Ako sme si už zvykli, všetky dekadentné somariny prichádzajú z US&A. Politická korektnosť, reality šou a najnovšie aj, tadá: Fat acceptance. Áno, je to presne to, čo si myslíte. Mali by sme akceptovať, že tuční ľudia sú skrátka tuční a hádam ich za to aj obdivovať. Ako každá kokocina, aj táto vznikla asi nasledovne:
CEO v nejakej mimovládke: Milí kolegovia, afro-američania a ľudia z latinskej Ameriky už sú u nás pomaly väčšina, potrebujeme nejakú novú agendu, aby sme mohli nasosať nové dotácie.
Kolega 1: Potrebujeme nejakú novú skupinu, ktorá má pocit krivdy.
Kolega 2: A čo tak obézni ľudia? Tých je celkom dosť, ale ešte stále nie sú majorita.
CEO: Výborne, výborne. Len ešte potrebujeme nejaké heslo, floskulu, ktorá by to celé pokryla a zároveň by bolo ľahko rozpoznateľné, že o čo ide.
Kolega 1: A čo tak Fat Acceptance? Znie to dobre, má to taký pozitívny nádych to acceptance. A tí, ktorí budú tvrdiť, že obezita je nezdravá alebo sa posmievať obéznym, budú Fat Shamers.
CEO: Ho, ho. Už vidím ten kopec peňazí, čo sa na nás valí.
Ale nie. Teraz celkom vážne. Sledujem tento movement alebo čo to je, už trošku dlhšie. V Amerike je okolo toho celkom humbuk, k nám sa okrem nejakej reportáže o nadrozmerných modelkách na konci televíznych novín nedostalo prakticky nič (no dobre, tak ešte reklama na tie krémy s holubicou v logu, ktoré propagovali „ozajstné ženy“). Zástancovia celej tejto veci tvrdia, že tlstí ľudia sú terčom nenávisti a diskriminácie, obzvlášť ženy. Táto diskriminácia by podľa nich mala prebiehať v zdravotníctve (WTF?), v zamestnaní, vzdelávaní, osobných vzťahoch a v médiách atď. Pristavme sa pri niektorých kategóriách:
V zdravotníctve – ak si dobre pamätám, tak naposledy bolo byť veľmi tlstý dosť nezdravé. Nie však po novom. Fat acceptance hnutie vyrukovalo s tromfom v rukáve - Healthy at all sizes. Chápete, môžete byť zdravý aj keď ste tlsté prasa, aké pohodlné. Aj keď je možné byť tlstý aj zdravý zároveň, s postupujúcim vekom bude takmer všetko hrať vo váš neprospech.
Nechcem nudiť, tak sem dam len kúsok z tohto článku (https://news.health.com/2015/01/05/study-debunks-notion-of-healthy-obesity/): 2521 mužov a žien vo veku 39 až 62 rokov bolo rozdelených na neobéznych, zdravých obéznych a nezdravo obéznych. Asi tretina z testovaných bola v kategórie zdravých obéznych. Po desiatich rokoch, 40 percent z nich sa stalo nezdravo obéznymi, po 20 rokoch to bolo už 51 percent. Na porovnanie, zo skupiny neobéznych iba 22 percent ľudí sa stalo nezdravo obéznymi po dvadsiatich rokoch.
No shit, Sherlock. Nič nejak extra prevratné, ale treba si uvedomiť, že väčšina ľudí môže za svoju obezitu. Teraz pravdepodobne prestali čítať všetci s poruchou štítnej žľazy, tí s ťažkými kosťami, tí, čo priberajú aj zo vzduchu a mnohí ďalší.
V zamestnaní a vzdelávaní – tu si to celkom viem predstaviť. Učiteľ dá lepšiu známku študentke s peknou postavou, bude na ňu menej prísny a pod. Zamestnávateľ zamestná štíhlu sekretárku namiesto tlstej. V prípade zamestnávateľa mi to je jedno, ak je to jeho súkromný podnik, nech si tam zamestnáva koho chce, šak platiť ju bude on. No čo už, život nie je fér a holt tlsté baby sa budú musieť viacej snažiť, alebo schudnúť (i keď ľahšie je si dať 400 gramovú nutellu na posedenie).
V osobných vzťahoch – Chodiť s tučnou ženou je ako jazdiť na babete. Je to fajn, pokiaľ ťa nevidia kámoši. Ale nie, je to každého osobná vec.
Médiá – Zlatý klinec programu. Dúfam, že ste nezabudli na Fat Shaming. Je to podobne vágny koncept ako politická korektnosť, dá sa do toho zaobaliť skutočne všetko. No ale späť k médiám. Tie sú plné fat shamingu. Je na obale časopisu štíhla žena? Fat shaming. Chodíte cvičiť a sem-tam si šupnete na instagramy svoje vyšportované telo? Fat shaming. Nie ste tlstí? Fat shaming. Proste krivda kam sa pozriete. Všetci tí nechutne štíhli ľudia sa vám svojou chudosťou vysmievajú rovno do vašej tváre s tromi bradami.
Ďaľší poprask v US&A nastal, keď Sports Illustrated dali na obálku túto ženu.
Fat acceptátori sa hrdili, že je to správny krok, konečne nás niekto verejne podporil. Fat shameri, že fuj, jak môže byť na obale, šak je tlstá a navyše isto nikdy nehrala žiadny šport. Najviac vychechtaní ale ostali asi v Sports Illustrated, lebo sa o tom hovorilo dosť dlho.
Zástancovia Fat acceptance sa bránia, že poukazovanie na tučnotu tučných ľudí stresuje a to ich dostáva do stresu. A stres spôsobuje, že sa vyhýbajú športu a robia horšie rozhodnutia čo sa týka jedenia. Takže namiesto toho by sa mali zmieriť so svojím telom a to by u nich malo vyvolať pozitívne zmeny. Nechápem len jednu vec, ako sa vlastne tučnými stali? Však vtedy im to ešte nikto nevyčítal.
Títo fat acceptátori (a vôbec všetci propagovatelia nejakého druhu pozitívnej diskriminácie ) skrátka nechcú pochopiť, že štartovacia čiara nie je pre všetkých rovnaká. Krajší/štíhlejší/múdrejší človek to bude mať v živote vždy ľahšie, ako škaredý/tučný/hlúpy. Tučná študentka sa bude musieť lepšie naučiť učivo, tučná sekretárka sa bude musieť naučiť lepšie variť kávu, alebo čo to sekretárky robia a pod. Ale to by asi bolo príliš náročné. Takže radšej to zahráme na obete, ktorým krivdí celý svet a budeme sa dožadovať nejakej akceptácie, nedajboh pozitívnej diskriminácie.
A vy všetci, čo sa denne lopotíte vo fitness centrách, chodíte behať, bicyklovať, crossfitovať, muaythaiovať alebo aspoň nežerete jak totálne hovadá, by ste sa mali hanbiť. Vaša vôľa a odhodlanie niečo pre seba urobiť je nechutná.
Títo tučkovia majú šťastie, že žijú v US&A, krajine skutočne neobmedznených možností. Môžu si ísť zacvičiť napriklad do Planet Fitness, krásneho fialovučkého gymu, kde sa každý cíti dobre a nikto vás tam nebude súdiť* .*-platí iba ak na vás nie je vidno, že cvičíte, inak vás všetky lemry ubodajú pohľadmi. Toto sa skutočne stalo jednej žene, ktorá bola po 15-tich minútach vykázaná z Planet Fitness, lebo bola príliš vyšportovaná.
Planet Fitness je nízkonákladový fitness franchise (od 10 dolores mesačne – suck on that FitInn) s totálne podivnými pravidlami ako napr:
- Nehádžte činky na zem
- Žiadne nadmerne hlasné zvuky pri cvičení
- Nepoužívajte magnézium (športovú kriedu)
- Žiadne mŕtve ťahy
Ak tieto pravidlá porušíte (alebo si personál myslí, že ste ich porušili) spustí alarm a vy budete z gymu vyhodení. Zato ale majú dni, keď dostanete zadarmo pizzu alebo šišky, kopec bežeckých pásov a strojov a činky, z ktorých najťažšia váži až neuveriteľných 27 kg. Takže zabudnite na bodybuilding, vzpieranie, crossfit alebo hocičo, čo by vám pomohlo schudnúť a nabrať nejaké svaly. Namiesto toho si môžete zabehať na páse, popritom pozrieť telku a na konci cvičenia si dať šišku alebo aj dve.
Planet Fitness stavil na to, že väčšina ľudí sa bojí ísť do normálneho fitness centra, lebo si myslia, že tam budú len kopa nasypaných hlavohrudí typu Miesičov alebo super jebačky z obalov časopisov. Hovorí sa, že lepšie raz vidieť, ako stokráť počuť, tak si pozrite reklamu: https://www.youtube.com/watch?v=vQfmpXsLV_4 . Takže hor sa do Planet Fitness, kde vás nebude nikto fat shameovať.
PS:My na Dailymale sme to všetko prekukli. Je to všetko vyfabrikované neziskovými organizáciami, ktoré sú podporované tajnou hamburgerovou lobby, ktorá sa spojila s výrobcami oblečenia pre moletky. Do piatich rokov očakávame kvóty na počet obéznych pracovníkov vo verejných inštitúciách, neskôr aj v súkromnom sektore. Do 20 rokov nad Amerikou zaveje hakenkreuz vytvorený z klobás a bravčových rebier a chudí ľudia budú v koncentračných táboroch kŕmení, kým dostatočne nepriberú, alebo nezomrú.
Článok voľne vykradnutý z týchto zdrojov:
https://www.lift-run-bang.com/2016/03/fuck-your-body-positivity-voice-and.html
https://www.lift-run-bang.com/2015/02/the-battle-of-obesity-acceptance.html
