Október 2024, niečo vyše roka po parlamentných voľbách na Slovensku. Zažili sme najteplejšie leto než kedykoľvek predtým, chlieb nezlacnel, Roberta Fica nešťastne postrelili v Handlovej, čím sme sa zaradili na zoznam krajín dominantne latinskoamerických, z hľadiska útokov na verejných činiteľov. Okrem toho opozícia už stoosemdesiaty piaty krát naletela koalícii a venovala sa zástupnej téme miesto toho, čomu sa venovať reálne treba.
Priam srším optimizmom. To je sarkazmus.
Ekonomika
V Grécku som bol ako dieťa na dovolenke. Nepamätám si veľa. Potom prišla globálna finančná kríza a Grécko sa spolu s Islandom dostalo do situácie, ktorú by nejeden človek nazval nepriaznivou. Slovensku to hrozí tiež. To si budem pamätať už oveľa lepšie. Množstvo indikátorov ukazujúcich na prichádzajúcu recesiu sa neustále zvyšuje a prognózy hovoria, že tento rok to určite nebude, možno až v 2026. Ja šetrím už teraz a vymýšľam exit stratégiu na tento november. Pre istotu.
Veľká kniha ekonomiky je veľká preto, lebo ekonómovia, bankári, právnici, a ostatné „pochybné“ entity milujú vysvetľovať jednoduché veci komplikovane, aby im nikto normálny nerozumel. Ale každý si dokáže uvedomiť aspoň niekoľko málo vecí:
- V dobrých časoch treba investovať a tvoriť si vankúš, aby bolo možné tento balík peňazí použiť keď je zle. Mnoho ľudí toto robí až keď je neskoro.
- Nízke úroky a ceny nikdy neostanú nízke navždy. Ak si niečo môžem dovoliť dnes, neznamená to, že si to môžem dovoliť na 30 rokov vopred. Zadlžiť sa na hranu v najlepších časoch bez rezervy spraví len idiot. Nie je ich málo.
- Dlh sa nespláca ďalším dlhom.
- Ak potrebujem šetriť, musím nájsť spôsob ako zvýšiť príjmy a zároveň znížiť výdavky. Nemá zmysel robiť do vyhorenia ak to znamená len 2% valorizácie navyše, zároveň nemá zmysel každý deň jesť vifonky, ak to moju životnú úroveň položí na dno.
- Žiadna kríza netrvá večne a môže byť príležitosťou. S hviezdičkou.
Asi som sa ale prerátal. Príliš som dôveroval tomu, že ministerstvo financií dokáže nastaviť konsolidáciu verejných financií tak, aby bola veľká kniha spokojná.
Miesto toho si z knihy spravilo toaletný papier. A zaplatí to bežný občan, ako vždy.
Právo
Po novom nie je nezaplatenie dane do výšky 20 000€ trestným činom. To je len jednou z mnohých zmien v oblasti práva, ktoré sa za ostatný čias udiali.
Trestný zákon bol prekopaný k horšiemu. Limity pre rôzne prečiny a zločiny, najmä v oblasti finančnej kriminality, sa posunuli a ich premlčacie lehoty sa skrátili. Po novom sú krádeže do určitej sumy iba priestupkom.
Výsledkom je, že vzrástla drobná kriminalita. Ono to na prvý pohľad možno nie je vidieť, pretože do štatistiky to ide iba ak zlodeja chytia, policajt príde a všetko zaeviduje. Samozrejme nie je garantované, že policajt vôbec príde, len na dopravnú nehodu môžete čakať hodinu. S drobnou krádežou sa kriticky zmenšujúci policajný zbor naozaj zapodievať nebude. Ledva policajti stíhajú spať v autách pri kontrole rýchlosti či nivočiť nové hybridné BMW.
Na zabránenie krádežiam sa objavili výjazdové brány pri samoobslužných pokladniach ktoré pre východ vyžadujú skenovanie bločku. Posilnili sa stavy SBS, v Lidli sa pri niektorých artikloch objavujú ceduľky upozorňujúce že kradnúť sa nemá a tovar je elektronicky chránený. Napríklad Nutella. Alebo štvrť kila masla.
Nehovoriac o tom koľko prípadov neplatičstva a malej či veľkej finančnej kriminality mizne zo súdov. Kvôli premlčacím dobám boli mnohé obvinenia zrušené. Okrem politických špičiek, ktoré sa týmto potenciálne zbavili viny, odľahlo aj mnohým rodičom, ktorí dlhé roky neplatili výživné na svoje deti. Pre spravodlivosť čokoľvek.
Kultúra
Martina Šimkovičová a Lukáš Machala.
Zatrpknutý a vyschnutý papek bažiaci po moci a pomste v tandeme s Lukášom Machalom.
Alebo je to naopak?
Kultúra bola vždy rezortom, ktorý viac menej fungoval oddelene od zbytku spoločnosti. Kým sa nedialo nič poburujúce, kultúra žila svojim životom a ľudia sledovali Emily in Paris na Netflixe. A aj keď niečo poburujúce predsa len vyplávalo na povrch, spoločnosť to už tradične nechá ležať tak po troch dňoch lebo však umelci sú už raz takí.
Ale už žijeme v ére kedy doslova vyhľadávame riešenia na neexistujúce problémy.
Začalo to divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Nothingburger uvarený z čírej hlúposti samozvanej šéfky rezortu kultúry. Ďalej prišli rôzne čistky na úradoch a v inštitúciách. Prešiel zákon o STVR. A teraz aj nové pasy, vytvorené z grafiky voľne dostupnej na internete. Skutočne hanebné.
Lebo Slovensko nie je dostatočne národné a vlastenecké.
Áno, odfláknutý pas zo mňa odrazu urobí človeka hrdého na svoju krajinu. Hejslováci z SNS a bývalý vysávač z Markízy presne vie čo je potrebné na povznesenie národnej morálky a identity obyvateľov Slovenska. Hranie hymny každý deň o polnoci bohužiaľ nezabralo ako malo. Smolík.
Netuším ako inak si to Slovensko zachránime.
Zdravotníctvo
Rudolf Huliak sa zgúľal zo stoličky ako hlúpy amatér. Česť jeho hanbe. So zdravotníctvom to nemá nič spoločné, iba som to sem hodil na odľahčenie. Huliak odľahčenie potrebuje ako slaninu.
Ministerka Dolinková po schválení konsolidačného balíka a prejave Petra Kotlára, pre koktavých Peter, podala demisiu. Zanechala za sebou dedičstvo v podobe štyroch narvaných kozmetických stolíkov a kolabujúcu nemocnicu v Trenčíne, ktorá je ešte len na začiatku celej rady nemocníc, ktoré čoskoro prejdú do krízového stavu, aký sme tu nemali od čias covidu. A zatiaľ čo ministerka Dolinková vyberala piaty stolík miesto vybavovania zrušenia zníženia valorizácie platov zdravotníckeho personálu, Peter vyšetroval riadenie pandémie.
On to ale mal už dávno vyšetrené, len hľadal dôkazy. Síce žiadne nenašiel, ale dal ich vláde v dokumente, ktorý nikto nevidel a asi ani neuvidí. A síce jeho závery sú absolútne v nesúlade s celou svetovou lekárskou komunitou a realitou všedných dní, ale aspoň jeho štúdia odpovedala na otázky, ktoré sa pýtalo celé Slovensko, napríklad - je vakcína génovou terapiou? Bol covid vytvorený v labáku ako nástroj na kontrolu ľudí? Je moč skladovaný v semenníkoch? Nezahýba mi Maťka Šminka?
Našiel som si tu poznámku, že tie otázky sa pýtal Šaňo, Maroš, Mária, Gejza, Elvíra a Júlia. A asi 56 000 botov na Facebooku.
Asi sa nikdy nedozvieme odpovede na skutočne dôležité otázky. Zvládli sme krízovú komunikáciu? Čo sme mohli urobiť lepšie v prevencii proti šíreniu vírusu? Kde sme utopili najzbytočnejšie peniaze? Aké lekárske postupy sa osvedčili a aké nie? Ako vieme zlepšiť prvý a druhý kontakt pacienta s lekárom pri podozrení na ochorenie? Ako by mala vyzerať účinná riadiaca štruktúra podobnej krízovej situácie? Ako sa vieme pohotovejšie podieľať na medzinárodnej úrovni?
Nevieme.
Ale aspoň viem že ak ma postrelia do brucha, majú ma odviezť do Banskej Bystrice. A tie konšpirácie o tom, že Robertovi Ficovi miesto liečenia strelných poranení dávali novú pečeň, nuž, neviem sa k tomu vyjadriť, nie som riaditeľom nemocnice.
Opozícia
Človek tak sprostý, že keby bol lastovičkou, letel by zimovať na Svalbard, je vzácny úkaz. A predsa je Andrej Danko stále živý a... živý. Byť opozičným poslancom vlastnej vláde pred ním dokázal iba Igor Matovič. Keby obidvoch nebolo tak jednoduché prirovnať k dobytku, určite by si potriasli kopýtkami v rámci zhody.
A tak celkovo z koalície srší domnienka, že pravá ruka nevie čo robí druhá. Zákony sa menia medzi tlačovkami a posielajú sa na prerábanie aj sedemkrát po schválení.
Dokonalá pôda pre opozíciu. Ibaže by nie.
Kým je Progresívne Slovensko zaneprázdnené riešením otázok ohľadom ďalšieho úžasného nápadu z dielne užitočného idiota číslo 97, na pozadí diania koalícia vytvorila ďalší kováčsky klinec do rakvy spoločnosti. Medzitým sa Igor Matovič opäť dostal do popredia pľutím kyseliny v pléne parlamentu, ako to má vo zvyku. Ako sa k tomu len Progresívne Slovensko postaví?
Dajú vedieť o týždeň. Možno. V strane majú viac názorových prúdov než dátových liniek v CERNe. Ale aspoň vylepili billboardy kritizujúce vládu, lebo ak je niečo na čom sa združenie predsedov školského parlamentu vie zhodnúť, tak je to neškodná volebná kampaň. Riešenie problémov Slovenska sa bude riešiť až vo vláde predsa!
Hlavne že opozícia mala vynikajúcu, priam dychberúco úžasnú príležitosť zahviezdiť.
Ľudovít Ódor za sebou zanechal veľký balík potenciálnych konsolidačných opatrení. Stačilo si len vybrať. Miesto toho aby opozícia predstavila svoj komplexný návrh konsolidácie, veď 80% roboty už je spravenej, Michal Šimečka išiel na stretnutie k Ficovi a jeho anturáži aby im ako veľký chlapec povedal čo si myslí o konsolidácii. A myslel si zhruba nič keďže obrovský problém bolo zvýšenie platov politikov a doživotná renta pre premiéra.
Slovensko hľadá odborníkov aj naďalej. A čoskoro aj drobné na autobus.
