„Bez muky, niet náuky."Pre tých, ktorí nedávali pozor, si zhrnieme, o čom kniha vlastne je. Ide o spísané rozprávkové dobrodružstvá zo sveta dvoch dcér a dvoch rýb, ktoré sa prelínajú medzi sebou. Čerpajú inšpiráciu z bežného života obyčajnej rodiny.
Vraj bol môj posledný článok politický. Aspoň tak tvrdili niektorí, čo chodia do Ruska opravovať rozbité cesty. Dnes ráno pri ceste vlakom si ku mne prisadli dve ženy/dievčatá a ako som ich tak chvíľu pozoroval, uvedomil som si, že vlastne toto som už stokrát videl a mám ďalší úkaz na rozobratie a dokonca to nie je referendum.
„Deti bez knihy, ako voz bez oja."Písanie už od útleho veku patrilo do môjho života. Odkedy si pamätám bolo mojím snom napísať niečo aspoň tak signifikantné a nadčasové ako dobrodružstvá Luníčka a Perešníčka. Avšak nebolo to kvôli tomu, že by ma k tomu niekto viedol.
Za posledných dvadsať minút som sa posunul o päťsto metrov, ale konečne prichádzam k príčine všetkého toho čakania - dopravná nehoda a na zemi vidím prikryté mŕtve telo motorkára, hlavne, že mu niekto postavil motorku na stojan. Pred pár hodinami som sa definitívne rozhodol, že si kúpim skúter a toto vnímam ako jasné znamenie, že som spravil dobré rozhodnutie.
C a M boli Jehovisti tej doby. Chodili po domoch a chceli sa rozprávať o Bohu. A tak klopali:Slovan: no čo chlapi, čo ste prišli?C a M: chceli by sme sa s vami porozprávať o Bohu.Slovan: tento týždeň ste už tretí. A o ktorom bohu?
Prológ Niektorí mimoriadne bystrí čitatelia si všimli, že sa mi páči Portugalsko, špeciálne som chcel vidieť Lisabon.
Po tom, čo sa ústavným zákonom v zrýchlenom legislatívnom konaní zrušili štyri ročné obdobia, sme z obdobia mrazov skočili rovnými nohami, obutými do krikľavo zelených flip-flopov, priamo do obdobia horúčav a sucha.
„Čo je vzácne, nie je lacné."Nebudem klamať ak poviem, že knihu v dnešnej dobe vie napísať a vydať už úplne každý. Celkovo postačí nejaká téma, hromada nudných večerov, nejaký ten počítač s klávesnicou a peniaze na tlač.
„Čím viac prikladáš, tým viac horí."Ani neviem, kde a kedy sa to zlomilo. Možno to bolo vtedy a tým, keď mi pani M. úprimne povedali, ako komplikované sú moje písania.
