Buďme k sebe úprimní, nič nevystihuje slovenskú mentalitu tak dokonale, ako slogan Mor ho! V týchto dvoch kratučkých plnovýznamových slovách sú zhmotnené takmer všetky sny, túžby a krivdy holubičieho národa spod Tatier. Teda, spod južných svahov Tatier.

Teraz už všetko chápem. Nedávno nám Niekto vysvetlil, že ľuďom jebe a tvrdil, že to je aj tým, že máme priveľa voľného času na našu jebnutosť a na pozorovanie jebnutých okolo seba. Ako kultivovaný diskutér by som mal povedať, že je to jeho názor, a ja mu ho neberiem.

Jednou z povinností rybára je odpracovať 10 hodín ročne na brigádach organizovaných miestnou organizáciou. Alebo tie hodiny zaplatiť. Keď máte 15 rokov, tak ešte nie ste zárobkovo činní, čiže vyplatiť sa z toho nedá a teda musíte obetovať dve sobotňajšie dopoludnia pre blaho a rozkvet Zväzu.

Nočná rybačka má svoje čaro, ale väčšia zábava je v noci poskladať výstroj a vybrať sa domov. Len je to zábava iná, hlavne ak musíte bežať na vlak. Ak si predstavujete pokojný pochod za svetla čelovky alebo baterky, ste vedľa.

Vždy som bol absolútne presvedčený, že sa nikdy nezúčastním žiadneho maratónu. Nevidel som totiž  dôvod, aby som absolvoval 42 km nekonečnej kolektívnej nudy na trase, ktorá nemôže zaujať dĺžkou, ani profilom. Presne takto som si v hlave zhodnotil bratov nápad zúčastniť sa Maratónu Pohronským Inovcom. Lenže...

Voda hlbšia než po členky je pre človeka extrémne neprirodzené prostredie. Kým je stojatá, tak sa cez to dá nejako preniesť, ale akonáhle začne prúdiť, sú s ňou len problémy. To si tak chceš prebrodiť potok, vody je v ňom len po kolená, voda síce hučí, ale tých päť metrov určite dáš.

Ak ste debil, tak aj rybačka môže byť veľmi nebezpečný šport. Vtedy nebezpečenstvo vyplýva predovšetkým z toho, že ste debil a k tomu sa pridružuje ešte manipulácia s ostrými predmetmi a pobyt pri vode.

Ak má byť rybačka úspešná, treba si ju dopredu naplánovať. Možno aj preto som nikdy nič poriadne nechytil. Treba vziať do úvahy lokalitu, druh ryby, počasie, teplotu, vlhkosť vzduchu a asi tisíc ďalších vecí, na ktoré sa decko okamžite vyserie, lebo s úlovkom sa aj tak nikdy v krčme chváliť nebude.

Na rybačke nie je nič dôležitejšie, ako vedieť čakať. Ľudia bez trpezlivosti to môžu rovno zabaliť. Jiří čakal vždy veľmi efektívne. Nahodil, položil udicu, povedal nám, nech mu ju postrážime a už sa rozhliadal po brehových vŕbach. Na chvíľu sa stratil a vzápätí doniesol dva háčiky, plavák a veľké závažie.