Pamätám si časy, keď som upieral oči k nebesám a myslel si, že nad nami je len Boh. Predstavoval som si ho zhruba niekde v rámci našej slnečnej sústavy, možno na Marse alebo tak, aby nás mal poruke, ale zároveň si zachoval auru tajomna a istý odstup. Trvalo to zhruba dovtedy, kým som sa nedostal k Aktom X, čo bolo ešte pred pubertou.

Keď sa v Rusku rúcala nevládna monarchia a davy robotníkov a roľníkov obstreľovali Zimný palác z Aurory, cár Mikuláš II. s rodinou boli popravení a všade zavládla nekompromisná päsť proletariátu, udiala sa veľmi zvláštna vec na poli kultúry. Revolúcia dodala impulz a zapôsobila ako bomba hodená do zatuchnutého rybníka. Začala sa presadzovať divoká avantgarda. Medzi ňou aj futurizmus, manifest ktorého obsahoval napr.

Písal sa rok 1948 a v Organizácii spojených nádorov slávnostne prijali dokument s názvom Všeobecná deklarácia ľudských práv. Trvalo to stovky, možno až tisíce rokov vývoja civilizácie, kým si konečne spoločnosť uvedomila potrebu takéhoto dokumentu, v ktorom sa zakotvilo napr. právo na náboženskú slobodu, právo na odmenu za vykonanú prácu, či právo na odpočinok.