Úvod
No a čo, že to bolo ešte v júni. Leto sa definitívne skončilo a tým pádom asi už väčšina z vás absolvovala svoj tohtoročný úlet z reality, tak sa môžeme všetci porovnať a vymeniť zážitky. Tak ako? Bolo vám bombovo v Egypte? Boli ste omrknúť skrachovancov v Grécku? Zažili ste divoké noci hintam na Balkáne? Prípadne ste roadtripovali po Portugalsku a urobili ste takéto a takéto krásne fotky?
Nuž, ja som bola v New Yorku. Dva týždne. A stihla som toho dosť. Jednak vďaka polročnému plánovaniu, tešeniu sa a askéze sme mali s kamoškou dosť veľké očakávania, ale takisto aj istý finančný kapitál. V tomto nám veľmi pomohol fakt, že sme mali možnosť ubytovania sa u jej známych, ktorí za to nič nechceli (zlatí ľudia). A tu prichádza prvá rada: bez peňazí do New Yorku nelezte. Iba ak trpíte zvláštnou formou masochizmu, pri ktorej vás teší pozerať sa na všetky tie úžasné veci, akcie, udalosti a službové položky, ktoré si nemôžete dovoliť. Pretože v New Yorku sa nudiť nedá, o tom sme sa presvedčili mnohonásobne. Stále sa tam niečo deje. Stále sa niečo deje okolo vás. Stále sa niečo deje vám. Pred dianím sa v NY nedá ujsť.
Príchod
Ale first things first, všakže. Vystúpime z lietadla a trepeme sa hodinu a pol metrom do miesta prechodného bydliska. Podľa informácii na Manhattane. Hej. Severnom. Poznáte to, dve blondíny s obrovskými kuframi vystúpia z metra, prší a zistia, že sa ocitli v Harleme...nepoznáte? Nevadí, ale ako námet pre politicky nekorektný seriál by sa to možno uplatnilo. Bývalo sa nám tam každopádne skvele, toľko pozornosti pri prechádzaní cez ulicu sa nám nedostalo ešte nikde inde a videli sme napríklad zatýkanie naživo.
Prvý deň sme sa rozhodli, že nebudeme ako všetci tí trápni turisti, čo sa hneď hrnú na Empire State Building, na Sochu slobody, na Times Square...nie, my sme si šli najprv obehať trochu iné miesta. Také tie s dušou, viete? A tak sme sa tristopäťdesiatkrát odfotili pri Chelsea hotel, ktorý práve rekonštruujú, prešli sme High Line, čo je park vybudovaný na koľajniciach bývalej železničnej trate vo výške asi štvrtého poschodia, snažili sme sa nájsť bar Coyote Ugly, ktorý medzičasom zrušili, navštívili sme bydlisko Carrie Broadshaw, ktoré je vo veľmi roztomilej uličke Perry street a práve tam prebiehal nejaký street market. Prechádzajúc cez Brooklyn bridge mi v hlave stále znelo: "In New York, concrete jungle where dreams are made oh, there's nothing you can't do, now you're in New York..." Ale že furt dokolečka. Pekné to bolo.
Absolvovali sme rovno aj Chinatown, Little Italy, Soho...je to, akoby ste prechádzali nie rôznymi ulicami, ale rôznymi krajinami. Veľmi špecifický pocit, ktorý treba zažiť, cestovanie cez pol sveta za 5 minút.
Tak mi napadá, nie je to jediný čínsky McDonald? Kim Čong-il by len čumel. Keby bol Číňan. A živý.
Prvé dojmy
Druhý deň sme sa rozhodli, že už môžeme byť za trápnych turistov a teda hor sa na Times Square, Rockefeller Center a Empajru, ako som si ju familiárne pomenovala. Na Timesi ma najviac potešil obchod Bubba Gump, kde majú (áno, predpokladáte správne) tričká, mikiny, hrnčeky a iné somarinky s motívmi z filmu Forrest Gump. Napríklad dupačky s nápisom "Mama says I'm special." Mať dieťa, už je v tom navlečené. Potom sme si vystáli polhodinovú radu na zľavnené lístky na Broadway, lebo platiť 170 dolárov za jedno predstavenie odmietam, prešli sme sa po okolí, kde sme stretli budovu NBC, Radio Music City Hall, Rockefeller Center, Fifth Avenue a tak. Na Piatej bola akurát Portorico Parade, čiže riadny bordel a dozvedeli sme sa, že v NY žije 700 tisíc Portorikáncov. Pre vašu predstavu - zhruba toľko, koľko ľudí je v bežný pracovný deň v Bratislave okolo obeda (a tu si gratulujem, že som sa dokázala bravúrne vyhnúť použitiu výrazov ako "keď zarátame aj CP-čkárov", alebo "vrátane Východniarov"). Akurát, že tu boli všetci naraz na jednej ulici. Zážitok, ktorý odporúča 9 autistov z 10. Posledného udupali.
Šťastne sme sa vyškriabali na Empajru a tam čo? Výhľad sťa lusk, ľudia. Odtiaľ vidíte naozaj všade. Dokonca silnejší zážitok ako z Eiffelovky. Ten King Kong nebol vôbec sprostý, dobre vedel, kam to lezie.
Ďalší deň pršalo, tak sme sa mohli venovať bohumilej činnosti, opisovaním ktorej vás nebudem obťažovať. (Nakupovali sme, vy prasatá!)
Central Park a MoMa
Nový deň priniesol slniečko (jupiii) a tak sme sa vybrali do Central Parku. Akože fajn. Predstavte si všetky klišé, ktoré o tomto parku viete. Všetky sú tam. Au-pairky s detičkami na ihrisku, behajúci manažéri v obednej pauze, kone zapriahnuté v kočiaroch pre turistov, jazierka pre loďky na diaľkové ovládanie, veľa trávnatej plochy, stromov a jeden starý strašidelný drevený kolotoč. Už keď sme ho zbadali, boli sme vo vytržení. Povedali sme si, že ak bude jazda stáť do osem dolárov, ideme. Stála tri. Tešili sme sa viac, ako tie päťročné deti, ktoré sa zviezli s nami a vyzerali, že majú v paži. Ale možno predtým absolvovali Central Park Zoo a už nevládali toľko výskať, nechcem ich zas odsudzovať.
Prípadne sa necítili celkom komfortne v spoločnosti takéhoto ňuňuňu koníka.
Neskôr sa zatiahlo, tak sme vliezli do Museum of Modern Art. Vopred poučené, že je tam skvelá reštaurácia, sme najprv dali prednosť jedlu, ako umeniu. Duševná potrava predsa počká. Chýry boli pravdivé - naozaj dobré jedlo za ceny, pri ktorých som nemala nutkanie sa prežehnať. Moderné umenie ma baví a tu v MoMA mali asi všetko za posledných 100 rokov, čo aspoň trocha stálo za to. Dávam páčik.
Potom sme sa len tak motkali a oslovil nás chlapík, či nechceme ísť na stand-up. Čo by sme nechceli? Dávaj lístky. Zažila som už nejakú tú hŕstku stand-upov v Bratislave a tak nejak som a priori predpokladala, že toto musí byť tak o desať levelov lepšie. Aj bolo. Absencia trápnych momentov bola veľmi príjemná, mohli by to zaviesť aj tu. Ale to len taký nápad, niežeby som sa tomu rozumela.
Ráno sa preberieme do stredy a tepla. Fajn, poďme do Williamsburgu. Nič vám to nehovorí? Je to časť Brooklynu, Mekka hipsterov, aktuálne place to be, no čo vám poviem, kapitola sama o sebe. Takže o tom nabudúce.
Pic by pretty-as-a-picture
