Zobudil ho zvuk príklepovej vŕtačky od susedov. V momente, ako nabral vedomie, uvedomil si obrovskú bolesť hlavy. Mal pocit, ako by mu vŕtačka prerážala lebku a zlatý vrták masakroval mozog. Lúč ostrého svetla mu dopadal na tvár. Pokúsil sa otvoriť oči, aby zistil, že svet okolo neho je rozmazaný. Po pár žmurknutiach, ktoré nepriniesli želaný výsledok, si spomenul. Kontaktné šošovky. Nestalo sa mu prvýkrát, že s nimi zaspal. Pokúsil sa dvihnúť hlavu, ale bolesť ho zakaždým zrazila na vankúš. Sucho v ústach mu zabraňovalo prehĺtať. Cez obzor mu prebehla sivá mačka a v ďalšej chvíli vyskočila na vankúš a uložila sa k jeho hlave. Počúval pravidelné pradenie mačky a mal pocit, že by ešte mohol zaspať. Z chvíľkovej harmónie ho prebralo ďalšie kolo vŕtania. Premohol sa a posadil sa na posteľ. Bol vo svojej spálni, ktorá však vyzerala inak ako obvykle. Okno na izbe bolo rozbité. Oblečenie, ktoré mal pri príchode domov pravdepodobne na sebe, bolo rozhádzané po zemi a špinavé. Červené fľaky svietili na bielom tričku. Sedel tam nahý, iba v ponožkách. Do nosa mu vrazil kyslý zápach. Sklonil hlavu, aby zistil, že má nohy vo vlastných zvratkoch, ktorých tenká stopa sa tiahla až k vankúšu. Pokúsil sa vstať, ale v polovici úkonu naňho prišiel záchvat kašľa. Ak sa doteraz cítil ako pred smrťou, kašeľ z cigariet mu ukázal peklo a hodil ho naspäť do života, dávajúc mu na vedomie, že jeho čas ešte len príde. Prudké pichanie v hlave, očiach a v pľúcach, ktoré kašeľ spôsobil, ho zrazilo na zem a teraz sa vo zvratkoch váľal celý. Chvíľu počkal, kým najväčšia bolesť ustúpi a opäť sa snažil postaviť. Nohy sa mu triasli, ale keď konečne stál, zaplavila ho krátka chvíľa eufórie. Zrak sa mu pomaly vracal.


Zrak mu padol na červený chuchvalec, ktorý ležal na skrinke. Stále roztrasenými nohami spravil pár krokov, aby zistil, že sú to nohavičky lemované čipkou s malým trojuholníkom vpredu a pásikom vzadu. Našiel visačku na nohavičkách. S-ko. Dámske. „Aspoň, že tak“, pomyslel si. Prirodzená túžba ho nútila nohavičky ovoňať. Robil to tak vždy, teraz si to však rozmyslel. Žalúdok mu nenápadne pripomínal, že sa ešte musia spolu porozprávať. Na mieste, kde ležali nohavičky, bola pohľadnica od rodičov z predminulého leta z Turecka. Teraz ležala obrázkom dole a slnečné pozdravy z dovolenky boli červeným rúžom na pery prepísané na ,,zavolaj mi". Pri -bozkávam mama- bolo telefónne číslo.


Vošiel do chodby, opierajúc sa o zárubňu a stenu. Pomaly sa blížil k toalete. Sekundu pred tým, ako mu dopadla noha na zem pri ďalšom kroku, všimol si rozbité sklo na dlažbe všade okolo. Rovno pred ním, v epicentre, ležal najväčší kus skla a kúsok etikety z fľašky. O bielom písme na čiernom podklade nepremýšľal, poznal to dôverne. Etiketa hlásala –ck Daniel-. Noha dopadla na zem a pocítil prudké vpichnutie, ktoré mu vystrelilo od nohy cez celé telo až do mozgu. Energia, ktorú zrazu nabral, mu dovolila stiahnuť si ponožku, vytiahnuť kus skla z chodidla a prejsť bez ďalších problémov až k záchodu. Stál nad misou a snažil sa vyprázdniť. Boj s rannou erekciou bol asi v polovici a výsledkom bola remíza, keď sa mu prúd tmavohnedého moču podarilo na chvíľu zastaviť a pokračovať v dievčenskom posede. Úľavu na jednej strane nahradil pocit nevoľnosti. Rozliaty moč, ktorý pri prvej polke zápasu ostriekal podlahu, stenu i rohožku, nepovedal ešte posledné slovo a silný zápach čpavku rozniesol do okolia. Naplo ho prvý raz. „Všetko je v poriadku“. Pri druhom napnutí sa už neudržal. Ramená sa mu dvihli, chrbát napol v oblúku a z úst mu vystrekol gejzír zvratkov rovno na dvere pred sebou. Žalúdočné šťavy bublinkovali na dverách a tiekli dole. Nemal síl bojovať a rezignovane vracal na svoje chodidlá. Medzi štvrtou a piatou vlnou mu mysľou preletela otázka „odkedy mám ja, do piče, mačku?“
 
 
P.S. Vaše tipy, čo sa mohlo stať a čo sa bude diať, môžete posielať na korešpondenčných lístkoch na adresu Mlynská Dolina 1, 845 45 Bratislava, alebo ich švacnúť do diskusie :)