Ako sme si už zvykli, všetky dekadentné somariny prichádzajú z US&A. Politická korektnosť, reality šou a najnovšie aj, tadá: Fat acceptance. Áno, je to presne to, čo si myslíte. Mali by sme akceptovať, že tuční ľudia sú skrátka tuční a hádam ich za to aj obdivovať.

Napísal som článok. Sám tomu neverím a preto to napíšem ešte raz. Napísal som článok. Dokonca na Dailymale. Tažké je tomu uveriť hlavne preto, lebo nie som veľmi výrečný (písavý?) človek a najdlhšie čo som kedy napísal bol nákupný lístok do obchodu. Ok, úvodný odstavec by som mal, teraz to už pôjde ako po masle.

Už nejaký čas sa venujem dvíhaniu činiek. Kedže miest, kde sa dá bez blbých kecov od chlapíka za pultom a hrozby vyhadzovu (true story) bachnúť činka o zem, je relatívne málo, začali sme s kámošom (serus Martin) občasne navštevovať jednu crossfitovú posilňovňu.

Pod vplyvom Horkýžov som si vždy myslel, že večer na dvojke chodia len spotení jazzmani s vystúpenou žilou na čele. Minulý utorok som sa však presvedčil o opaku. Celé to bolo takto. Po Veľkej noci som bol na PN-ke s črevnou chrípkou a ostal som v karanténe u rodičov.

Ak nie ste seriálový maniak alebo žiadneho vo svojom okolí nemáte, tak vám tento seriál pravdepodobne ušiel. Nie je tak známy, ako napr. Game of Thrones alebo Boardwalk Empire a isto sa nemôže s nimi porovnávať ani rozpočtom. Čím sa však porovnávať môže, je kvalita a zápletka.

*The side effects of being  American Nasledovný scenár pozná asi každý chlap narodený v osemdesiatych rokoch. Máte 12 rokov a kámoš na VHS doniesol (poprípade išlo na VTV) Komando. Arnie nesie na pleci obrovský kmeň stromu.