O chvíľu tu máme leto. Komáre budú štípať ešte viac a budeme sa potiť v preplnenej neklimatizovanej MHD bez možnosti otvorenia okien, že nám pot bude stekať naozaj všelikadiaľ. Tráviť polhodinku života v takom preplnenom autobuse v asfaltovej džungli slovenského veľkomesta je asi snom každého anglického snoba, ktorého napadlo po vzhliadnutí Hostelu, že si dá adrenalínovú jazdu na ďaleký východ (rozumej Slovensko).
My domorodci, čo sme tu doma (a tešíme sa, keď môžeme vynadať blbému turistovi, načo sem lezie, keď nevie po slovensky), sa tešíme, že v lete môžeme vypadnúť aspoň na týždeň. Najlepšie do takej krajiny, kde nás vrúcne privítajú, môžeme si užívať slnko, more, miestne špeciality a na druhej strane nedostaneme žiadnu virózu, hnačku, sračku a ani nám nikto nepoloží bombu pod zadok.


My, muži v najlepšom veku, sa spoliehame na to, čo nám pripravia kvalifikovaní odborníci na oddych, relax a cestovanie, čiže cestovné kancelárie. Keďže cestovná kancelária nie je dobročinná organizácia a zamestnáva aj kvalifikovaných odborníkov v oblasti marketingu, možno vám padne vhod výkladový slovník hantírky z ponuky cestovných kancelárií.


8-dňový zájazd – odchádzate prvý deň o desiatej večer, čiže celú noc sa presúvate. Dôjdete do hotela o piatej ráno, ale izbu vám dajú maximálne na obed a ani jedlo nedostanete skôr, ba ani prihlásiť sa nemôžete. Čiže nemáte ani náramok, ktorý vás oprávňuje chlastať v predplatenom all inclusive. Ani batožinu nemáte kam odložiť, tak len tvrdnete a potíte sa v hotelovej hale unavení z nočného cestovania. Keď konečne dostanete izbu, zvalíte sa na posteľ a zobudíte sa večer. Večeru zmeškáte. Ale pre zmenu ste vyspatý a noc pred vami, takže sa obraciate v posteli ako ventilátor. Keďže ste nevedeli spať v noci, prespíte opäť skoro celý deň. Cesta domov je tiež zábava. Na siedmy deň vás o ôsmej ráno vyhodia z izby, odstrihnú náramok a čakajte na transfer do večera. Ani si nemôžete dať dvojitú vodku a zase tvrdnete v hotelovej hale. Teraz pre zmenu s úpalom a hnačkou. Domov dôjdete na ôsmy deň o pol jednej v noci.


Doprava klimatizovaným autobusom – vo výbave síce klimatizácia je, ale buď je pokazená úplne (nedá vôbec zapnúť), alebo ide len na plný výkon (čiže sa striedajú obdobia neznesiteľnej horúčavy a treskúcej zimy). Poprípade si len šoféri povedali, že to veľa žerie a zvyšnú naftu si nechajú pre seba. Ináč sedieť v plechovej krabici bez klimatizácie v takej zápche na diaľnici cestou do Chorvátska alebo Španielska je zaujímavé. Ja som to vyskúšal neklimatizovaným autobusom po Sahare na trase Luxor – Hurghada. Nezabudnuteľný zážitok.


Keď už sme pri autobuse, je to nižšia nákladová položka, ako cesta lietadlom, ale trvá 20 – 30 hodín, kým dorazíte do vysnívanej destinácie. Za ten čas sa dá stihnúť všeličo. Napríklad spoznať stravovacie návyky spolucestujúcich. Kto koľko cibule a cesnaku dáva do fašírky a kto aké má trávenie (podľa unikajúcich plynov). Plyny a cibuľovo-cesnaková vôňa nie sú jediné vonné zložky, hlavne keď sa schyľuje k večeru väčšina si urobí pohodlie vrátane vyzutých topánok.


Ak náhodou máte v autobuse TV a dačo aj pustia, máte šťastie. Pretože hocijaký béčkový akčák alebo psychodráma je lepšia, než keď si šoféri pustia na celý autobus najnovšie diela balkánskych prudko moderných folk techno dance skupín v nekonečnej slučke.


Služby delegáta – keďže služby, tak za to aj platíte. Lenže delegát neslúži vám, ale cestovnej kancelárii, ktorá ho platí. Väčšinou ale nie je delegát, ale delegátka – študentka cestovného ruchu alebo masmediálnej komunikácie, ktorá si chce v lete zarobiť a čo najmenej makať. Už aj to je pre ňu záťaž, že musí ísť na letisko vyzdvihnúť tých optimistov, čo sem stále cestovka posiela. Veď ju to oberá o čas na opaľovanie. V lepšom prípade sa aspoň ukáže. Na úvodnom stretnutí má krásne rečičky o fakultatívnych zájazdoch, ale keby ste náhodou dačo potrebovali, nie je to v jej kompetencii. Napríklad mala by podpisovať aj reklamácie. Len nechápem, ako môžem reklamovať služby delegáta, keď sa neukáže, ale musí potvrdiť, že je to tak.


Televízor na izbe – starý CRT s 30 cm obrazovkou. Hrúbku má ale väčšiu. V podstate sa jedná len o to, že keď ste chytili pomstu faraónov a krúti vám črevá, z čoho sa vy krútite v posteli, zapnete si aspoň pár kvalitných arabských staníc. Buď si môžete pozrieť správy, alebo pustiť dajaký kanál s pesničkami. Ak máte šťastie, bude aj filmový kanál s arabskými hudobnými filmami alebo bollywood classics. Ja som mal v Tunisku šťastie a našiel som Ružového pantera v pôvodnom znení. Ale keďže som nemal pomstu faraónov, tak som to po piatich minútach vypol a išiel spať. Nič nie je lepšie ako kvalitný spánok poobede.


Piesočnatá pláž s pozvoľným vstupom do mora – idete dva kroky a už ste po krk vo vode. Ale to len v prípade, keď nie sú vlny. Vlny sú však na 90 % a vtedy vás to chytí, pomieša s tým čiernym akože pieskom a vyhodí na breh. Na jednej strane piesok nie je jemný, takže ani hrad z neho neviete postaviť (keby ste sa v delíriu z lacného alkoholu začali hrať s deťmi), ale na druhej strane je taký agresívny, že sa vám zažerie všade a ešte aj týždeň po príchode domov vypadáva z gatí. Len neviete, kde bol doteraz schovaný.


Centrálna klimatizácia – oni sa rozhodnú, kedy je vám teplo a kedy bude zima. Čiže bude sa budete potiť alebo mrznúť. Prípadne ak sa dajú otvoriť okná, treba nájsť tú správnu polohu, keď sa polka tela potí a na druhej polke vám stoja bradavky od zimy. Potom sa otočiť o 180 stupňov (alebo 360, alebo 365 či 325, podľa toho, koľko dní máme v roku).


Vybavená kuchyňa – celá výbava sa skladá z jedného hrnca a nefunkčnej chladničky. Nemali ste byť držgroš, že idete na dva týždne bez stravy, že si budete sami variť, veď to ste mohli zostať aj doma a vyvárať celej rodine. Teraz sa skoro všetok nabalený proviant musí urýchlene zjesť, lebo nemáte kam dať tie šťavnaté mrazené kuracie prsia, čo ste si doniesli. Počas 15-hodinovej cesty vo vyhrievanom batožinovom priestore autobusu z nich máte už naozaj len šťavu. Síce trošku zelenkavú, ale veď zelená je dobrá farba. Konzervy, džemy a klobásy by mohli vydržať v tej pokazenej chladničke aspoň tie dva týždne. A koniec koncov špagety sa urobia v tom jednom hrnci, kydne sa na ne kečup a nožíkom sa nakrája eidam na kocky (po odkrojení plesnivých častí).