Keby som si mohla želať jedinú vec, bol by to štýl. Aha, počkať, ten už mám. Tak potom večnú lásku. Ale ako vieme, nič nie je večné a je to tak dobre. Inak by nemohol vzniknúť ani tento článok a to by bola fakt škoda.

 

Stavím sa, že ste sa už dlho s nikým nerozišli. Mýlim sa? To bude dobré. Nemýlim sa? Tak vidíte.

 

Ak by vám to náhodou už dlhšie vŕtalo v hlave, možno je načase to konečne spraviť. Ale pozor! Rozísť sa síce dá na viacero spôsobov, no nikdy to nebude anesteticky bezbolestné, ak aspoň jeden z vás do vzťahu zainvestoval emočne (týmto exkludujem páriky bohatých gerontov a ich peroxidových dievčiniek).

 

 

Ako na to?

 

Ku štýlovému rozchodu potrebujeme: vreckovky, posteľ, víno, kamaráta/kamarátku ochotnú počúvať všetok ten bullshit (je ideálne, ak ich máte viac, jedna osoba totiž nemusí mať dostatočne pevné nervy a bude treba rozložiť všetok ten emočný nápor na viacero ľudí) a samozrejme, hudbu.

 

Každý rozchod si zaslúži vlastný soundtrack. Ja som mala to šťastie, že ma "v tom čase" zachytila vlna Adele, ktorej album 21 je užasná reklama na rozchod. Dobre sa pri ňom rozjímalo a tak, chápete. V druhom porozchodovom období som zas schytala album Halcyon od Ellie Goulding - očividne mala česť s podobným prípadom ako ja. Určite aj váš rozchod niekto do dokonalosti popísal, ono, priznajme si, scénar býva pomerne generický a hudba vo všobecnosti je celá o láske, takže z možností - chcem ťa, milujem ťa, neznášam ťa, zase autori až tak vyskakovať nemôžu. Keď chcú byť veľmi invenční, spievajú o tom, ako nenávidia, že dotyčného milujú, no veď to poznáte. Takže k perfektnému štýlovému rozchodu určite treba soundtrack. Aj trpieť sa dá krásne.

 

A raz to prejde. To vám garantujem. Možno už zajtra sa zobudíte a zrazu uvidíte veci z iného uhla a porozchodové obdobie sa skončí. Nastúpi obdobie predvzťahové a následne vzťahové, počas ktorého vás ani nenapadne rozmýšľať nad štýlom ďalšieho rozchodu. Toto obdobie býva označované aj ako nudné, pretože človek je tak nejako priblbo šťastný, všetko vníma cez sladkú hmlu a je dočasne spokojný. No a zo spokojnosti nikdy nič veľké nevzišlo, opýtajte sa mladého Werthera.

 

Spôsoby drvenia nádejí a ideálov môžu byť teda nasledovné:

 

 

"Nie je v tom nikto iný."

 

Samozrejme, že v tom je niekto iný. Na základe pozorovaní v mojom okolí je toto najčastejší typ rozchodu. Akoby sa ľudia báli rozísť jednoducho preto, že dotyčného už/nikdy/úplne nemilovali. Alebo stretli niekoho iného a vtom im to docvaklo - môj terajší vzťah ma nenapĺňa a rýchlo z neho treba preč. Jasné, ľahšie sa odchádza, keď máte kam. Tyranizovať toho druhého opismi svojho novonadobudnutého šťastia ale naozaj nemusíte.

 

 

Očakávaný rozchod

 

Dokážete si to asi predstaviť - niečo nie je v poriadku, hádky každý druhý deň, totálna agónia a celé okolie čaká, kým vy dvaja pochopíte to, čo je zjavné už aspoň pol roka. Stačilo. Nepredlžovať. Rozíďte sa, nič zaujímavé sa tu nedeje, vážení. Vtedy, keď je rozchod len otázkou času, býva častokrát ten posledný krok už vykúpením.

 

 

Blesk z čistého neba

 

Ak ste poloautista, emocionálne plochý a sotva vnímate okolie, prípadne sa nachádzate v stave akútnej zamilovanosti, rozchod môže byť pre vás prekvapením. Ako to, že už nechce byť so mnou? Veď nám spolu bolo tak dobre! Preskočilo mu/jej? Fetuje? No nefetuje. Len má trošku iný náhľad na situáciu ako vy. Nevadí. (Viem, že vadí, ale ono v skutočnosti nevadí, fakt. Uvidíte neskôr.)

 

 

Život nekončí

 

Keď už ste teda dospeli k tomu, že urobiť to treba, poznáme rôzne metódy, ako na to. Napríklad smskou, emailom, telefonátom, odkazom cez kamoša, osobným rozhovorom. Osobne odporúčam to posledné, ale kľudne sa môžete inšpirovať aj Philom Collinsom, ktorý svojej žene oznámil, že sa s ňou rozvádza, faxom. Zlaté deväťdesiate.

 

Najštýlovejší rozchod, o akom som kedy počula, zrealizoval môj lektor francúzštiny v Nice. Svojej soon-to-be ex-priateľke najprv poďakoval za všetky tie úžasné spoločne prežité chvíle a roky, ktoré mu venovala. Následne sa s ňou rozlúčil a dal jej rozchodový darček - kabelku od Hermèsa. Keď nám to rozprával v triede, všetkým nám tým vyrazil dych. No a potom spomenul, že jeho ex-priateľka z duše nenávidela červenú. Tipnite si, akej farby bola tá kabelka. Ach, tí Francúzi!

 

Rozchodom sa život nekončí, vo väčšej miere sa práve len začína. Pamätajte: "La mode passe, le style reste." Tak nech to má grády. 

 

 

Pic by mrboomshot