Čítať Kinga je také detinské. Každý puberťák, ktorý sa chce pochváliť, že číta knihy pre dospelých, začína Kingom. Ja som začal po 18-ke a za pár rokov som prečítal niekoľko starších kníh. Väčšinou sa mi aj páčili. Veď taká Mŕtva zóna alebo Dark half sú klasika a to ani nehovorím o Carrie alebo Podpaľačke. Chcel som mať auto s menom Christine, ale to som bol chudobný študent a potom som na to zabudol. Čím to je, že autám dávame ženské mená? Asi tým, že sú schopné nás nechať v štichu bez náznaku problému a potom ich musíme uprosovať a investovať do nich nesmierne prachy...

Ja svojho tátoša volám Megan. Aj keď nie je ani tak môj, ako manželkin. Na druhej strane, nemusel som si lámať hlavu s vymýšľaním mena, keďže Megane má napísané vzadu pod tou striebornou kundou.

 

Boli však aj také knihy, na ktoré si už neviem spomenúť. Keď si pozerám zoznam kníh od Kinga, niečo sa mi marí, ale vôbec mi nenapadá, o čom boli. Podobná bola aj posledná kniha, ktorú som od neho čítal tesne po štátniciach. Zblbnutý z učenia som sa vrhol na Talizman. Kamoška si pochvaľovala, že ho zmákla za dva dni. Tak som začal čítať.


U Kinga je ťažkopádny začiatok pravidlom, ale neskôr je to návykové. Talizman sa vliekol a ťahal ako sopel na plote a stále som nechápal, o čom má byť. Aspoň som prišiel na to, že nemám rád fantasy. Knihu som vrátil a skoro dvadsať rokov som Kinga nečítal.


Minulý rok ma kolegyne na meniny prekvapili knihou. Takmer 800-stranová bichľa s čudným názvom 22.11.1963. Sušil som ju dosť dlho, kým som sa ju odvážil otvoriť. Keďže čítam väčšinou cestou z a do práce, mal som aj posilovanie (asi sa Gates sprisahal so Štúrom, lebo mi sem MS Word chce napísať posilňovanie).


Kniha začína ako ostatné – pomaly a zdĺhavo. Veď má čas, potrebné je totiž prečítať všetkých tých 800 strán. Asi ho platia od normostrany. Potom sa to, ako to je dobrým zvykom, rozbehne.


Predstavte si, že by ste mohli cestovať v čase. Pre zjednodušenie - späť. Čo by ste spravili? Aké chyby v minulosti by ste opravili? Rozbiť hubu arogantnému eštébákovi, ktorý vás učil občiansku náuku asi nie je veľkým skutkom. Ale čo tak zachrániť Kennedyho? Ako by to celé dopadlo?


Takže máme dané základné pravidlá:


- Cez „králičiu noru“ sa dá vrátiť do roku 1958. Ale stále do rovnakého dňa, rovnakej hodiny.

- Čo tam urobíte, sa prejaví v budúcnosti.

- Ďalší prechod cez „králičiu noru“ resetuje predchádzajúcu návštevu.


Náš hlavný hrdina sa teda dobrovoľne nasilu prenesie do roku 1958, aby zastavil Oswalda v roku 1963. Kým čas plynie, on starne. Čiže má päť rokov na prípravu záchrany Kennedyho. Peňazí má akurát a keby sa mu náhodou minuli, má výsledky všetkých športových udalostí a môže si staviť naisto. A čo urobí za tých päť rokov? To vám neprezradím. Iba toľko, že aj pre neho je Amerika 50's niečim iným. Začiatky rockandrollu mätú puberťákom hlavu, černosi sú segregovaní a ešte sa len chystá ich zrovnoprávnenie, kedy ich budú volať Afroameričanmi. Prezident tmavšej pleti je pre vtedajších bielych Američanov nočnou morou. Všetko chutí a vonia intenzívnejšie a pritom ešte ani nevynašli všetky dochucovadlá. Továrne intenzívne zamorujú svet, vodu vzduch, ale je to každému srdečne jedno. A v neposlednom rade fajčí každý a to všade. Pre takého nefajčiara z roku 2011 je to zo začiatku ťažké, keď nastúpi do autobusu, z ktorého sa cez okná valí dym.


V podstate v knihe nájdete všetko – historický pohľad na koniec päťdesiatych a začiatok šesťdesiatych rokov, historické fakty o Lee Oswaldovi a jeho manželke Marine, o ich živote v Texase tesne pred atentátom. Ale aj úchyláci a sexuálni devianti si prídu na svoje (hlavný hrdina predsa nebude držať celých päť rokov celibát) a vďaka tomu príde aj ku rodinnej dráme. A keďže je to sci-fi o cestovaní v čase, nesmie chýbať ani efekt motýlích krídel.


Ja som si ešte urobil nadprácu a pozrel sa na internete, čo sa píše o rodine Oswaldovcov a porovnal opisy postáv s fotkami. Tak si ich pozrite dopredu. Keď budete knihu čítať, budete v obraze.

 


Lee Oswald, údajný strelec, ktorý zabil Kennedyho. Nejasností je toľko, žeby to vyšlo na pár stoviek strán, mohol byť aj obetným baránkom. Keďže ho na druhý deň zastrelili, už nám to nepovie.

 


Marina Oswald – Leeova manželka. Ruská emigrantka. Podľa knihy je to pekná žena, ale toto je asi najlepšia fotka, ktorú som našiel. 

 

Za záver reklama. Kto sa dožije toho, že mu sfilmujú knihu? King ich už má sfilmovaných zopár. Ale kto sa dožije toho, že urobia remake filmu jeho knihy? Tak tu je nová Carrie.