Kapitola 1 – Ako zo začalo, prípravy, odchod
05.07.2014
To sa mi tak jeden júlový sobotný večer nechcelo ísť do krčmy. Ležal som v posteli, sledoval ako to Holandsko a Kostarika mastia vo štvrťfinále a popíjal červené víno. Dopil som fľašku a otvoril som druhú.
Pred necelým rokom som nad dlhším voľnom iba rozmýšľal, ale teraz som cítil, že fakt potrebujem vypnúť. Druhá fľaša pomaly dochádzala a Kostarika to dotiahla do penált.
Otvoril som vyhľadávač leteniek, zadal dátumy a cieľ.
15.01.2015: Praha – Amsterdam (1h 35m let), prestoj na letisku 5h, Amsterdam – Peking (9h 35m let), prestoj na letisku 10h, Peking – Manila (2h 55m let), príchod do Manily 16.01.2015 o 22:30.
27.02.2015: Manila – Kanton (2h 25m let), prestoj na letisku 3h 20m, Kanton – Paríž (13h 20m let), prestoj na letisku 7h 35m, Paríž – Praha, príchod do Prahy 28.02.2015 o 15:00.
Cena: 597,55 EUR + (predražené) poistenia 132,40 EUR.
To celkom ide, pomyslel som si, zadal potrebné údaje a s dopíjaním druhej fľašky červeného potvrdil. Aké jednoduché, idem na mesiac a pol na Filipíny.
14.07.2014
Keďže život je plný útrap a rôznych príkorí, ani mňa neobišlo pondelkové ráno a príchod do práce. „Aj by som sa mohol šéfovi zdôveriť, že som si naplánoval 6 týždňovú dovolenku“, pomyslel som si, keď som ho zbadal vo dverách kancelárie. Veď lepšie načasovanie ako pondelok ráno neexistuje, čo sa takýchto správ týka. Šlo to celkom hladko, po mojom ubezpečení, že som si už letenky vlastne kúpil, nedajú sa stornovať a šéfovom „tak to si mi moc na výber nedal“, som dostal povolenie.
15.07.2014 – 14.01.2015
Z mojich ambícií pripravovať si itinerár dovolenky ostali len tie ambície. Celé prípravy sa zúžili na čítanie si blogov a objednania čerstvo vydaného sprievodcu The Rough Guide (pozn. hodilo sa, ale žiaden zázrak, najmä čo sa ubytovania týka).
Dva týždne pred odchodom bolo jasné, že idem sám. To ma trochu zmobilizovalo a popri kope roboty a sťahovaniu sa som sa začal akútne zaoberať otázkou, že čo tam kurva budem 6 týždňov robiť.
Aby som to trochu rozvinul. Síce to nemala byť moja prvá cesta mimo Európu, ale nikdy som nebol v Juhovýchodnej Ázii a nikdy som nešiel sám. Aj z týchto dôvodov som si vybral práve Filipíny – mal som za to, že Filipínci sú kresťania a že sa všade dohovorím po anglicky, takže táto kombinácia mi prišla ideálna.
Po prečítaní všetkých možných blogov a cestopisov som sa rozhodol, že sa nechcem zdržať v Manile viac ako je nevyhnutné, a teda nebudem v Manile spať ani prvú noc (napriek príchodu o cca 11tej večer). Preto som si kúpil letenku do Cebu City (16.01.2015, odlet 05:35 z Manily, cena 79,38 EUR) s tým, že tých cca 6 hodín sa nejako premotám na letisku.
Dilemu, či si brať notebook alebo nie som rozsekol kompromisom a kúpil som si tablet. Prepravu z Bratislavy do Prahy som následne vyriešil tak, že to risknem a pôjdem vlakom s odchodom z Bratislavy o 22:58 a príchodom do Prahy o 04:10 ráno a budem sa modliť, aby nenasnežilo. Odlet z Prahy bol totiž naplánovaný na 07:00. Ďalším orieškom bolo balenie sa. Nakoniec som sa rozhodol, že budem brať iba príručnú batožinu a v deň odchodu som si kúpil batoh Deuter Futura 32l s tým, že sa do neho musím pobaliť aj keby som mal použiť štýl Máziková, Pacho – hybský zbojnik.
V deň odchodu som si rovnako zakúpil kapsáčové krátke a dlhé gate a tenisky vhodné aj na stredne náročné treky a mohol som to všetko narvať do ruksaku.
Deň odchodu bol celkovo pomerne hektický – okrem toho, že som všetko potrebné (aj menej potrebné) na dovolenku nakupoval na poslednú chvíľu, musel som sa aj dosťahovať a stihnúť večerné rozlúčkové posedenie v pohostinstve, pričom na to posledné som rozhodne nechcel meškať, keďže to sa nepatrí.
Takže toto som si bral.
1. Oblečenie na sebe:
- tričko s krátkym rukávom
- tričko s dlhým rukávom
- mikina s kapucňou
- ľahká, kedysi nepremokavá, bunda
- dlhé kapsáče
- ponožky
- tenisky vhodné aj na stredne náročné treky
2. Obsah batoha:
- 4 ks tričko s krátkym rukávom, najvypratejšie bez emočných väzieb
- 1 ks havajská košeľa s náprsným vreckom, vhodným na bezpečné prenášanie filipínskeho obeživa (namiesto bezpečnostnej peňaženky, viem, ľahkovážne)
- 1 ks havajské kraťasy a plavky zároveň
- 1 ks kapsáčové kraťasy
- 1 ks malý uterák
- 1 pár šľapiek (obuv)
- 5 párov ponožiek
- 1ks plachta, rozmer 160x200cm, vypratá s červenou mikinou, nezvratne ružovej farby (rovnako ako v prípade tričiek, bez emočných väzieb)
- zubná kefka, zubná pasta, z hotelov pokradnuté malé balenia šampónov a sprchových gélov
- tablet
- kompaktný foťák
- nabíjačka a 4ks bateriek
- univerzálna USB nabíjačka
- sprievodca The Rough Guide to The Philippines 2014
- poznámkový blok, 2 guličkové perá, pas, vytlačené letenky
Nakoniec nebolo potrebné skákanie po batohu a všetko som to do neho napratal. Dal som si sprchu, obliekol som si všetkých tridsať vrstiev a vybral som sa do krčmy. Rozlúčková party, ak by niekto zabudol.
Sám by som samozrejme žiadne takéto seansy neorganizoval, som predsa zodpovedný mladý muž a na takej akcii by som sa mohol pokojne najebať a zmeškať vlak a nikam nejsť a s pocitom zahanbenia prísť na druhý deň do práce. Alebo 6 týždňov kamuflovať, že som niekam odišiel a v skutočnosti sa celý ten čas na striedačku opíjať a depkovať, že som alkoholik. Ale tak keď už Zuzana zorganizovala, patrilo sa prísť.
V „našej“ krčme sme sa stretli celkom v hojnom počte, na tvárach niektorých sa dalo čítať presvedčenie, že ma vidia naposledy. Ja som bol unavený ako kôň a chcel som sa teleportovať niekam na pláž. Miesto teleportu som si dal 7 rozlúčkových pív a 2 ešte rozlúčkovejšie hruškovice, vybozkával dámy, podal ruku pánom a vyrazil rezkým krokom na zástavku autobusu č. 61, smer Bratislava – hlavná stanica.
