Ako som spomínal v predchádzajúcej časti, my sme si nenechali pokaziť dovolenku. Keďže sa o to pokúšali naši vlastní krajania, snažili sme sa im vyhýbať. Na druhej strane, na vlastné oči sme videli, ako funguje multikulti. Napríklad, keď španielsky obchodník s naučenými anglickými frázami musí vysvetliť francúzskej rodine, že si kúpili lístok na iný kolotoč. Ako vieme, Francúzi sú iní jazykoví ignoranti a na všetko odpovedali len YES. Ako to celé dopadlo, neviem. Nemal som nervy čakať na rozuzlenie.
Podobne to bolo aj v hoteli. Mali naučených pár anglických a nemeckých fráz a vedeli obslúžiť, keď som si vypýtal Piňacoladu nou ajs, ale keď som si pýtal zloženie nejakého kokteilu, už som mal smolu. Takéto otázky ignorovali aj vtedy, keď nikto nebol pri pulte, a hneď mali súrnu prácu na druhej strane.
Keďže sa tam zišla celá západná Európa a pár kusov z Poľska, mali sme možnosť sledovať trendy, ktoré sa postupne dostávajú aj k nám. Napríklad také prestarlé Francúzky s adoptovanými černoškami. Alebo Jabba matky so svojimi Jabba mláďatami. Naozaj sa na ne zle pozerá. Chlapcom rastú prsia, ale Jabba dievčatám nie. To je taký paradox, ktorý neviem pochopiť doteraz. Mal som zakódované hlboko v pamäti, že tučné baby majú veľké prsia. Ale taká tučná trinástka so svojou stovkou kíl s napoly vyvinutým poprsím, ktoré má tvar pretiahnutého lievika, je na mňa veľa. Ani krpatej sa to nezdalo, lebo keď si sadlo takéto Jabbíča vedľa jej 15-centimetrového zadku so svojím metrovým pozadím do bazéna, kategoricky vyhlásila: „Zmizni!“.
Mladé baby sa dali. Aj priemerný pedofil by si vedel vybrať. Ale mladí chalani sú nejako príliš praštení Justinom Bobríkom. Ja, optimista, som si pred 10 rokmi myslel, že Tokio Hotel je vrchol. Niekedy bolo ťažko rozoznať, či je to chlapec, alebo zle vyvinuté dievča. Kilo gélu na hlave so zježenými vlasmi upravenými tak, aby všetky vlasy stáli kolmo hore a boli rovnobežne (vzor Hamšík). Keby nemali tie hlúpe raperské šiltovky, čo predávali na každom kroku, myslel by som si, že new wave a syntypop zo začiatku 80's sú späť. Najhorší účes bol na štýl ranné zobudenie. Ten si pamätám ešte z čias, keď som mal vlasy a ráno som sa pozrel do zrkadla. Rozdiel bol v troch kilách gélu, aby mu to držalo, no a ja som bol in celý deň, lebo som to ani s gélom nevedel ulízať. V súčasnosti som zase in, lebo je in mať holú hlavu a príroda je ku mne v tomto smere štedrá.
Ďalej tam boli zmiešané páriky. Černoch obšťastňujúci belošku je trendy už pár rokov. Budú z toho mať čokoládových potomkov. Nie takú snobsky kvalitnú horkú, ale mliečnu. Potom šikmáč obšťastňujúci belošku. Vraj šikmáči majú na rozdiel od černochov malého. Ale exotika je exotika. Možno to vie vynahradiť inými praktikami, o čom my, Stredoeurópania, so zakrpateným sexuálnym názorom, nemáme ani potuchy. A aby som nezabudol spomenúť černošku s belochom. Bola to celkom pekná baba, nebola až taká tmavá, ale keby som ju zobral domov, tak ma otec vydedí aj z toho majetku, ktorý nemá.
Aby som nezabudol na miestnych alkoholikov. Keďže alkohol bol zadarmo, niekto to aj patrične využíval. Pár skalných alkáčov trávilo čas len vo vnútornom bare. Aj poobedňajšiu siestu tam prespali na sedačke. Neviem, čo ich položilo, lebo ako som spomínal, veľký výber alkoholu nebol. Možno sa prekokteilovali. Vraj sú zradné. Len by tam muselo byť viac alkoholu (nie ako stopový prvok).
Dni tam ubiehali tak pozvoľna. Človek si mohol vybrať, buď sa bude pražiť pri bazéne, alebo pri mori. Bazén bol bližšie, ale Angličania (mali ten zvyk ešte z obdobia Britského impéria kolonizovať polovicu sveta) ráno po prebudení vybehli ešte za tmy uterákom obsadiť zo päť ležadiel na strategických miestach. Potom spali ďalej. Pre nás lenivých zostalo pár ležadiel na slnku. Bazén tiež nebola veľká výhra. Pre nás, odchovancov na slovenskej termálnej vode (minimálne 33 stupňov) sa tá voda zdala studená. Ak ste sa už odvážili, číhali tam iné nebezpečenstvá. Napríklad ste schytali do hlavy mokrou loptou, ktorú hádzal priblblý otecko v 20 cm hlbokej vode svojmu polodementnému synovi, ktorý sa vrhal za každou loptou do vody. Čakal som, kedy sfarbí vodu na červeno, no za ten čas sa mu podarilo skočiť len na ďalších optimistov, a nič vážnejšie sa nestalo. Ďalšie nebezpečenstvo bolo v podobe detí, ktoré boli v bazéne celý deň. Taký výplach ucha litrom vody v tenkom prúde z vodného dela, čo má taká 5-ročné dieťa v ruke, je tiež zábava. Len som nevedel, kto je otecko, aby som nepodareného potomka vyfackal. Alebo radšej som sa mal báť matky?
Okolo bazénu sa motali animátori, ale nám sa úspešne darilo ignorovať ich. A, pravdaže, letné hity hučali z čudne rozmiestených reproduktorov , že v každom kúte bola ozvena. Asi najhoršie bolo v stredu, keď dávali samé španielske hity. Latino naozaj nie je môj štýl, ale pár pesničiek dokážem prežiť. Keď však celý deň hučí zumba stajl, potrebujem zapiť Rohypnol vodkou oríndž a zaliať marhuľovou brandy. A keď išli španielske prerábky anglických pesničiek, to bol vrchol. Taký Aerosmith prespievaný po španielsky znie hrozne.
V prospech bazénu bol ešte fakt, že v rámci pláže nebol all inclusive. Takže sme vypili pár litrov presladených nápojov s kýbľom ľadu, s náznakom miestneho alkoholu, ktorý sa nedal veľmi rozoznať. Keď som vypýtal len čistý alkohol, čudovali sa. Aj ľad ničí arómu alkoholu, ale stále je to lepšie ako nechladené v tom teple. O pive sa nejdem vyjadrovať. Víno bolo stolové alebo podstolové. Španielske národné pitie zvané sangria som radšej kúpil v Lidli.
Keďže som nechcel potápať deti západoeurópskych kapitalistov v bazéne, bol som radšej na pláži. Tam bola väčšia zábava. Vraj je tam stále pokojné more, preto sa tam ani nesurfuje. Na moje šťastie tam polovicu pobytu boli vlny. Takže možné aktivity:
- testovanie, ako sa sopeľ mieša s morskou vodou. Výsledok testu je taký, že celkom dobre. Najmä keď nečakáte vlnu, čo sa vám vrhne do tváre a prečistí dýchacie cesty, aj keby ste to nechceli. Ak ste náhodou predtým jedli a pili niečo, z čoho vám chuť zostala v ústach, tak na tú chuť rýchlo zabudnite. Po vlne, ktorá vás vyfacká z každej strany (aj zhora), cítite už len soľ s príchuťou;
- Štupeľ – vojdete hlbšie do mora a necháte sa unášať vlnami hore dole spolu s ostatnými dovolenkujúcimi optimistami, ktorí rezignovali na zdravý rozum. Niektorí sú optimisti a ležia na nafukovačke. Dovtedy, kým nepríde o niečo väčšia vlna a celé im to hodí do krku. A verte mi, mať na krku veľkú nafukovačku s celým osadenstvom (dva kusy), ktorú priniesla dvojmetrová vlna a hodila na nič netušiaceho štupľa (čiže mňa), nie je nič príjemné. Najprv príde vlna, ktorá vás zaleje, potom nafukovačka padne na hlavu, babu z nej vyhodí na váš chrbát, a tá v domnienke, že sa drží svojho kolíka, s ktorým sa hojdala na nafukovačke, vás potiahne pod vodu. Keby som sa nesnažil, aby som sa neutopil, aspoň som ju mohol poobchytkávať;
- Hrátky v piesku – každý pri mori hľadá jemný piesok. A každý sa snaží z neho niečo postaviť. V podstate sú len dve možnosti – kopec alebo jama. Kopec sa rozpadne a jama sa zanesie, lenže vám je to jedno. Húževnato staviate spolu s ostatnými. Najhorší sú oteckovia, ktorí sa prišli pohrať do piesku a idú predvádzať svoj sochársky talent. Ináč, jemný piesok je taký vďačný spoločník, že sa môžete sprchovať denne, aj tak si zoberiete kilo domov. Potom sa stávajú také prekvapenia, že sa idete vyčúrať a v pisoári sa objaví piesok, ktorý nie je z vašich obličiek;
- Očumovanie báb – na niektoré sa celkom dalo pozerať. A pár si dalo dole aj podprsenky. Väčšinou však také, ktoré by si tie podprdy mali nechať. Taká mama Jabba, keď sa vyvalí na deke s rozhodenými rukami a cecky jej pretekajú do podpazušia, to nie je príliš vábivý pohľad.
Na záver zhrňme základné veci, ako v každej serióznej analýze:
• prišiel som na to, že dospelý človek potrebuje približne toľko spánku ako dvojročné dieťa – takých desať hodín v noci a dve hodinky poobede. Ak ich nemá, je z toho rozrušený. Bohužiaľ, v práci poobedňajšiu siestu netolerujú, preto sa dávame len do šetriaceho režimu;
• doteraz som nepochopil zelený fetišizmus, ktorý sa rozmáha aj na stránkach Dailymale. Prečo má byť tráva zelená? A prečo zelenšia ako susedova? Tam s tým nemali problém, hoci bola tráva aj červená;
• asi som pochopil základy Európskej únie. Tam sa cez deň nedá nič robiť vonku. Ani nerobia. Tých pár nešťastníkov, čo pracujú v cestovnom ruchu v klimatizovaných miestnostiach nejako vydržali, ale vonku boli cez deň maximálne animátori – cudzinci. Takže vážené súdružky, súdruhovia z krajín východnej a strednej Európy, usilovne pracujte, aby ste sa aj vy mohli ísť vyvaľovať na slnko do krajín južnej Európy, aby mohli domorodci pracovať v cestovnom ruchu. V opačnom prípade im budeme musieť posielať priamo peniaze. Takto sa nám aspoň poďakujú.
• a teraz si môžete povedať, že ja som ani nebol na dovolenke, ale zbieral som materiál na článok, na DM. A ako vidíte, bol som usilovný – nazbieral som až na dva články.
