Čítať Kinga je také detinské. Každý puberťák, ktorý sa chce pochváliť, že číta knihy pre dospelých, začína Kingom. Ja som začal po 18-ke a za pár rokov som prečítal niekoľko starších kníh. Väčšinou sa mi aj páčili. Veď taká Mŕtva zóna alebo Dark half sú klasika a to ani nehovorím o Carrie alebo Podpaľačke. Chcel som mať auto s menom Christine, ale to som bol chudobný študent a potom som na to zabudol.

Ako som spomínal v predchádzajúcej časti, my sme si nenechali pokaziť dovolenku. Keďže sa o to pokúšali naši vlastní krajania, snažili sme sa im vyhýbať. Na druhej strane, na vlastné oči sme videli, ako funguje multikulti.

Áno, bol som tam, videl som, a vrátil som sa domov bez väčšej ujmy na zdraví. A keďže som vám určite chýbal, napíšem aj cestopisy, aby to nebolo stále o retrospomienkach. Aj keď niekedy si lepšie pamätám tie retro veci než to, čo povedala manželka pred dvoma minútami.

 Podľa vzoru Astrálneho feťáka budem písať pozitívny článok o tom, čo mám rád. Bude to ťažšie než hejtovať, veď stále sa dá nájsť tisíc dôvodov, prečo niečo nie, ale je čoraz náročnejšie vydolovať pozitívne emócie. Hlavne, keď nefetujem a od prírody som pesimista a v práci ma používajú na odstrašenie protistrany pri rokovaniach. Ako mladý som mal rád horory.

Že prečo hejtujem jar? Veď je to také krásne ročné obdobie. Konečne svieti slnko, tráva sa zelená, ľudia vychádzajú zo svojich brlohov a promenádujú sa nielen po nákupných centrách, ale užívajú si aj čerstvý vzduch v centre mesta, idú na skejty a bajky... Takto to poznáte z mesta. Na dedine, alebo v menšom meste, kde je plno rodinných domov, je to iné.

Minulý týždeň k nám tiež došla nádielka bieleho z neba. Takže aj okolie slovenského veľkomesta si mohlo užiť vzorku zimy z Oravy. Niektorí vypisovali na sociálnych sietiach patetické statusy o tom, ako krásne je vonku. Ako odmenu dostali smrteľné vyhrážky od tých, ktorí boli hodiny zaseknutí v aute, autobuse, vlaku alebo na letisku.

Ak ste si mysleli, že teraz, keď ste prežili koniec sveta, zháňanie darčekov a emocionálne výlevy svojich kolegov, priateľov aj nepriateľov Ježiškových narodenín a lásky času, minuli ste nahromadené zásoby žrádla, pitia a Febicholu a vytriezveli z koncoročnej žúrky a teraz budete mať deväť mesiacov pokoj od predvianočných blbých reklám operátorov a nemusíte sa tlačiť v dave, aby ste v rámci predvianočného výpredaja kúpi

V každej dedine býva rodinka úžasných. Bývajú síce aj v mestách, ale tam ich steny panelu lepšie ukryjú. Tieto rodinky nemajú žiadne výnimočné schopnosti. Výnimoční sú len svojou váhou. Presnejšie nadváhou a tým, aké množstvo potravín dokážu skonzumovať.

Keď Gary Brooker a Keith Reid zložili pesničku Whiter Shade Of Pale, ešte netušili, že pesnička bude žiť svojim vlastným životom. Vyšla 12. mája 1967 a na prvom mieste anglickej hitparády sa udržala až šesť týždňov. Zaujímavé je, že sa dočkala asi tisíc cover verzií (Wikipedia). Začnime originálom.