Réžia: Joseph Guzman
Scenár: Joseph Guzman
Hrajú: Ivet Corvea, Christina DeRosa, Daeg Faerch

 

 

Sú filmy, ktoré sú zlé, lebo sa nepodarili, potom sú filmy, ktoré sú zlé úplne naschvál, a tým sú práve dobré a potom sú filmy, ktoré vzdávajú poctu zlým filmom a tie sú presne také, aké majú byť. To je jedno, že vám to nedáva zmysel, podstatné je, či vám hovorí niečo pojem „grindhouse“. Keď nie, tak tento pojem vznikol v USA kedysi dávno a označuje nočné kino, kde sa premietali hlavne škaredé filmy (škaredé, lebo sú tam holé cecky a násilie, no fujha!), niekedy aj viac za sebou. Najväčšiu popularitu zažívali grindhousy niekedy v 70. rokoch, neskôr ich vytlačilo video, takže ľudia mohli mľaskať pri hnusofilmoch doma.

 

Pred pár rokmi sme si pripomenuli grindhouse filmy Rodriguezovým dvojfilmom, ktorý sa prekvapivo volal Grindhouse a pozostával z filmov Planet Terror (čo bola sranda) a potom toho filmu, kde Kurt Russell išiel celý čas na aute a bola to kua nuda a ešte z fakeových trailerov, z ktorých neskôr vznikol film Machette. To ale nie sú jediné pocty grindhouse filmom, ďalšími sú napríklad Nude Nuns with Big Guns (videl som, celkom sranda, akurát neodporúčam pozerať s frajerkou) a Run Bitch Run! od rovnakých tvorcov, ktorý som síce nevidel, ale kua, ten trailer! Teda ten hlas, ktorý ho komentuje! To nie je hlas, ale HLAS. Taký Don La Fontaine  so svojím „In a world...“ sa pred ním môže triasť v kúte. Tento HLAS by mal byť podľa mňa úplne v každom traileri, čo v traileri, tento HLAS by mal byť všade. Napríklad by mohol oznamovať zastávky v električke. Alebo v tescu ohlasovať akcie – neviem si predstaviť človeka, ktorý by si tie hovadiny v akcii nekúpil, potom, čo ho na to vyzve HLAS. No veď počúvajte – hlavne tú časť s bičís.