Časť tretia - žánre a subžánre
Aj keď to možno tak nevyzerá, základné delenie péčka je na softcore a hardcore. Áno, aj sofťáče sa z nejakého dôvodu považujú za pornografiu. Kto by nevedel, tak rozdiel medzi softcore a hardcórom je taký, že v softe sú síce holí súložiaci ľudia, ale nie je vidno genitálie a samotnú penetráciu. Je pomerne časté, že sa jeden film nakrúca v dvoch verziách, jednej soft a jednej hard, ale niekedy sa môže vyskytnúť akýsi bizarný poddruh, a to tzv. cenzuráč. Tí, ktorí na konci minulého storočia často sledovali v piatok v noci nemecké TV stanice, presne vedia, o čom je reč, a síce, ide o hardcore, ktorý sa tvári, že hardcorom nie je. Na dosiahnutie tohto efektu sa používajú veľmi „kreatívne“ a často pomerne komické spôsoby, napríklad sa z celého záberu urobí výrez, kde genitálie nie je vidno, alebo sa tieto napríklad precapia veľmi rafinovane umiestneným statickým obrazom (napr. fľašou šampanského). Keďže je ale porno pomerne akčné a dynamické, stávalo sa, že sem-tam niečo vykuklo a v dôsledku toho po nejakých tých sťažnostiach a pokutách od mravnostných autorít sa tieto diela v TV prestali vysielať. True story.
Inak ale vybrať si svoj obľúbený porno-žáner nie je až taký problém, keďže v tomto sú názvy žánrov pomerne popisné a transparentné (ak nenastane prípad, že sa nás tvorcovia snažia osrať, tak ako sme si písali v prvej časti). Vo všeobecnosti sa pri typológii žánrov vychádza z niekoľkých činiteľov, ktorými sú:
1. Telesné charakteristiky
Tu sa zväčša používa kombinácia časť tela + rozmery, typické sú napr. Big tits, Big cocks, Big butts a podobne. Zaujímavé je, že oveľa častejšie sa stretávame s adjektívom „veľký“ než "malý". Aj keď by ten menší pornografický rozmer asi vernejšie odrážal bežnú sexuálnu a anatomickú realitu, od ostatných filmov tiež nevyžadujeme, aby boli akože naozaj (veď si napríklad predstavte, aký nudný kung-fu film by to bol, keby po jednom kopanci do spánku hlavný hrdina padol ako kabela plná konzerv trenčianskeho párku s fazuľou a do konca filmu by sa pohyboval na invalidnom vozíku ovládanom palcom na nohe).
2. Rasa
Porno je asi najrasistickejšia odnož umenia vôbec, napodiv to ale nikomu nevadí. Preto to máte samé „black“, „asian“, „interracial“, „latina“, „ebony“ a podobne. Tieto označenia ale o kvalite produkcie veľa krát nehovoria vôbec nič (často sa stáva, že rovnaká herečka hrá raz v „asian“ žánri a raz zase v „latina“ žánri), takže toto žánrové kritérium by vás malo zaujímať jedine vtedy, ak máte v skrini vyžehlenú hnedú košeľu a často mávate kŕč v pravici.
3. Vek a sexuálna orientácia
Toto by malo dostatočne self-explanatory, keďže sexuálne orientácie máme (zatiaľ) iba tri, z nich jedna je iba kombináciou zvyšných dvoch a čo sa týka veku, potrebujeme akurát vedieť, že mature alebo MILF označuje ženy po 40-ke, všetko ostatné sa označuje „teen“ (okrem úletov typu „grannies“), keďže štandardný vekový rozsah kariérne aktívnych pornoherečiek je 18-30 rokov.
4. Sexuálne techniky a iné
Pokiaľ ste dočítali až sem, asi nemá zmysel vysvetľovať, čo to je sexuálna technika a ktoré to sú, snáď len čisto z edukatívneho hľadiska si môžeme osvetliť niektoré záhadné pojmy, s ktorými sa v tejto sfére v porne stretávame. Takže:
POV
Point of view, alebo aj gonzo = péčko v prvej osobe – hlavný predstaviteľ si to aj nakrúca, čo je niekedy celkom zaujímavé a niekedy úplne na hovno, podľa toho, či sa práve viac sústredí na súloženie, alebo filmovanie;
BDSM
Bondáž Disciplína Sádlo Máslo – môže sa pohybovať v škále od policajných pút obalených ružovou kožušinou až po scény ako z Hellraisera (prvých troch častí);
Classics a Vintage
Staré péčko – classics od 70-tych rokov vyššie (t.j. zvoňáky, afro účesy a funková basgitara) a vintage – do 70-tych rokov, t.j. pokojne aj čiernobiele a nemé (či sú tam aj prestrihy s písanými dialógmi v rámčeku, to som nikdy nezistil);
JAV
Japanese Adult Video, napriek tomu, že Japonci sú asi najúchylnejší národ na svete, klasické péčko sa tam cenzuruje, a to pixeláciou ako kedysi, keď sa vysielali na VTV Utajení svedkovia. Akurát, že v Japonsku sa kockujú pohlavné orgány a u nás ksichty (pritom v prípade niektorých slovenských zakockovaných to žiadny rozdiel nie je).
(pokrač.)
