Pod vplyvom Horkýžov som si vždy myslel, že večer na dvojke chodia len spotení jazzmani s vystúpenou žilou na čele. Minulý utorok som sa však presvedčil o opaku. Celé to bolo takto.
Po Veľkej noci som bol na PN-ke s črevnou chrípkou a ostal som v karanténe u rodičov. Poobede som si troška schrupol a tak sa mi, samozrejme, večer nedalo zaspať. Začal som pozerať na dvojke diskusnú reláciu s Havranom. Celkom dobré to bolo, debatili tam o proruských médiach na Slovensku, informačnej vojne a tak. Bol tam ten učiteľ, čo spravil zoznam proruských stránok a blogov, nejaký sociológ zo SAV a ešte jeden človek, ktorého som si nezapamätal. Potom nasledoval nejaký film/relácia o Rómoch/Cigáňoch/spoluobčanoch (podľa toho, ako veľmi ste politicky korektní).
Najprv som si myslel, že to je Rómsky magazín, čo chodí na dvojke už milión rokov v takom čase, že pracujúci človek ho nemá šancu nikdy vidieť (troška podprahového humoru), ale žiadna moderátorka, ani reportáže, ani nič, len zábery z nejakej osady na východe. Nakoniec sa z toho vykľul dokumentárno/artovo/neviemaký film.
Hlavnými postavami boli bratanec a sesternica Roman a Mariena, ktorí mali veľmi radi hudbu a obzvlášť svoje hudobné idoly Karla Gotta a Darinu Rolincovú. Zbierali ich obrázky a robili si z nich potom nástenky, sledovali ich kedy sa dalo v TV a podobne. Stotožnovali sa s nimi až do takej miery, že sa oslovovali, ako keby boli nimi. Vtipné však na tom bolo, že Romanov idol bola Darinka a Marienin zase Karel.
Film začína scénou, kde Darinka ide zbierať železo na nejakú divokú skládku. Nájde tam aj nejaké časopisy, zoberie ich a potom si s Karlem vystrihujú svoje idoly a čítajú si o nich novinky. Do svojich rolí sa vžívajú tak verne, že mluví česky. Karel má nejaké starosti so svojou ženou, Darinka je celý mimo,lebo zrazil nejaké dieťa a hrozí mu basa. Spolu majú plán, že natočia cover verziu Zvonkov štěstí aj s klipom a pošlú to reálnemu Karlovi a Darine. Takže Karel vychytala akordy na starej španielke a oslovia nejakého miestneho majetnejšieho spoluobčana (má kameru, striebornú retiazku a býva v murovanom dome), aby im natočil videoklip. Klip točia v osade a priľahlých scenériách, tehotná Karel hrá na gitare a obaja spievajú. Nahrajú to aj na CD, ktoré potom predávajú v meste. Ktovie ako ošetrili copyright, kedže ľudom to ponúkajú ako Zvonky štěstí od Gotta a Rolincovej. Za utŕžené lóve potom v hypermarkete kupujú nejaké potraviny (na samoobslužnej pokladni im to ide lepšie ako mne :/).
Cédečko chcú poslať aj svojim idolom a tak hor sa na poštu posielať CD v obálke, obom na tú istú adresu, ktorá je skrátka Praha. Pesnička je inak v pohode, má taký typický cigánsky bum-čvach rytmus a text o tom, aké má Karel pekné sako a Darinka krásne šaty.
Celý tento metapríbeh je popretkávaný kratšími epizódkami zo života v osade. Napríklad Darinka si robí disko v aute Karlovho muža a ten mu príde dať zjeba, že mu vybije baterku. Karel ide na sono do nemocnice. Spoločne potom vyhulujú a točia niečo ako videovizitku pre reálnych Karla a Darinku. Potom sa spoločne posťažujú na tažký a chudobný život v osade. Film končí v pozitívnom duchu, kedže Karel porodila zdravé dieťa. Darinka konštatuje, že toto (deti) sú naše zvonky štěstí. Hodnotenie nebude na obligátnej Némešovskej stupnici, ale pre zmenu grafické:
Potom bola už len hymna a monoskop.
Trailer na Zvonky štastia tu.
