo pod ruku, prečo by to nemohli robiť dobyvatelia, veď dobyvateľ by mal logicky dobýjať aj ženu, nielen krajinu.
A tak plodili dobyvatelia malých lingvistov. Ich výhodou bolo, že videli Nový svet z oboch perspektív, a preto vedeli opísať vzťahy medzi oboma kultúrami oveľa vernejšie ako napríklad Kolumbus, ktorý Indiánov sledoval len povrchne v rámci svojej obmedzenej predstavivosti, a preto ani nevidel rozdiely medzi jednotlivými kmeňmi. Jeden z prvých miešancov bol autor El Inca Garcilaso de la Vega, ktorý sa prostredníctvom svojich literárnych diel snažil Európanom priblížiť kultúru Inkov, v ktorej vyrastal. V podstate to pociťoval ako svoju povinnosť vzhľadom na to, že Indiáni nemali písmo, a preto ani nemali ako zaznamenávať svoj spôsob života.
Významný krok dopredu v komunikácii medzi dvoma národmi prišiel, ironicky, v období, keď už aj najväčším indiánskym kmeňom bolo jasné, že sa blíži ich koniec. Povzbudení španielskymi mníchmi a učencami, ktorých úprimne zaujímala ich kultúra, sa rozhodli zanechať svetu svoje svedectvo v písomnej forme. Svoju históriu, ktorú dovtedy zachovávali medzi sebou len ústne, zaznamenávali vo forme poviedok, piesní, poém, dialógov, proroctiev, atď. Stručne povedané, spísali svoju existenciu a definitívne ju ukončili. Okolo tých, ktorí ostali, postavili dobyvatelia starostlivo rezerváciu tak, ako v Severnej Kórei okolo každého stromčeka osadzujú kamienky do kruhu, lebo poriadok a systém musí byť.
Baví ma sledovať, ako sa ľudstvo odjakživa bohorovne tvári, že miluje nové, nepoznané veci, fascinujúcu a obdivuhodnú diverzitu prírody, hedonisti si užívajú dni, ako keby boli ich posledné, ale s väčšou roztopašou, ako to robia konzervatívci so svojím ustráchaným Memento mori, carpe diem a všetci si spolu natierajú predstavu absolútnej akceptácie inakosti na chlieb náš každodenný, arogantní nihilisti sa tvária, že sú rovnako tolerantní ako zaprdení veriaci, Kurt Cobain pokojne napíše v liste na rozlúčku, že ľudí miluje a že je mu ich ľúto, a preto to všetko radšej zabalí a skúsi to tento raz s brokovnicou, no a ja mám čudné chvenie na krku, že nám celý život ide o krk, keď sme iní… a že absolútna akceptácia inakosti je stále krásna čistá utópia. Apropó, mesiac máj… sú chvíle, keď ľudí - detí Raja, všetkých a bez výnimky, mám celkom rada.
Použité zdroje:
1. TODOROV,T. Dobytí Ameriky, problém druhého
2. OVIEDO, J.M. Historia de la literatura hispanoamericana
3. DE LA VEGA, El Inca Garcilaso. Comentarios reales. Lisboa: Pedro Crasbeeck
4. Rulandské modré, ale vlastne červené (víno asi tiež s disociatívnou poruchou identity akou trpel Karl May) neskorý zber, neobmedzené množstvo
