Lietadlo z Girony do Bratislavy odlieta ráno pred deviatou, na letisku musíte byť už okolo siedmej. Ani sama neviem, vďaka čomu ma osvietilo, ale napadlo mi, že bude lepšie noc pred odletom stráviť v nejakom hoteli pri letisku, než ísť v komatóznom stave priamo z Barcelony busom, ktorý odchádzal do Girony o 3.00 A.M. My pekne prídeme do Girony už deň pred odletom, ubytujeme sa v hoteli, ktorý ponúka odvoz z/na letisko v cene a má aj bazén, pôjdeme si pozrieť historické mesto a večer sa ešte v tom bazéne okúpeme a ráno pôjdeme domov vysmiati. Dobre som to vymyslela, bola som so sebou spokojná.

Všetko išlo podľa plánu. Vo štvrtok ráno sme na Estación de Nord nastúpili na náš bus do Girony. Pred odchodom sme ešte na stanici nakupovali nejaké somariny, ako tričko pre syna s nápisom Barcelona, magnetku, nejaké pitie a tak, všetko v hotovosti. Po hodinke aj niečo sme šťastne vystúpili na gironskom letisku a zavolali ujovi z hotela, že už sme tu, nech príde po nás. Prišiel, ubytovali sme sa a hurá, ideme si pozrieť Gironu. Zastávka busu priamo pred hotelom, paráda, ide to za 15 minút a potom každú polhodinku. Máš nejaké drobné, zlato? Jáj, počkaj, pozriem... Nemám, už len nejaké centy. Ty nemáš? Nie, len kartu. Hm, aj ja mám, dokonca dve. Myslíš, že v tom buse bude terminál? Ideme sa spýtať na recepciu. Tak nebude. Počkaj, koľko nám treba? 2,60 na osobu? Ja ešte pozriem tie drobné, pozri aj ty. OK. DPČ. DPČ. Chýbali nám nejaké dve eurá.

A teraz čo budeme robiť? Ja to chcem vidieť. Aj ja. Vieš čo, tak poďme naspäť na letisko, však tam je určite bankomat. Je to kúsok, to prejdeme. Jasné, poďme. A tak sme teda šli, po krajnici,  lákaní víziou krásneho, nalešteného bankomatu, čo vyrieši náš problém. Prídeme tam a aby sme sa nezdržiavali, pýtame sa tety pri infodesku, kdeže tu majú bankomat. Skvelá správa je, že majú až dva. Pekne vedľa seba. Ale vraj sú pokazené. WTF? F. neveril a musel sa ísť presvedčiť na vlastné oči. Španielka neklamala. Bankomaty mimo provoz, oba. Po krátkom, ale o to expresívnejšom výleve na tému skurvení leniví Španieli, čo majú všetko na saláme a podobne, sme začali vymýšľať rôzne scenáre, ako sa predsa len do tej Girony dostať. Spätne za top of the tops z tých mojich považujem nápad, aby sme sa vrátili na recepciu hotela, dali im niečo do zálohy za desať eur, odviezli sa busom do Girony, tam vybrali prachy z bankomatu a vec by bola vybavená. OK, na moju obranu musím uviesť, že bol pokročilý čas obeda a naposledy sme mali len nejaké sušienky ešte o siedmej ráno v Barcelone. F. zavelil, že sa musíme najesť a vraj niečo vymyslí. Poďme, v letiskovom bistre sa kartou platiť dá!

Po doplnení hladiny cukru a kofeínu sa v našich hlavách okamžite rozjasnilo. Zlato, vezmeme si taxík. Jaj, ozaj, však ich tu stojí celý rad. A všetky čakajú len na nás. Bude to síce za 25 eur, ale uvidíme Gironu! Vidíš, ja som ti hovoril, že keď sa najem, niečo vymyslím. A prečo nám to vlastne nenapadlo skôr? Hypoglykémia a dočasná malnutrícia, inak si to neviem vysvetliť. Nevadí, už sa vezieme, uvidíme Gironu, hurá.

Taxikár nás vysadil v centre, nakoniec to bolo za 27. A či to stálo za to? Ale hej, Girona je milé, trochu ospalé mesto s veľmi starým historickým centrom. Majú tam most, pohľad z ktorého veľmi pripomína pohľad z Ponte Vecchio vo Florencii (aspoň mne teda hej), katedrálu, ďalšie staré kostoly a stavby a hlavne jednu z najstarších zachovalých pôvodných židovských štvrtí v Európe. Pre mňa bola hlavným lákadlom. Je to labyrint stredovekých kamenných uličiek a uprostred nájdete múzem židovskej kultúry. Pred vstupom sa nás pani za pokladňou opýtala, odkiaľ sme. Nesmelo hovoríme, že zo Slovenska a čakám, či nás za to budú extra čardžovať, alebo nás za slovenský národný prínos k holokaustu rovno vykážu von, ale zjavne ide len o nejakú internú štatistiku pre potreby múzea. Teta zadá údaj a milo nám predá lístky. Nie je to povinná jazda, ak vás táto téma nezaujíma, v podstate tam vôbec nemusíte ísť. Ja som sa dozvedela veľa zaujímavého o živote Židov nielen v Girone, ale v celom Španielsku v časoch pred aj po násilnom vysťahovaní/vyvraždení/prechode na katolícku vieru.

V Girone sme strávili dohromady nejaké 4 hodinky. Ak už budete odlietať práve odtiaľ, bola by škoda si ju nepozrieť. Jo, a našli sme aj bankomat a vybrali sme si peniaze, takže naspäť sme už mohli ísť busom a podvečer sme ešte aj ležali pri bazéne. Pred spaním sme vypili posledný liter sangrie, ráno nasadli do lietadla a dali Katalánsku zbohom.