XIV
Po pár minútach sme sa objavili pred hlavným vchodom do Vodićovho hlavného stanu.
Firemné tabule pri vchode hlásali Nežan & Ljubazan – strážna služba, Kradljivac i sinak – právne poradenstvo, Srećan Sob – výcvik polárnych zvierat.
Zaklopal na masívne dubové dvere. Pootvorili sa, v úzkej štrbine sa objavila tvár hrubých rysov - ako narýchlo a zle poskladané puzzle.
„Šéf dnes neprijíma neohlásené návštevy,“ zarazila nás tá tvár skôr, než sa Japonec stihol čokoľvek opýtať. Jej majiteľ sa chystal zavrieť.
Prudký kopanec roztrhol retiazku a poslal strážcu takmer do polovice vstupnej haly so zeleným behúňom. Skôr, než sa chlap stihol pozviechať, k dlážke ho ticho prišpendlili štyri projektily. V hrdle mu zachrčala krv, keď ním prenikal posledný výdych. Zvuk toho pádu prilákal jeho kolegu z miestnosti, v ktorej nahlas hrala rytmická hudba plná dychových nástrojov.
„Pičku...“ Dostal zo seba a namieril.
Výstrel, ktorý stihol vypáliť, už niekoľkokrát perforovaný mojím spoločníkom, minul moju hlavu o slabých dvadsať centimetrov. Na ľavom líci som cítil prúd horúceho vzduchu. Zásahy ho rozhýbali do divokého tanca, akoby práve v rytme hudby, ktorá sa mu linula spoza chrbta. Unavil sa však skôr, než skončila pesnička. Preletel cez kancelársky stôl a zmizol za ním. Všetko to v mojich očiach trvalo neskutočne dlho, výstrel tohto druhého mŕtveho, ktorý sa na rozdiel od Japonca neobťažoval s tlmičom, sa mi v hlave ozýval snáď hodinu.
Môj nebohý najlepší priateľ bol skutočne dobrý pestovateľ.
Nastala sekunda ticha, dlhá a napätá ako bungee lano, keď skočí americký turista. Po nej sa z horného poschodia ozvala zmeť hlasov, vydávané rozkazy a dupot krokov. Japonec do mňa strčil práve včas, aby som zmizol z dostrelu minimálne pätnástich Srbov, rútiacich sa na nás, a tvrdo som si narazil hlavu v rohu haly.
Budovou sa rozliehal rev páliacich zbraní.
Chytil som si krvácajúcu ranu a sledoval hitmanov tanec medzi guľkami.
Balkánska dychovka v tom hluku takmer zanikla.
Prvá vlna mafiánskej ochranky, ktorá sa objavila v dosahu jeho zbraní, sa kotúľala dole po schodoch. Bez života, ako handrové bábiky. Potom padali ďalší a ďalší.
Výstrely trieštili mramor a odrazené guľky sa zavŕtavali do dreveného obloženia stien.
Dym zo spáleného pušného prachu hustol.
Japonec na chvíľu pribehne ku mne, vymení zásobníky.
„V poriadku?“ Kývnem, že áno. Podá mi vreckovku. Pritlačím si ju na ranu.
Vybieha hore doraziť tých pár nešťastníkov, čo sa v panike utekali skryť.
Keď sa situácia ako-tak ukľudní, vyjdem za ním hore.
Pred Vodićovou kanceláriou na konci chodby padla jeho posledná gorila.
Dvere sú poodchýlené.
XV
Vodić stál pred svojím kreslom, v ruke držal masívny Colt Python s predĺženou hlavňou.
Triasol sa ešte viac, než keď som ho videl prvýkrát.
Tentokrát to ale bolo od strachu.
„Kakva kurva...“
Tri guľky sa mu zavŕtali do hlavy.
Úlomky kostí a kusy mozgu v krvavom prúde stekali po operadle obrovského koženého masážneho kresla. Chvíľu sa pohupoval na neistých nohách s vypúlenými prasačími očkami. Zasnene pozerali do diaľok, ktoré mi ostávali skryté. Akoby jeho posledná myšlienka bola venovaná Bretnör Spearströmovej. Sťažka dosadol do kresla, hlava mu padla medzi ramená, svoje tri brady si oprel o rozložitú hruď. Rumenec z tváre sa vytrácal.
V deviatich nenechavých wienerwurstoch povolil kŕč, z pravej ruky mu vypadol Python. Môj spoločník vymieňal zásobníky. Na stole stála fľaša Johnnyho Powersa, ktorým nás už nestihol ponúknuť.
Všetci sú mŕtvi.
Ako sa teraz dozviem, kde držia Gudrun?
Zobral som zbraň poslednému z ochranky a mieriac Japoncovi medzi oči som sa naň obrátil s touto otázkou.
V jednej sekunde som držal pištoľ a mieril na neho, a v tej istej sekunde už pištoľ ležala na zemi a on mieril na mňa dvoma čerstvo nabitými Berettami.
„Najvyšší čas navštíviť môjho zamestnávateľa.“
Schádzal som po mramorovom schodisku a prekračoval mŕtvoly. Každý krok po kedysi zelenom behúni odporne čvachtal.
Naspäť vo Volve som si zapálil jednu ručne balenú. Struny mojich nervov boli pripravené prasknúť.
V diaľke sa ozývali policajné sirény. Hitman zaradil jednotku a vyrazili sme za jeho tajomným zamestnávateľom.