V Anglicku žije jedna staršia dáma, volá sa Peggy Hovell a ona sa ako jedna z mála ľudí dožila sto rokov. Je to úžasné, dožiť sa sto rokov, už len tento fakt sám o sebe sa mi zdá krásny. Jasné, až tak strašne neobvyklé to nie je, veď v správach raz za pol roka dávajú tie oslavy babiek ktoré sa stovky dožili. Dedkov je pomenej. Sakra. Ale nie o tom som chcel. Okrem toho že sa dožila sto rokov, ešte furt šoféruje auto! Tak to je obdivuhodné. Neviem si predstaviť ako asi môže šoférovať storočná babka. Vlastne viem. Keď idem v piatok o piatej po obchvate pri ikei smerom von z Bratislavy, tam jazdia také autá s divnými mimoblaváckymi špzetkami tak, akoby mali ich vodiči alzheimera, parkinsona, stareckú senilitu a demenciu v jednom. Alebo v sobotu smerom do Stupavy keď je DOD so šeherezádou v markíze.
Nie však táto pani Peggy. Ó nie. Ona za tie neuveriteľné roky nespôsobila ani jednu dopravnú nehodu. Začala šoférovať v roku 1925 ako 15 ročná, to však úplne v klídku mohla, pretože povinnosť vodičáku (skúšky na spôsobilosť) sa v Anglicku zaviedla až o desať rokov neskôr. Peggy si povedala, že keď už má desať rokov odjazdených, nevidí žiadny dôvod absolvovania nejakej skúšky, nie? A má recht. Tak uplynulo 85 rokov, vystriedala 11 áut, 3 hondy, 6 fordov, 1 Vauxhall a teraz si to žíha na dákom Daihatsu. Nakoniec si však pred rokom alebo tak ten vodičák spravila. Ale aj to len kvôli povinnému zákonnému poisteniu. A jasné že ho spravila na šupu bez problémov. Až z nej mám zimomriavky. Btw na fotke na stovku fakt nevyzerá. Klobúk dole Babka Peggy!!
U nás by jej to jazdenie bez vodičáku samozrejme neprešlo. Bystrí a pozorní príslušníci by ju pri bežnej kontrole zaistili a okamžite zavreli do cely predbežného zadržania.
Tak ako mňa, keď som ešte ako šrác bez vodičáku išiel na Babete po bajkalskej. Tri hoďky bez opasku a šnúrok v topánkach . No kidding.
