Réžia: Godfrey Ho
Hrajú: Cynthia Rothrock, John Miller, Don Niam
Že už vám to chýbalo? Ale ja som na milovníkov pokleslej kinematografie nezabudol. Minule som sa tak zamýšľal, že prečo sa nakrúca v poslednej dobe tak málo kung-fu a vôbec mlátičkových filmov. A potom som si uvedomil, že to môže byť kvôli móde. Totiž fešn 80-tych a raných 90-tych rokov mláteniu, kopaniu a sekaniu vyslovene praje. Všimnite si, že majú všetci široké mrkváky, aké nosil MC Hammer v dobách, keď sa mu toho ešte nikto nemohol dotknúť. No a teraz si kuknite svoj šatník a predstavte si, že sa v tých obtiahnutých bedrákoch snažíte vykonať kop z otočky. Alebo nožnicový kop. Alebo kop s výskokom. Neskúšajte to, ide to na hovno. Ale napríklad v takom Undefeatable tento problém ešte nemali, takže sa tam márujú jedna radosť. A hrá tam Cynthia Rothrock, čo je, pokiaľ viem, jediná ženská, ktorá pravidelne dostávala úlohy v mlátičkových filmoch. Príťažlivá síce veľmi nie je, ale to nám, ako malým šušňom nikdy nejako nevadilo.
A ešte úryvok označený ako „best fight scene ever“. Ťažko objektívne posúdiť, ale má to niečo do seba. V prvom rade hlavný záporák je naozaj diabolský, lebo má vypúlené oči, na hlave mastnú bundesligu a rád olizuje čepele nožov. Navyše ho musia márovať až dvaja – policajt, ktorý sa tvári stále rovnako drsne, aj keď mu päsť bundesligy láme čeľusť a Rothrocková (ktorá má ale zlomenú ruku, takže je len za pol chlapa). A je to naozaj poézia v pohybe, ktorú narúšajú iba podivné zvuky úderov, ale vtedy boli asi štandardné – aj keď by ma zaujímalo, ktorému majstrovi zvuku napadlo, že takýto zvuk vydáva časť ľudského tela, keď dopadá na inú časť ľudského tela.
