„Kým matkou splynutia milostného je hrejivé pohladenie drahej osoby, otcom bozk je.“
Sivá holubica
Tak znejú slová, ktoré som ukradol žene z pier, čo v mojich mladíckych letách učila ma láske k písanému textu. Slová tej, ktorú sme nazývali Sivá holubica. Myšlienky tej, ktorej obdiv k dielu Paľka Országha zanechal hlbokú ryhu v jej pustom srdci.
Že zmyselná túžba ženského srdca, bažiaca po mužskom pohladení, ktorá pred sviatosťou manželstva hriechom je, nemusí byť iba hnus vzbudzujúcim kompilátom oplzlých zvráteností, dokazuje prepis rukopisu onej tútorky.
V čase jej rozpuku, telesného i duševného, zaslala do novín inzerát, kde dávala prípadným mužským záujemcom najavo svoju vrúcnu otvorenosť.
Žena, ktorej líca rumenejú v timbre vlčích makov, zhľadúva muža pevných mravov, zastávajúceho pravé hodnoty, čo z neba strhol by kvôli nej hviezdnu oponu a zaobalil ňou jej chvejúce sa horúce telo.
Žena, ktorej zrelosť piští z každučkého póru jej smädného tela už tucet liet, odkladá vienok svoj v dobrej viere, že gavalier sa nájde a bude jej bohatierom, vazalom, kniežaťom či amantom a odbremení ju od ťarchy panenstva.
Hoc zrak devy upína sa k mužovi, čo by jej milencom brilantným bol, nestojí ona len o príkre zalátanie pominuteľného okamihu letmej lásky.
Oddať sa chce a opätovať oddanosť túži.
Chce v nekončiacej láske divieť.
Želá si v spoločnom objatí stonmi vyvrcholenia dráždiť jeho sluchy.
Túži v chvíľach nirvány opakovať jeho meno.
Hotoví sa ako besniaca zver dychčať v momentoch spaľujúcej extázy a boriť prsty do jeho hustých vlasov.
V otrasoch malej smrti šklbať celým svojím telom a rozpáleným lonom odpovedať na lomcovanie pohybov vášne svojho baroneta lačnie...
Život pominuteľný jak zaštebotanie vtáčaťa vo vetre je a neopätovaná láska nie je viac než zašumenie ozveny vlastného volania v spleti konárov samoty.
Som žena v rozpuku podobajúca sa na jahňadu v kvete.
Som púčik dievčaťa, čakajúci na pohladenie lúčov slnka muža, čo rozvinie ma v kvet.
Som paralelou múzy poeta.
Som sirénou vábiacou námorníka do spenených vĺn túžby.
Som amazonkou pripravenou skrotnúť po pohladení toho, čo mi pánom bude.
Skôr než vkročím v ústrety jeseni môjho ženstva, odovzdať sa chcem mužovi, čo rozmaznávať ma bude. Súca som zvŕtať sa v kuchyni a nakŕmiť či napojiť lénnika môjho mi radosťou srdce naplní. Gazdinou znamenitou budem a časom vari manželkou nenahraditeľnou.
Záľub mnoho mám. Teší ma milá kniha, obsah ktorej poteší moje opustené srdce. Rada nechávam odviať sa príbehom lásky, kde princ oslobodí zo spánku princeznú páliacim bozkom, a ona sa mu z vďaky v náruč vrhne. Omnoho viac sa rada norím do scén, kde romanca ladne prehupne v šteklivú epizódku s dráždivým nápevom. Pri takom čítaní sa sama pristihujem, ako mi v žilách krv kypí a rumencom sa farbí moja tvár.
Z hĺbky duše prahnem po stretnutí s princom, ktorý ma pojme za boky a privinie si ma na svoju mohutnú hruď. Bažím po opore bojara, ktorý nebude otáľať slzu mi utrieť, keď sa v slabej chvíli vykotúľa mi z oka. Zahľadieť sa chcem do hĺbky dvoch očí, na dne ktorých budem vidieť napísaný príbeh našej lásky. Oprieť sa túžim o jeho rameno a prísahou spečatiť oddanosť.
Milenkou prvotriednou sa ti stanem. Žiadnej z tvojich túžob neodopriem splnenie, vypočutie či vyhovenie. Budeš ako precitnutý Casanova, ktorý našiel svoju Henriette, ktorej sa nechcel vzdať, ktorá preňho nenahraditeľnou bola. Budeš markízom De Sade ochotným rozorvať svoje dielo v zuboch po tom, čo vyhoviem tvojim chúťkam, čo niekomu zdali by sa prílišné. Budem tvojou Júliou, ochotnou zahubiť sa kvôli tebe.
Neotáľaj s odpoveďou, na ňu v komôrke srdca moja duša čaká.
Zn.: Slávy dcéra.
Vari len lingvista by vedel oceniť formuláciu inzerentky v novinách. Vskutku obdivuhodné priznanie či spoveď. Možno metafora, ktorou autorka chcela dať najavo, že karty vyložila na stôl, a čaká na ťah protihráča.
Priznala sa, že nie je jej proti srsti akákoľvek milostná hra. Nenápadne opísala, ako rada by si zavrieskala pri onom akte, ktorý je pred sviatosťou manželstva hriechom. Doznala, že pri červenej literatúre pomýšľa na animálnu lásku, a prvé ukojenie sporí pre svojho princa.
Škoda, že v onom čase, čo bol inzerát uverejnený, si ho prečítalo zanedbateľné množstvo mužských čitateľov, a spomedzi nich mu máloktorý (žiaden) porozumel.
Hoci Slávy dcéra dala najavo, že po láske zo všetkého najviac túži, prezradila aj, že zalátaním diery záplatou nepohrdne.
Len jeden džentlmen na inzerát reagoval a miesto toho, aby si stretnutie dohodol, kde by dozaista pohlavnej rozkoši učinené zadosť bolo, doučovaniu zo slovenského jazyka dožadoval sa.
Vravievalo sa, že Sivá holubica navštívila hrob najväčšieho poeta a inzerát mu predniesla s potrebnou pompou, dôrazom na intonáciu a dodržiavaním páuz.
Vraj sa po poslednej vete zodvihol vietor. Poihral sa jej s vlasmi, ledabolo splývajúcimi na jej pleciach, a náhrobný kameň pod váhou slov praskol.
