Keďže sa nám tu v poslednej dobe doslova rozbesnela ázijská tematika, vstupujem si do svedomia a všetkým milovníkom aj hejterom aziatiek venujem svoj dávno sľubovaný článok vykresľujúci typickú japonskú devu.
Hneď na úvod si dovolím zneistiť vás. Nie je Japonka ako Japonka. Tie, ktoré poznáte z potuliek svetom, či tie bláznivé, čo sa rozhodli žiť na Slovensku, sú totiž spravidla úplne iné, než ich krajanky - domasedky. A práve tým tokijským bude venovaných nasledovných pár postrehov z pohľadu cudzinca - insidera. Aby bolo jasné, Japonky sú vlastne strašne fajn. No tento článok je odpoveďou na otázku ako vyzerajú a preto bude zameraný na ich výzor. Pani učiteľka by to nazvali "vonkajšia charakteristika".
Takže síce oneskorene, ale s o to väčšou vervou - ideme na to. Japonky sú v podstate dosť špaty, ale vedia to výborne maskovať. Názorne: slovenské devy sú všeobecne pekné (aj keď u mňa jednoznačne vedú Poľky), ale nevedia to predať. Teda okrem tých, o ktorých si myslíme, že predávajú aj inšuo, ale to je zas opačný extrém. Typická Slovenka (sivý svetrík, čierne sako/pulóver/bunda klasického strihu, modré rifle - trochu vypraté ale zase nie príliš, a pre odvážne typy aj šatka neutrálnej farby s nenápadným vzorom) čo aká pekná: "Make-up som dnes ráno moc nestihla, ani včera vlasy umyť, a updateovať už 3 mesiace odrastajúcu farbu ani nehovorím... Nechty so zbytkami laku spred týždňa si snáď nikto nevšimne. A keby aj, najdôležitejšia je predsa moja vnútorná krása." Jasné. To taká Japonka, čo ako škaredá, vstáva o dve hodiny skôr, aby si stihla umyť a upraviť vlasy, naniesť dokonalý make-up, a oblečie sa starostlivo zvažujúc každý detail. Na svetlo božie sa vyberie zladená od sponky až po farbu podrážok tak, že to hraničí s obsesiou. Pozrime sa na ne teda bližšie.
Celkový vzhľad
Výška v priemere okolo 160 cm, v porovnaní s Európankami kratšie nohy, ale zase o to dlhší trup. Hlava resp. tvár o niečo väčšia než na čo sme u nás zvyknutí. Japonky samé o týchto svojich "problémoch" vedia a pomerne úspešne ich maskujú. Opätky sú bez debaty celoročná povinná výbava. A že ako sa dá maskovať napríklad tzv. big face (ináč v Japonsku ruka v ruke so small face zaužívaný terminus technicus)? Na fotke s belochmi treba byť vzadu, ruku s všadeprítomným Ví-sajnom pred tvár, bradu dole alebo natočiť sa z polo-profilu, "napufkané" účesy a tak ďalej a tak podobne. Pleť väčšinou dosť svetlá, ale bledosť ako jeden z atribútov ideálu ženskej krásy treba dosahovať aj nasilu, preto v Japonsku tak veľmi letia rôzne bieliace krémy a kozmetika s ochranným faktorom 50 - nie na hory, ale na každý deň v meste, ideálne keď sedím celý deň vnútri a na tých pár metrov čo prejdem po zemskom povrchu k vchodu do metra použijem slnečník.
Vlasy
Toto je veľká téma. Šampóny, kondicionéry, balzamy, laky, tužidlá, peny, séra, lesky, masky a vosky len v tokijských drogériách zaberajú desiatky kilometrov regálov. Vo svete japonskej ženy je totiž len málo vecí, na ktorých by záležalo tak veľmi, ako na perfektnom účese. A keďže ako vieme Japonky majú od prírody vlasy čierne, a žiadna žena predsa nechce byť nudná a rovnaká ako tie ostatné, farbia si ich takmer všetky na hnedo. V obehu je na tému vlasy množstvo časopisov, zaoberajúcich sa najnovšími trendmi a radami ako z tvrdých, hustých a ťažkých ázijských vlasov vyčariť vzdušné a oslnivé kadere. A kto sa prejde po ulici, uvidí pomaly na každom rohu, že sa to ozaj dá. Ja síce nikdy nepochopím celý ten humbuk okolo faktu, že nám z hlavy rastú nejaké keratíny, každopádne ale Japonkám rešpekt za "vlasy ako zo žurnálu." Ďalšie veľké plus: mastné vlasy sú v Japonsku tabu až také, že prakticky neexistujú.
Tvár
Ideme zhora. Obočie treba tvarovať! Tak znie jedna zo základných premís každej japonskej ženy a nejedného muža. Treba ho neustále trhať, strihať a/alebo holiť (keby ste nevedeli, v Japonsku sa bežne predávajú špeciálne holiace žiletky na obočie), a následne farbiť alebo dokresľovať, aby malo požadovaný ideálny vzhľad. A aby aj šmatláčky mali obočie ako lusk, v drogérii sa dajú kúpiť špeciálne šablóny.
Oči majú byť veľké a kawaii (toto slovo si zapamätajte, v komunikácii s Japonkou sa mu nevyhnete, znamená to "roztomilé"), preto je dôležité ich naivne "kuliť" a pomáhať si vhodným make-upom. Cieľom snahy sú tzv. doll eyes. Klieštiky na mihalnice vlastní každá Japonka minimálne jedny, na to dám krk, no a ak nepomáhajú tie manuálne, ba dokonca ani elektrické (vlastne taká mini-kulma, kawaii ne), profi mihalničiarka vám ich natočí na mini-natáčky (mini-trvalá!), poprípade prilepí aj pár umelých trsov, a budete ich kuliť viac ako Kuly.
Každé správne oko má viečko a každé správne viečko má záhyb(y). Stavím sa, že žiadny našinec sa nikdy nezamýšľal nad tým, koľko záhybov má jeho viečko, ale Japonky si svoje záhyby starostlivo všímajú... Takže každá Japonka vie, či má záhyb jeden (ideál), dva (nič moc), alebo nemá záhyb žiadny (Eeek, the horror!) - v tom prípade existuje špeciálna páska, ktorá sa po nalepení na viečko zamaľuje make-upom a (takmer) nie je vidno. Fakt si to nevymýšľam! A to sme len na začiatku.
Pravidlá pre nos sú jednoduché: ak je sploštený a široký a/alebo spredu vidno dierky, treba mať komplexy. Ak nie, ide o dokonalý nos. A opäť, vďaka japonskej vynaliezavosti a túžbe po vyriešení každého problému (vrátane imaginárneho) sú v obchodoch dostať špeciálne klipsne na zúženie či na zašpicatenie nosa. No keby len klipsne na nos! Takýchto zázračných beauty pomôcok je na japonskom trhu obrovské množstvo (od tvarovacej bielizne cez tu spomínané Nose Magic a Nose Up, až po desiatky druhov masiek a Face Beltov na vysnívané zúženie tváre). Iróniou je, že veľa z týchto domácich produktov má na obale bielu modelku. Biela žena je ináč v Japonsku veľmi žiadaným dovozným artiklom, aj k tomu sa raz možno dostaneme...
Pekné a plné pery zdobia skoro každú japonskú ženu. Na margo chrupu len toľko, že genetika je sviňa a zubári extrémne drahí. Teenageri majú väčšinou vraj na výber medzi vodičákom a rovnátkami, a vyberajú si spravidla vodičák.
Zaujímavosťou je, že Japonci tak ako my používajú po jedle špáratká. Teda na tom by nebolo nič až také zaujímavé, keby sa oni tejto podobnosti tak strašne nečudovali. "To vážne, to ako je možné, že tento geniálny japonský vynález poznáte aj u vás v samom srdci ruskej stepi, v tej bájnej Slovákii?" Ale pozor: v Japonsku si smú špárať zuby len muži! Nevychované belošky budú vysmiate typickým rozpačitým HIHIHI KAWAIIIII (keď je vám trápne a neviete čo povedať, chichotanie a kawaii vždy prídu vhod) a prirovnaniami typu "Vyzeráš ako muž!" Takže s tou emancipáciou to tam nebude až také horúce, ako sa radi tvária.
Tvár ako celok si zaslúži samostatný odsek. Aj tu vidno priepastný rozdiel medzi slovenskou a japonskou mentalitou. Kým Slovákom ideálne padajú pečené holuby rovno do huby, Japonci si tie svoje nielen prácne ugrilujú s domácou teriyaki omáčkou, ale aj sami vykuchajú, ulovia holými rukami a najsamprv vyklonujú. Tak teraz už viete, prečo sa botox v Japonsku veľmi neujal, no o to viac letia vynálezy na odstránenie vrások vlastným pričinením. A že sú to nejaké skvosty ľudského génia! Posúďte sami moju skromnú ukážku pomôcok, pri ktorých vyzerá naša priekopníčka tvárovej gymnastiky Emma Tekely-san v lepšom prípade ako paralympionik.
Nie, nie sú to erotické pomôcky, tieto inštrumenty vraj pomáhajú precvičovať určité partie tváre a tým ju spevňovať.
Telo
Je to skôr telíčko, aj keď väčšina Japoniek sa nevenuje žiadnemu športu (ak nerátame občasný beh cez cestu na 10cm opätkoch). Tvary sú také nejaké viac chlapčenské, rovný pás a užšie boky, ale sťahovacie tielko a nadvihovacie gaťky spravia svoje. Tu musím s veľkou vďakou a rešpektom spomenúť, že v Japonsku mi za celé tie roky ani jedna žena pri náhlom predklone nevystavila na obdiv svoje muffin-top faldy, ani hornú časť nohavičiek, ani zadnú časť tangáčov, a už vôbec nie to, čomu hovorím kasička (napoviem - ľudovo povedané riť). Nikdy! Skláňam sa na tomto mieste pred celým japonským ženským pokolením s obrovským všeobjímajúcim arigató.
Prsia podľa mňa tak akurát, aj keď push-up podprsenky, americká silikónová ohavnosť NuBra a vypchávky od výmyslu sveta na zdanlivé zväčšenie objemu sa tešia obrovskej popularite. Keďže presvitajúce bradavky sú absolútnym tabu, podprsenky bez výstuže sa asi ani nedovážajú. Na účely maskovania bradaviek sa dokonca predávajú také béžové nálepky na prsia. Ďalšia perla, nad ktorou ste určite nikdy nerozmýšľali - majú výkladné figuríny bradavky, a ak áno, ktoré? Odpoveď je trochu šokujúca: figuríny majú bradavky všade na svete okrem Japonska a USA, kde sa pýšia iba prudérnymi pologuľami.
A aby ani počas spánku prsia neviseli ako sa im zachce, vynašli Japonci zázračné tielko.
Ruky a nohy majú Japonky veľmi pestované, ísť na verejnosť bez tip-top manikúry a pedikúry by sa rovnalo spoločenskej samovražde. Nechty bez laku a kawaii ozdôb sú na Japonke obrazom zo zlého hororu rovnako bizarným a nepredstaviteľným ako človek bez hlavy spievajúci karaoke.
Kuriózne je, že kabelky a nákupy sa nosia nie v ruke, ale prehodené cez ohyb lakťa, a to bez ohľadu na počet a fakt, že dlaň nič iné nedrží. V prípade, že by sa nijako nedalo vyhnúť priamemu slnku, nikto na vás v Japonsku nebude čumieť ako na blázna, keď si natiahnete biele rukavice až po rameno, lebo belosť pokožky je ako už bolo spomenuté jedna z podstatných životných hodnôt.
Nohy sú väčšinou také "valce" - bacuľaté a/alebo neforemné, a hlavne strašne do X. Vraj je to tým, že si od mala ničia kolená častým sedením na pätách. V každom prípade iksáky žiadnou chybou krásy nie sú a všeobecne sa považujú za kawaii. Keďže aj v najhorúcejšom lete treba dbať o dokonalý výzor, predáva sa make-up v spreji zvaný AirStocking, ktorý nohám dodáva zdanie siloniek. Dokonalé oholenie nôh aj rúk je samozrejmosťou, menej už...
The Bush!
Baranica! Prales a džungľa! Je to pravda, je to fakt, a okrem infantilného správania tá najsamhoršia vec na celej Japonke. Tam dole sa totiž holia len hérečky a prostitútky, aj to zďaleka nie všetky. Aspoň teraz vieme, že nielen detinskosť miestnych žien je dôvodom, prečo majú všetky nohavičky Made in Japan také množstvo volánov, mašličiek a čipkovaných kvetov. Predsa aby nebolo vidno tú masu chlpov, ktoré treba pod ne nacpať. Pikoška zo sveta japonských lingerie models: aby náhodou pomedzi volány nepresvital nejaký ten chlp, používa sa taká profesionálna chlpatá "vata" telovej farby, ktorou sa to sexi prádielko vypchá.
A skončili sme kde? V rozkroku. No keďže téma "Sex po japonsky" v celej svojej hĺbke by vydala na (nejeden) celý nový článok, načriem do nej zatiaľ len celkom povrchne, ukážkovou príhodou jedného známeho. Japonka ho pozvala k sebe domov - keď prišli, bez zbytočných slov sa vyzliekla, ľahla si na posteľ, rozkročila nohy a riekla: "Fuck me!"
Japonkám týmto slávnostne udeľujem 9 z 10 prírodných dentálnych nití čiernej farby v 100% bio kvalite.
Disco-claimer
Nie som žiadny japonológ, aj keď po rokoch strávených pojedaním sushi s výhľadom na horu Fuji sa zaňho pomaly môžem začať vydávať. Tento článok je písaný s nadsázkou, a ako taký je plný zovšeobecnení, stereotypov a politicky nekorektných subjektívnych dedukcií.
Pic by rockangel57
