Písal sa rok 1948 a v Organizácii spojených nádorov slávnostne prijali dokument s názvom Všeobecná deklarácia ľudských práv. Trvalo to stovky, možno až tisíce rokov vývoja civilizácie, kým si konečne spoločnosť uvedomila potrebu takéhoto dokumentu, v ktorom sa zakotvilo napr. právo na náboženskú slobodu, právo na odmenu za vykonanú prácu, či právo na odpočinok. Všetko naozaj dôležité veci, bez ktorých si nevieme predstaviť fungovanie spoločnosti, teda pokiaľ nie ste chlap z Detvy a neodvlečú vás na otrockú makačku do Talianska.
No a potom prišiel Youtube. Mokrý sen každého exhibicionistu s prehnaným sebavedomím a nočná mora každého víkendového opilca. S nástupom Youtube sa do spoločnosti postupne vkradlo aj akési nové základné ľudské právo – právo zhovadiť sa. Toto špecifické právo nie je obsiahnuté v žiadnej charte, ani anticharte, je zakódované v hlavách ľudí. Exhibicionista v ich vnútri postupne nahlodával triezvy rozum (ak sa o niečom takom dá hovoriť), až sa každý z nich jedného dňa odhodlal a vyšiel takpovediac s kožou na trh. V predjutubovských časoch to bola nuda. Blbca zo seba človek mohol robiť tak akurát v lokálnej krčme, poprípade na diskotéke. Až táto videoslužba tomu dodala správne grády a potenciál preraziť v širokom okruhu.
V istej chvíli sa roztrhlo vrece s rôznymi Lacami majstrami slova, Metrixami či inými šialencami, ktorí si povedali, že dosť bolo pokútnej teritóriom obmedzenej slávy. Uvedomili si, že toto je ich šanca. Youtube mal obrovský potenciál, no nakoniec to aj tak skončilo pri mačkách a village idiotoch s nahoneným egom.
No a niekde tam medzi touto plejádou šialencov sa objavilo aj české duo Katka a Jindra, ktoré sa pravdepodobne prešmyklo z podsvetia vo chvíli, keď si dával Kerberos poobedného šlofíka. Jednoduchá ľudová záležitosť, pri ktorej po siedmom poldeci deriete ošúchané lakovky na slávnostnej dedinskej udalosti. Pravý elektro zvuk synťáku, suplujúceho celú kapelu, sprostredkúva pocit komplet Moravanky natlačenej v plastovej krabici, sprevádza Katkin nesmelý alt a Jindrov nie tak celkom mutáciu dokonavší jebákový barytón. Chýbajú už len lederhosen a litrák piva.
Pustili sa do toho hneď zhurta a ich audiomohyla, vystavená pre starú Karosu, im zaistila nesmrteľnosť v srdci nejedného jagrovským zostrihom obdareného autobusára s ponožkami v sandáloch. Viac české by to už bolo asi iba vtedy, keby Jindra vo videu točil namiesto volantom obrím tanierom, z ktorého lieta na všetky strany vepřo-knedlo-zelo, presne v tomto poradí.
To pravé vořechové však prišlo až s coverom piesne Italiano od nemenej kvalitného slovenského dua, tvoreného manželmi Semešovcami, vydávajúcimi pod značkou Semeš recordings. Pieseň Italiano je akýmsi pokusom priviať zápach benátskych pobreží a zatopených námestí do našich kotlín a nížin a nasadiť talianskemu machizmu liptácky klobúk, dať mu do ruky valašku a zapchať mu ústa haluškami s poriadne mastnou gazdovskou slaninou. Čo sa vyššie spomínaným manželom celkom aj podarilo. V podaní Katky a Jindra z toho vyšli akési nesmelé navrávačky miništranta a mladej mníšky, zahalené do pomerne nešikovnej slovenčiny, niečo ako Darinka Rolincová v opačnom garde.
Na samotnom počine je rozhodne najlepší klip. To sa takto asi stretli s Jiřím, samozvaným dedinským Georgeom Lucasom, a ten im navrhol, že keď už sú to duo útočiace na najvyššie priečky moderných hitparád ľudovej zábavy, patrilo by sa do klipu citlivo zainštalovať digitálne efekty. Ponuka to bola isto lákavá a výsledok sa naozaj vydaril. A tak môžeme vidieť Katku, ako sa pohupuje v rytme hudby v skromnom priestore obývacej izby, no a do tej obývačky je digitálne dorobený Jindra v drsných rockových okuliaroch, ktorý nevie, čo má robiť s rukami, keďže nestojí za synťákom. Ak ste si položili večnú otázku, že prečo, tak ste si ju položili dobre. Ja už len na záver dodám, že because fuck you, preto.
A tu už je spomínaný skvost.
{youtube}RqayT9wbwE0{/youtube}
