Podľa vzoru Astrálneho feťáka budem písať pozitívny článok o tom, čo mám rád. Bude to ťažšie než hejtovať, veď stále sa dá nájsť tisíc dôvodov, prečo niečo nie, ale je čoraz náročnejšie vydolovať pozitívne emócie. Hlavne, keď nefetujem a od prírody som pesimista a v práci ma používajú na odstrašenie protistrany pri rokovaniach.
Ako mladý som mal rád horory. Veď každý mladý ich mal rád. Na rozdiel od súčasných hororov, ktoré sú založené na ukazovaní veľkého množstva krvi, zvratkov, zohavených mŕtvol a nemŕtvol, aby sa človeku zhnusili, ja som mal radšej takú hororovú klasiku v štýle gotiky. Kde upír ako tajomné zlo vyciciaval krv mladých báb v bielych nočných košeliach, na ktorých sa objavili decentné kvapky krvi, aby lovci upírov mali stopu, prečo mladá deva pomaly umiera. A potom, keď umrela, sa priebežne vrátila z hrobu a jej ženích ju stretol v noci neďaleko cintorína, ako s chuťou papala surové mäso zajačika poľného, lebo na ľudskú krv si ešte nezvykla. Ona sa naňho so zakrvaveným úsmevom usmiala a vyznala mu lásku. Počúraný chudák nevedel, komu veriť – jej, alebo vlastným očiam. Ale našťastie mal nablízku kamarátov, ktorí jej prebodli srdce, ústa naplnili cesnakom, odsekli hlavu a išli hľadať hlavného netvora.
V tých mojich hororoch hlavný upír na rozdiel od súčasných upírov ešte nebol vegetariánsky metrosexuál, ktorý sa živí astrálnou energiou a nektárom z lotosu, prípadne fytoplanktónom a chlorofylom, ale šarmantný šľachtic z exotickej krajiny Transylvánia. Na rozdiel od terajších nepodarkov to bol skutočný muž, ktorý pri nočných návštevách okrem odsávania krvi aj obete sexuálne zneužíval. Vlastne obete sa mu oddali samy, len o tom nevedeli. Ako niektoré baby na diskotéke, keď sa ráno zobudia u niekoho v posteli a čudujú sa, prečo ich bolí ritný otvor.
Tak poďme chronologicky:
1922 - Nosferatu, Eine Symphonie des Grauens
Prvá adaptácia Draculu od Brama Stokera sa celkom vydarila. Dnešná mládež by ohŕňala nosom, že to nemá ani farbu a ani v tom nehovoria, ale to práve dotvára atmosféru. Dnešné detiská by zívali, že veď to ani strašidelné nie je a ide sa spať, ale práve v tom období herci museli vedieť aj hrať, aby bez slov, len mimikou a gestami, vyjadrili pocity. Na rozdiel od vyššie popísaného, hlavný zloduch nie je sympaťák. Keby ste stretli toho holohlavého chlapa s veľkými špicatými ušami a dlhými prstami, vychádzajúceho z hmly, pribalíte si aj Tena Lady (aj keď ste muž).
Keďže duševné vlastníctvo nie je fenomén 21. storočia, ani tento film nie je výnimkou. Vdova po Bramovi Stokerovi žiadala zastavenie distribúcie filmu a zničenie všetkých kópií. Súdny spor aj vyhrala, ale našťastie sa nám film zachoval. Ak ste ho ešte nevideli, na youtube sa nachádza celý.
1967 - The Fearless Vampire Killers or: Pardon Me, But Your Teeth Are in My Neck
Tento film má viac názvov, možno ho poznáte pod názvom Ples upírov (Dance of the Vampires).
Už v šesťdesiatych rokoch boli ľudia tak nasýtení horormi, že sa smiali na strašidelných témach. Kinematografia je taká plná upírskych filmov, že by bolo nepredstaviteľné, aby niekoho nenapadlo urobiť serióznu paródiu. Režisér Roman Polanski to zobral naozaj vážne a z upírskych filmov vybral všetko dobré aj zlé, aby to dal do jedného filmu. Takže máme šarmantného upírogrófa, jeho pritepleného upírosyna, starého bláznivého profesora – lovca upírov, jeho nemotorného pomocníka (hrá ho sám Polanski) a pravdaže ženu, ktorá sa nevie rozhodnúť medzi nebezpečným a bohatým grófom a mladým, ale chudobným Alfredom (hrá ju Sharon Tate, manželka Polanského, ktorú sme už spomínali na stránkach Dailymale).
Prvá verzia, ktorá sa dostala do amerických kín v roku 1967, bola zostrihaná a bez úspechu. Po smrti Sharon Tate ju znova nasadili, ale pre zmenu už európsku verziu, ktorú strihal Polanski. Takto ešte Sharon dopomohla manželovi po smrti a z filmu sa stal kult. Polanski tvrdil, že jeho upírsky film nemusí mať happy end, tak ani nemal. Podobne ako v živote.
Ešte nie je koniec. Po 30 rokoch sa rozhodol Polanski oživiť svoj film v podobe muzikálu. Premiéru mal muzikál s názvom Tanz der Vampire vo Viedni v roku 1997. Texty napísal Michael Kuncze a hudbu zložil Jim Steinman. Práve vo Viedni som mal tú česť vidieť Polanského. S muzikálom to bolo tak isto ako s filmom – európska verzia bola úspešná a dodnes sa hrá v mnohých divadlách Európy (v Nitre to tiež skúsila jedna amatérska divadelná skupina, bohužiaľ som to nevidel. Ak máte nejaké info, tak sa mi ozvite). Americká verzia bola naopak prepadák, stále sa menil scenár, odkláňal sa od pôvodného filmu a po dvoch mesiacoch radšej skončili s utrpením.
1992 - Bram Stoker's Dracula
Podľa mňa film právom nesie v názve meno pôvodného autora, lebo je to asi najlepšie spracovanie pôvodnej story. Dej sa celkom drží pôvodnej knižky, okrem pár nepodstatných detailov, ako napríklad, že Mina je reinkarnáciou Draculovej manželky, a preto je do nej tak buchnutý.
Filmová technika v tom období bola na dosť vysokej úrovni, aby sa dali urobiť celkom zaujímavé efekty. Herecké obsadenie bolo tiež vynikajúce – Gary Oldman ako Dracula menil svoje podoby jedna radosť. Mimochodom, on v každom filme mení svoju podobu a v podstate ani neviem, ako v skutočnosti vyzerá. Keanu Reeves ešte v predmatrixovskom období bol tiež dobrou voľbou a takisto v tom období celkom obľúbená Winona Ryder. Nesmieme ešte zabudnúť na lovca upírov, ktorého hral Anthony Hopkins.
2012 - Abraham Lincoln: Vampire Hunter
Človek si na cestách, hlavne ak sa nemusí sústrediť na sledovanie cesty a polobohov na nej, pre ktorých neplatia pravidlá cestnej premávky, môže len tak na zadnom sedadle so slúchadlami na ušiach pozrieť aj nejaký film. A keďže nie som filmový fanúšik, pozriem si to, čo dostanem od rodinných príslušníkov.
Tento film ale nebol práve najlepšia voľba. Už názov a hneď prvá veta o filme na www.csfd.cz „Odhaľte skrytý život Abrahama Lincolna“ bola podivná. Chudák sa musí v hrobe obracať. Celý námet filmu – južanskí otrokári boli v podstate upíri a potrebovali otrokov, aby mali čo jesť - je taká chobotina, že by sa dala predbehnúť len niečím ako V.I. Lenin: The russian zombie hunter.
Možno som zle urobil, že som to pozeral len na tablete. Takéto majstrovské dielo potrebuje meter a pol telku s 3D. Ale to je asi všetko, čo film ponúka. A ja som aj o tie 3D efekty prišel... Okrem toho celý film je akoby preexponovaný orton efektom. Ak by ste nepoznali Orton efekt, tak to je filter na fotky, v ktorom sa zvýši kontrast, preexponujú farby a položia sa dve vrstvy na seba. V jednej je ostrý obraz a v druhej rozmazaný. Takto vyzerá celý film. Kto neverí, nech si to pozrie na vlastné riziko. Trailer sem nedám naschvál, aby ste sa nemohli pri duševných poruchách vyhovárať na mňa.
Pic by xXCold-FireXx
