Sousedovic Toníček
Riki: „Tak teda jo, vole.“
Walterko: „Šak mám piči.“
Juri: „Hele, jak je libo. Aspoň nepudu bručet sám.“
O päť vedier vody na inkriminovanej stene a dve cigy neskôr lezieme po drevenom rebríku na povalu.
Jurimu sa musí nechať, že čo do starostlivosti o ganju, sú jeho činy v ostrom kontraste so starostlivosťou o domácnosť o poschodie nižšie. Pod áčkovou strechou sa skrýva rašelinisko o rozlohe cca osemdesiat štvorcov, zásobované svetlom a teplom z trojradu výkonných výbojok v celkovom počte 24 kusov.
V zadnej časti priestoru oddelenej vojenskou celtou sa nachádza sušiareň a fermentačný kút. Sklad údajne netreba, všetka produkcia putuje bezprostredne po dokončení do distribúcie.
Nasleduje kolo povinných otázok. Aký druh vzľadom na pomer cena/výkon/amatéri pre začiatok zvoliť? Ako izolovať podložie? Aké rozostupy zachovávať? Aké silné výbojky treba presne? Ako dlho trvá fermentácia? Aké látky počas nej pridávať, aby sa nestalo, že vyrobím kompost a blabla bla...
Po zhruba hodinke zliezame späť do strachu a hnusu menom Juriho obývačka.
Fasujeme špachtle (Juri je vyučený murár) a pár ťahmi zožkrabujeme zo steny medzičasom odmočený biznisplán.
Sadám si do kresla, ktoré je z jednej strany podložené akvaristickou príručkou a ešte raz prechádzam moje poznámky. Zbytočne. Žiadne doplňujúce otázky nie sú momentálne možné, keďže sa pán domáci aj s Waltim stihli medzičasom odpáliť do krajiny Oz. Nechápavo krútim hlavou, na čo Riki okamžite odtuší, že môžeme pánov bez výčitiek svedomia nateraz ponechať vlastnému osudu. Máme to, po čo sme prišli.
Po ceste domov za vytrvalého dažďa samozrejme prichádza na pretras staré známe porekadlo o capoch a záhradníkoch v súvislosti s polemikou nad potenciálnym prínosom v porovnaní s hrozbami vyplývajúcimi z Walterkovho členstva v organizácii. Zhodujeme sa, že minimálne na začiatku sa bez neho neobídeme. Jednak kvôli presnosti produkčných a distribučných kalkulácií a druhak (hlavne) preto, že Walterko pozná nepreberné množstvo smažiek po celom Československu a smažky sú trh. Zatiaľ čo my poznáme akurát tak jeho a zopár ďalších bezvýznamných trosiek z blízkeho okolia, a to rozhodne trh nie je. Do biznisu ho teda berieme, samozrejme za predpokladu, že ho piknik s Jurim nepremení v tlejúcu mŕtvolu.
Samotný proces sme sa rozhodli rozdeliť na dve hlavné fázy. Produkčnú a distribučnú, s tým, že druhá sa nezačne až do chvíle, než bude prvá prebiehať s hmatateľnými výsledkami a bez väčších strát na zdraví a majetku. Zjednodušene povedané – cudzím pofidérom sa dáme zabiť až potom, čo prestaneme byť nebezpeční sami pre seba a súčasne bude isté, že nepestujeme Pigi čaj.
Prvá fáza so sebou na začiatku samozrejme priniesla zopár pomerne dôležitých otázok.
- Aká je výška potrebného investičného kapitálu?
Aplikáciou jednoduchého vzorca: Koľko budú stáť všetky potrebné náležitosti plus solídne semená plus energetická náročnosť naplánovaného cyklu mínus súčtová hodnota vecí, ktoré dokážeme niekde ujebať rovná sa bratu deväťdesiattisíc korún českých, čo je iba o osemdesiatdeväťtisícdvestodvadsaťdva korún českých viac, než dokážeme dať dokopy okamžite z vlastných zdrojov.
- Ako obstarať investičný kapitál?
Pre začiatok sme znárodnili zopár stoviek voľne pohodených europaliet z areálu miestnej továrne na sladkosti, pred polrokom výhlásivšej bankrot. Načo sú ti palety, keď na ne nemáš čo naložiť? Pripúšťam, že by bolo túto akvizíciu za určitých okolností možné označiť aj slovom krádež, ale mne je to proti srsti, keďže stonásobný preskok jeden a pol metra vysokého plota s paletou na chrbte považujem skôr za drinu. A spôsobenie majetkovej ujmy nezávislému podnikateľovi za to, že pripravil o prácu desiatky bežných ľudí, vrátane našich mám, a k tomu bol tak slabomyseľný, že tam nenechal ani vartáša, za daň z kokotizmu.
Samotný transfer materiálu z dvora fabriky neznámo kam samozrejme pozornosti majiteľa neušiel. Na miesto bola privolaná polícia, ktorá začala vyšetrovanie vo veci trestného činu krádeže. Tá istá polícia však toto vyšetrovanie o pár desiatok minút ukončila, lebo sa ukázalo, že podľa očitých svedkov z priľahlých bytoviek je priestor vybielený jak Haberov falošný chrup už niekoľko týždňov, ak nie mesiacov a zostavenie identikitu zmiznutých europaliet, podľa ktorého by bolo možné po nich pátrať, komplikoval fakt, že všetky do jednej vyzerali ako europalety. V tom čase prebiehajúce trestné stíhanie pána majiteľa pre podozrenie zo sprenevery službukonajúcim orgánom na chuti konať tiež práve nepridalo a tak sa stalo, že sme sa zatiaľ ani nedokázali stať zločincami. Palety v hodnote cca šesťdesiattisíc korún českých skončili neznámo kde s výnosom tridsaťtisíc pre nás a z ničoho krv netiekla. Okrem stoviek záderov v našich rukách.
Ďaľších tridsať klackov vyniesla letná brigáda na montáži vzduchotechniky v nemenovanom veľkosklade, zvyšok a niečo málo do rezervy drobné krádeže v tom istom veľkosklade.
- Kde pracovať?
Toto bola veľká patália. Potrebuješ priestor, ktorý je bezpečný, dostatočne priestranný, energeticky zásobovateľný z viacerých zdrojov, aby si nikto v elektrárňach nepoložil otázku, prečo má rodinný dom odber ako Istropolis, musí byť pravidelne prístupný bez zbytočných svedkov, ale nie príliš odľahlý, inak by ťa nejaký dobrodej oholil skôr, než by bolo nutné kupovať vákuové sakle. Vodný zdroj musí byť blízko, lebo nikomu nezačne byť divné, že denne nosíš bezdôvodne tristo vedier s vodou niekam dopiče iba v prípade, že sa voláš Bašternák. Ale nie tak blízko, aby to bol kohútik napojený na obecný vodovod. Stačí ti, že máš čo robiť s tým, aby ti ručička elektromera nesuplovala ventilátor. V našom prípade ešte zohrali menšiu úlohu finančné zdroje. Kúpiť hocijakú nehnuteľnosť s tým hovnom, čo sme mali, neprichádzalo do úvahy.
Voľba padla na opustený dom v našom tesnom susedstve. Ideálne miesto. Poctivá obdĺžniková stavba z kotovice, skrytá v džungli všemožného divého porastu. Jednoduchý, takmer neviditeľný prístup priamo z nášho pozemku v diere za šopou s náradím. Pivnica bola pod úrovňou spodnej vody, teda sústavne zatopená. Stačí do nej hodiť ponorku a vodný zdroj bez nutnosti premávať sa s vedrom po ulici je na svete. O majiteľoch tu nikto čo som živý ani len nechyroval. Najväčšia jebačka bola s elektrinou. Chatrč bola samozrejme dávno odpojená a dobrovoľník, ktorý by sa podujal vyliezť na stĺp a zmajstrovať parazitnú prípojku, sa medzi nami nenašiel. Rozhodli sme sa teda uzatvoriť obchodnú dohodu s Mildom od naproti. On večer v krčme vyhlási, že mu prasklo niekde v zemi kanalizačné potrubie a jeho sračky veselo kontaminujú spodné vody. Susedia sa zľaknú a v strachu o svoje studne mu ho pomôžu vykopať. My sa s jeho požehnaním pripojíme na jeho vonkajšiu 32-ampérovú zásuvku a kábel zahrabeme k obnaženému potrubiu, keď sa ukáže, že nikde nič netečie a susedia sa naň vyserú. Tak sa z Milda za pravidelnú miernu úplatu stane náš prvý subdodávateľ. Druhá energetická linka bude viesť od našej tridsaťdvojky popod strechu nášho domu, paralelne s káblom na už spomínanú šopu a po jej vnútornej strane bude zvedená na vedľajší pozemok. Tak sa spotreba rozloží medzi viacero zdrojov, pre menší skok v energetických nákladoch. Mamka mi bude maximálne nadávať, aby som vypínal počítač a zhasínal po sebe a Mildo bude mať na kávu.
A tak sme postavili svoju prvú továreň.
Prízemie doznalo minimálnych úprav v podobe reorganizácie všemožného bordelu tak, aby sa na pohľad nebolo možné dostať na povalu, kde sa nachádzalo samotné lôžko so zeminou, svetelná zostava, závlahové vetvenie napojené hadicou na ponorku, lenivo bzučiacu v pivnici. Sušiareň a fermentačná štola.
Trochu problematickou sa ukázala byť akvizícia už niekoľkokrát spomenutej ponorky. Tej sa totiž iniciatívne ujal Walterko s prísľubom zjednania bezkonkurenčnej ceny – tritisíc korún slovenských. Ona cena bola totiž ešte bezkonkurenčnejšia. Drahý obchodný partner sa ono zariadenie totiž neštítil udrbať vlastnému otcovi z pivnice s ovocím a bol taký chuj, že k prevozu použil jeho auto. Človek nemusí byť Colombo, aby si dal dokopy plávajúce jabĺčka vo svojej pivnici s premočeným tapacírom v kufri svojho vlastného auta, ktoré mal zhodou okolností žičnuté syn –smažka.
Walterko teda musel pár týždňov žuvať iba na pravej strane, ale nevyzradil nás. Tritisíc korún si nechal s odôvodnením, že išlo o sprostredkovateľský poplatok a bolestné.
Juri šiel bručať presne podľa predpokladu ešte pred dokončením príprav, čo nás spomalilo, pretože sme chvíľu váhali, či sa na to nevysrať. Bohužiaľ, nie dostatočne.
Stihol nám ešte odovzdať to najcennejšie – kontakt na overeného predajcu semienok, sídliaceho v Groningene. Áno, v holandskom Groningene.
Pôjdeme na výlet.
