Ako si vybrať dobré péčko Vol.IV

Časť štvrtá - hudba a zvuky

Na chodbe bytového domu postáva černoch s afrom na hlave, oblečený v zvoňákoch, roláku a hnedej koženej bunde do pása (takej, akú teraz nosí napríklad Rolincová) a klope na dvere bytu. Dvere sa otvoria a za nimi je mulatka oblečená iba v oranžovom negližé (také teraz nenosí nikto, ale vaša babka má podobné záclony v kuchyni), tiež s afrom na hlave. A asi aj v rozkroku.

- Dobrý deň, som detektív McFuckin a vyšetrujem tu obchod s bielym mäsom.

- Tak to poďte ďalej, detektív, nebudeme sa predsa baviť na chodbe...

A zrazu to príde. Ozve sa „uaka čika uaka čika uaka čika...“ a hentí dvaja sa začnú vyzliekať. Keby ste nevedeli, tak to „uaka čika“ nie je nový track od Shakiry, ale zvuk, ktorý vydáva funková basgitara a kedysi znela v každom pornofilme. Asi preto, že jej zvuk pripomína niečo medzi vŕzgajúcou posteľou, mľaskaním a nafukovaním gumenej anče.

Ale aj keď je to menej asexuálny zvuk ako akordeón alebo gajdy, v roku 2011 v péčku nemá žiadny hudobný nástroj a hudba ako taká čo hľadať. Preto hlavnou myšlienkou tejto časti nášho obľúbeného seriálu je, že každé péčko, ktoré obsahuje počas akcie hudbu, je zlé. A to jednoducho preto, že každá hudba v péčku je zlá, a to bez ohľadu na žáner alebo jej autora (aj keď je jasné, že podmaz k trtkačke asi nikdy nebude robiť Hans Zimmer s Johnom Williamsom). V rámci nostalgického optimizmu, alebo skôr paródie si možno ešte vieme predstaviť, že pri trtkačke znie „uaka čika“, ale v súčasnosti v pornosoundtrackoch znejú skôr pazvuky zo syntetizátora značky Cosio, kúpeného v Novom Targu za 50 zlotých. To si môže dovoliť ako podmaz možno tak Martin Kittner, ale kvalitné péčko určite nie.

Jednoducho povedané - keby hudba bola človek, tak by pornosoundtracky boli Paris Hilton – lacné, tupé, otravné a antisexuálne. A kto už by chcel počúvať, aké zvuky vydáva Paris Hilton? Keď zvuk, tak jedine prirodzený, t.j. nahratý počas nakrúcania, nie niečo, čo sa do filmu pridalo neskôr z cd-kompilácie „Generic Sexual Moaning And Ambient Pornographic Sounds“, alebo nedajbože dabing.

Blbé ale je, že si len ťažko vopred vieme zistiť, či péčko soundtrack má, alebo či jeho režisérovi nejebe. Vo všeobecnosti sa ale dá povedať, že „hudbu“ obsahujú väčšinou tzv. príbehové pornofilmy. O tých sme si už minule písali, takže ich identifikovať vieme. Okrem toho, porno je výhodné v tom, že aj bez zvuku neprichádzame o väčšinu zážitku, tak si zvuk pokojne vypnite a namiesto neho si pustite Dimmu Borgir, alebo čo za hovadiny to počúvate.