Nedávno som sa na tomto portáli dozvedel, že som pomaličky za zenitom a bol som nazvaný dedkom, tak som sa rozhodol využiť výhody spojené s mojím vekom a začal písať pamäti. Spomienky na časy dávno minulé, kedy naším veľkým bratom nebola Európska únia, ale hrdo sme hľadeli na východ a právo na prácu neznamenalo, že ak ste chceli, mohli ste pracovať, ale že ak ste nepracovali, tak ste si posedeli.
Na socializmus náš každodenný si spomínam len z obdobia osemdesiatych rokov, veď na prvé roky života si pamätá málokto. Keďže som v socializme prežil takmer 17 rokov, nevedel som ho porovnať s kapitalizmom, aj keď socializmus na spôsob rôznych štátov Európy som možnosť porovnávať mal.
Ideológia a propaganda
Základom socializmu bola propaganda. Už od škôlky sa deťom vštepovali základné hodnoty a princípy. A hlavne heslá, ktoré sa maľovali všade. „So Sovietskym zväzom na večné časy“ bolo asi základné heslo, ktoré sa opakovalo od nevidím do nevidím. Pre neskôr narodených – Sovietsky zväz alebo inak Zväz sovietskych socialistických republík (v skratke ZSSR) bol náš najväčší vzor. Okrem toho bol aj náš pán. Len aby bolo jasné – Sovietsky zväz sa skladal z 15 zväzových republík, ktoré si postupne naberala matička Rus. Červená armáda, ktorá po druhej svetovej vojne oslobodila stredoeurópske štáty síce nechávala navonok samostatné štáty, ale ak boli náhodou nejaké problémy s rozvracačmi socializmu, rýchlo nabehla a urobila poriadok. Odvtedy sa hovorilo „Socializmus si rozvracať nedáme“.
Štátny znak Zväzu sovietskych socialistických republík na červenom pozadí (zjednodušená verzia)
Štátny znak Československej socialistickej republiky
Horšie bolo, že sa do ekonómie miešala ideológia. Ako vieme, ekonómia závisí od správania sa jednotlivcov. A tu bol problém, lebo princípy socialistickej ekonómie boli založené na plánovaní. Čiže sa plánovalo aj to, koľko prasiatok sa musí narodiť ako aj to, koľko bravčového mäsa spotrebuje človek za rok. Výsledkom bol podpultový predaj. Alebo ak ste chodili do zahraničia, nakúpili ste tam, čo sa dalo a doma nebolo. Pravdaže hraničné kontroly boli prísne a vy ste sa stali pašerákom, ale o tom neskôr.
Ideológia marxizmu a leninizmu bola uznaná za vedu a na vysokých školách sa vyučoval vedecký komunizmus. Inak vraj dosť nepríjemný predmet. Ale kým človek dospel do štádia, že bol na vysokej škole, musel absolvovať niekoľko sto hodín vymývania mozgov od škôlky po vysokú školu a potom ešte aj v práci. Všade boli vyvesené obrazy čelných predstaviteľov a Lenina už poznal aj retardovaný škôlkar. Pravdaže len podľa fotky, ktorá bola na každom rohu. Hocijaký samozvaný umelec vedel nakresliť Lenina – holá hlava, fúzy, briadka, prípadne ešte baretka. Ale keby ukázali foto Lenina mladšieho s vlasmi a bez fúzov a brady, tak by ho nespoznal ani okresný predseda výboru KSČ. Ani ak by bol triezvy, čo sa mu často nestávalo.
Vladimír Iľjič Uľjanov známy ako Lenin
Gustáv Husák, posledný prezident ČSSR. Tento portrét nám visel na stene v každej triede.
Červená hviezda a štátny znak Československa (ten s levom) boli na každej nástenke a nástenky sa obmieňali každý mesiac podľa aktuálneho výročia. Neslúžili na informáciu verejnosti (na tendre už vôbec nie), ale na buzerovanie nástenkára, aby tam dával informačné ideologické materiály. Ak sa žiadne výročie nenašlo, dávali sa heslá – „Svetový komunizmus – záruka mieru“, „Komunistická mládež podporuje X. zjazd KSČ“, „Športom k budovaniu svetlejších zajtrajškov“ a i.
Ideológia nám bola vštepovaná od začiatku života. Miesto krstu bolo prijímanie novorodencov medzi občanov obce, miesto prvého svätého prijímania - sľub iskričiek a pionierov a miesto birmovky - sľub vernosti socialistickej vlasti. V podstate nás podchytili ako cirkev podchytáva svojich baránkov a organizovali akcie, na ktoré sme museli chodiť nasilu dobrovoľne. Kto nešiel, priečil sa mašinérii štátnej propagandy a mal to ťažšie.
Správy
Ak teraz niekto nadáva na správy a ich kvalitu, nech si spomenie na socialistické správy. Ak si nespomína, popíšem mu ich. Na rozdiel od súčasnej plurality názorov boli len štátom kontrolované správy aj v televízii aj v novinách. V našom regióne sa toho veľa nezmenilo, ani vtedy sme dobre nechytali slovenskú televíziu a teraz po digitalizácii to nefunguje už vôbec. Takže pokrok žiaden, len teraz musíme platiť aj koncesionárske poplatky za to nič, čo sa k nám dostáva.
Ale vráťme sa k správam. Správy museli byť vždy pozitívne. Súdruhovia sa stretávali, plán sa plnil, žatva bola v plnom prúde, nové vedecké objavy v Sovietskom zväze. Svet okolo nás bol gombička, ktorý sa spomínal iba okrajovo. Napríklad keď sa do seba pustili Irak a Irán. Hnusní imperialisti. Vnútorná politika sa nekomentovala, všetko bolo dobré tak, ako bolo. Ak náhodou nebolo, tak sa o tom mlčalo. Napríklad o Nežnej revolúcii, ktorá vypukla v Prahe v piatok, sme sa dozvedeli zo zahraničných médií. Neskôr to komentovali tak, že pár narušiteľov socialistického spolužitia na popud imperialistov bolo v Prahe rozdrvených políciou.
Podobne to bolo aj s novinami. Najčítanejšie noviny – Pravda, boli také veľké, že v dnešných minimalistických bytoch s 24 metrami štvorcovými by sa ani nedali otvoriť. Síce sa tam veľa užitočných informácií nenachádzalo (podobne ako v dnešných lajfstajlových magazínoch), ale noviny celkom dobre horeli a dalo sa nimi podkúriť (nie tak, ako so súčasnými časopismi). Tá intelektuálna vata, ktorou boli noviny dennodenne vypĺňané, bola podobná ako v televíznych správach – ako dobre sa máme, či ešte vôbec žijeme, keď svetový imperializmus klope za hranicami a čaká, kedy naša ostražitosť ochabne.
Úvodníky boli také rovnaké, ako keby ich vyrábal generátor vhodných náhodných slov. Pravdaže počítače vtedy ešte neboli, tak bolo treba zamestnať šikovných pisálkov, ktorí vedeli dennodenne písať o ničom tak, aby to vyzeralo, že o niečom píšu. Správny socialistický pisálek vedel písať rozsiahle úvodníky, príhovory ku MDŽ, zjazdu strany, pohrebu ako aj finančno-hospodársku analýzu podniku, pričom nič podstatné nepovedal. Ako spomína môj kolega, správna analýza musí mať 30 strán, je jedno, o čom sa v nej píše.
(pokrač.)
Pic by SniperOfSiberia
