„Bez muky, niet náuky."

Pre tých, ktorí nedávali pozor, si zhrnieme, o čom kniha vlastne je. 

Ide o spísané rozprávkové dobrodružstvá zo sveta dvoch dcér a dvoch rýb, ktoré sa prelínajú medzi sebou. Čerpajú inšpiráciu z bežného života obyčajnej rodiny. Preto by mohla osloviť každého rodiča a každé dieťa, s emocionálnym vekom na úrovni sedem rokov a vyššie. Platí to pre oboch a to pre rodiča a aj pre dieťa. V texte sú zavše použité aj o niečo zložitejšie slová. Áno, je to úplne zámerne. Totiž môj názor je, že ak deti prečítajú nejaké cudzie slovo, ktorému logicky nerozumejú, mal by byť nablízku buď rodič/starý rodič/poštár/pracovník akvaparku, ktorý im ho dokáže vysvetliť. To vyvolá diskusiu, aká v dnešnej dobe veľmi chýba, nakoľko v čase plnom informačných technológií a umelej inteligencie už akosi na bežný rozhovor medzi generáciami priestor neostáva.Takto spoločne dôjde k odstráneniu bariér a ľudia budú mať k sebe bližšie.

Jednu knižnú stránku po druhej. 

Kniha teda dosiahla finálny stav. Pripravená ísť do tlače sedela na mojom disku a trpezlivo čakala, čo s ňou bude. Nakoľko nepatrím medzi ľudí, ktorí by knihy vydávali pravidelne, respektíve vôbec, začalo hľadanie ďalšie, v poradí už asi tretie. 

Kde nájsť správne vydavateľstvo?

Keď poviem vydavateľstvo, nemyslím vydavateľstvo ako inštitúciu, vydávajúcu knihy a poskytujúce ich následne do vychytených kníhkupectiev. Mal som na mysli miesto, kde dochádza k fyzickej tlači a kde si ktokoľvek s peniazmi a knihou v tom správnom formáte vie dať vytlačiť zopár jej hmatateľných kópií. Totiž vydavateľstvá v prvom zmysle slova majú na roky vopred naplánovaný knižný plán od omnoho lepších, skúsenejších a študovanejších autorov, ako som ja. 

Kniha bola nasadzaná do formátu A5, čiže aspoň toto už nebolo potrebné riešiť. Ako mi ale odpovedali z lokálnych vydavateľstiev, mali kopu všelijakých otázok. 

Koľko strán bude kniha mať?
Na aký papier ju majú vytlačiť?
Akú hrúbku papiera budem preferovať?
Chcem mať tvrdú väzbu s titulnou stranou?
Pôjde o celofarbenú tlač?
Má bežný život vôbec zmysel?

A tá najdôležitejšia otázka. 

Koľko kusov knihy budem požadovať?

Nebudem klamať, prvotne moja hlava nabrala takú špirálu, o akej sa ani tým najodviazanejším mihalniciam nikdy nesnívalo. Z pozície toho, ktorý to len napíše, mi ani len neprišlo na um, koľko dôležitých rozhodnutí musí človek vydávajúci knihu urobiť. Asi som si to predstavoval príliš jednoducho, no ak sa nenecháte odradiť a máte šťastie na dobrých ľudí, čo všetko radi vysvetlia, má to na Vás blahodárny edukačno osvietenecký účinok. 

Totiž všetky tieto informácie boli pre tlačiarne úplne nevyhnutnými na to, aby dokázali urobiť cenovú ponuku. Všetko toto sa dialo v roku 2021, keď bola ešte pandémia oficiálne medzi nami, preto berte uvedené ceny len ako orientačné a s nejakou tou 20% rezervou. 

Kniha má 108 plne farebných strán. To cenu pohnalo o niečo vyššie, ako som pôvodne očakával. Avšak ak už robím niečo, chcem to urobiť poriadne. A napísať detskú knihu, kde by na každej dvojstrane nebola aspoň nejaká tá ilustrácia, to mi vždy prišlo ako podvádzanie. Ak ste niekedy čítali deťom rozprávku, tak isto viete, o koľko lepšie sa udržuje ich pozornosť, ak môžete sem tam ukázať prstom na voľačo kreslené, čo vystihuje dejovú líniu. Presne toho som sa rozhodol držať, aj keď by to malo stáť viac. Totiž detská kniha s bielym pozadí a bez ilustrácií, to je ako svadba bez rozbitého taniera, alebo rodina bez svokry. 

Papier mi pomohol vybrať tlačový pomocník, zapáčil sa mi najviac matný s hrúbkou 130 gramov. Bol dostatočne hrubý na to, aby ho deti nezjedli a zároveň dostatočne tenký, aby ste sa ním dokázali v prípade obojstrannej náklonnosti porezať. 

Čo ma ale v nociach budilo zo sna viac ako stáda tancujúcich klaunov s tužkovými baterkami namiesto zubov, bolo voľačo iné. Koľko kusov knihy bude potrebných? Raz mi jedna moja blízka priateľka, nazvime ju Alina rozpovedali príbeh o jej Otcovi. Ten veľmi rád písal všakovakú poéziu a rovnako ako ja si ju svojpomocne vydával. Raz ale prudko neodhadol záujem, no a doteraz majú pôjd plný poéziových knižiek, ktoré nikoho neoslovili. Ako také memento, presne tak slúžili aj jemu a toho som sa ja vskutku obával. Naša bytovková pivnica nie je najmenšia, no aby ma pri každom prezúvaní pneumatík a sezónnej výmene kabátov zdravila kopa neúspešných kníh, to by naozaj nebolo meď lízať. 

Po emocionálnom rozjímaní mi pristál zrak na čísle 100. Rodina je predsa dosť veľká a okrem nej poznám predsa aspoň zo 60 ľudí, ktorých by som ňou mohol potešiť. Pri tomto množstve a s preferenciami definovanými vyššie, vyšla cena za kus tlačby knihy na úrovni 11 eur za jeden kus. Samozrejme, pri vyšších množstvách išla cena za kus rapídne dole, no viete - pivnica. Tak z nášho spoločného manželského účtu odišlo tisíc eur a už ich nebolo. 

Pani M. (rozumej manželka) nenamietali ani sekundu. Ona vždy tvrdí, že nepiješ, nefajčíš, ani vodíčak nemáš a ešte aj hmyzu sa bojíš, tak si urob radosť. Patrí jej za to obrovská vďaka a za toto správanie jej pred naštartovanou Škodou Favorit 136L udeľujem pochvalu triednym priateľom. 

S tlačou knihy mám jednu zaujímavú príhodu. Knihy mali byť vytlačené v stredu, no nakoľko kvôli svojmu hlúpemu zraku nechcem obsluhovať motorové vozidlo, nemohol som si ich prevziať sám a musel pootravovať ostatných. Pani M. sa mali odkiaľsi vrátiť až vo štvrtok, a tak sme sa s tlačiarňou dohodli na štvrtok. Ale poznáte to. Ak celý život čakáte na splnenie sna, nejakých dvadsaťštyri kusov hodín vie byť ako dve večnosti. Tak mi nedalo neobvolať kamarátov a jeden z nich mi sľúbil, že po knihy pôjdeme už v stredu. Tak v stredu ráno došiel kamarát, nazvime ho Telo. Plný očakávania, nedočkavosti a včerajších bryndzových halušiek sme došli do tlačiarne. Ó, aké len bolo moje prekvapenie, keď som tlačovému pomocníkovi zavolal a ten mi vysvetlil, že knihy ešte schnú v tlačiarni, lebo sme sa predsa  dohodli na štvrtok. No, asi som mu mal zavolať skôr, ale keď najsamprv povedal, že budú hotové v stredu. Ako nesprávny Slovák mi nedalo neospravedlniť sa a Telovi som vysvetlil, že došlo k nedorozumeniu. 

A tak mi knihy bolo súdené uvidieť až vo štvrtok a veru vo štvrtok uvidené boli. Ten štvrtok prekonal všetky doterajšie štvrtky v mojom živote a okrem toho aj utorky a zopár stried. Presne vtedy mi moje bábätká spočinuli v dlaniach a ako sto uniformných a dokonalých snov naplnili očakávania na 150%.