Trpím silnou averziou voči new-ageovým mindžovinám, hipisákom, horoskopom, ezoterike a vegánsko-ekologickým evanjelizátorom so sektárskymi sklonmi a ich blbostiam o prúdení energií a omnipotentnej nezištnej láske. Trend mixovať to do jednej kopy eklektických sračiek s východnou filozofiou je otravný a debilný ako Michal David na Silvestra. Existuje korelácia medzi psychiatrickými poruchami a sklonom ľudí utiekať sa presne do týchto sfér. Ak mi neveríte, opýtajte sa svojho psychiatra alebo si zapnite Ezo TV.

 

Kráľom medzi ezoterickými cvokmi bol nepochybne Charles Manson. Mal teóriu, že vraždy, ktoré zorganizoval, nejakým záhadným spôsobom pomôžu predísť vojne. Jeho nasledovníkom smrdiacim po pačuli (niečo ako hajzlová voňavka v Luciferovej kadibúdke) vôbec neprišlo čudné, že kým si založil svoju sektu, strávil väčšinu svojho života v rôznych nápravno-výchovných zariadeniach.

 

 

 

Ťažké začiatky

 

Charles Milles Maddox sa narodil v roku 1934 šestnásťročnej tínedžerke, ktorá neskôr prepadla alkoholizmu. Divotvorný lajfstajl ju priviedol k zúfalému kroku – lúpeži, ktorej sa zúčastnila so svojím vlastným bratom. V roku 1939 si malého Charlesa zobrali k sebe jeho strýko a teta, no keď sa jeho matka dostala v roku 1942 z basy, vyzdvihla si ho a pokračovali spolu v spanilej jazde po vykričaných moteloch. O päť rokov neskôr sa u Mansonovej matky objavil záblesk zdravého rozumu a pokúsila sa o jeho umiestnenie do náhradnej rodiny. Nevyšlo jej to a súd ho umiestnil do internátnej školy, odkiaľ po desiatich mesiacoch utiekol a vrátil sa k matke, ktorá ho následne vyhodila. Nejaký čas sa živil vykrádaním obchodov, ale v trinástich rokoch ho chytili a umiestnili do prvého zariadenia pre mladistvých delikventov. Manson neskôr tvrdil, že ho tam týrali a zneužívali. Aj odtiaľ utiekol a na ukradnutom aute prešiel so spoluchovancami štátnu hranicu, čím spáchal federálny zločin, opäť ho chytili a poslali do ďalšej inštitúcie, kde vysvitlo, že napriek normálnemu intelektu a štyrom rokom stráveným v škole, Manson nevie čítať.

 

V roku 1951 na odporúčanie psychiatra putoval do ďalšieho zariadenia, kde o rok neskôr znásilnil svojho kolegu a odtiaľ do federálnej polepšovne vo Virgínii. Polepšovňa ho nepolepšila, a tak ho poslali ešte do ďalšej, tentokrát v Ohiu. Asi po mesiaci konečne pochopil, že takto sa odtiaľ nikdy nedostane a odrazu sa začal správať normálne. Vydrbal so systémom a v roku 1954 ho vypustili do sveta s podmienkou. Ešte stále s tým systémom ale nevedel vydrbať poriadne a so svojou čerstvou manželkou sa opäť na ukradnutom aute previezol cez hranicu, dostal ďalšiu podmienku, neprišiel sa ukázať svojmu kurátorovi a dostal tri roky, tentokrát natvrdo. Kým bol v base, jeho žena si našla iného. Keď vyliezol z basy, začal pimpovať istú šestnásťročnú slečnu, pre ktorú ho súdili. Zobral si ju za ženu, našiel jej kamošku a pokračoval v biznise. Opäť ho zatkli a počas odpykávania 10-ročného trestu sa naučil hrať na gitare. Istý spoluväzeň menom Phil Kaufman mu dal kontakt na Universal Studios a Manson z vďačnosti po Kaufmanovej smrti ukradol jeho telo a urobil mu v púšti žiarový pohreb. Aj druhá manželka sa s ním rozviedla. V roku 1967, vo veku 32 rokov, ho prepustili z väzenia, v ktorom strávil viac ako polovicu svojho vtedajšieho života.

 

 

Dieťa kvetov

 

Nasťahoval sa do bytu k slečne menom Mary Brunnerová, u ktorej si založil hárem a býval tam dokopy spolu s 19 (slovom devätnástimi) ženami. Okrem hrania na gitare sa vo väzení intenzívne venoval aj štúdiu scientológie, a tak mal všetky predpoklady na to, aby sa počas Summer of Love roku 1967 stal guruom.

 

Manson so svojimi amantkami a amantmi naskákal do kvietkovaného hippiemobilu a vydal sa na tour de 'Murica. Prostredníctvom svojich dvoch nasledovníčok sa mu podarilo dostať do vily patriacej Dennisovi Wilsonovi z kapely The Beach Boys. Wilson sa ho pochopiteľne zľakol, keď ho tam našiel, ale Manson sa hodil na zem a začal mu bozkávať nohy. Už menej pochopiteľné bolo, že sa s ním Wilson skamarátil a začali spolunažívať vo Wilsonovej vile vo vzájomnej láske aj s dvanástimi ďalšími hipisákmi. Wilson ich všetkých sponzoroval, čo zahŕňalo aj astronomický účet za liečenie kvapavky. Okrem toho sponzoroval aj nahrávacie štúdio pre Mansona, ktorý sa v tomto období venoval autorskej hudobnej tvorbe. V roku 1968 Wilson pre svoju rodinu zriadil nové stanovisko na opustenom filmovom ranči, kde sa kedysi točili kovbojky. Ranč patril 80-ročnému pánovi Spahnovi, ktorý tam Mansonovej verbeži a zberbe dovolil bývať za to, že starému úchylákovi občas niektorá prírodná slečna z kolektívu podržala. Manson svoju „rodinu“ nazýval „dušou“, či „otvorom do nekonečna“ a veril, že raz dosiahnu slávu. Mal pravdu.

 

Zo Spahnovho ranča sa Manson a spol. presunuli do Doliny smrti, kde si založili novú centrálu. Manson si niekedy medzitým vypočul White Album od Beatles, z ktorého sa zbláznil zrejme už načisto. Podľa jeho interpretácie, Beatles na onom albume predpovedali zásadné zmeny v spoločenskej štruktúre sveta, ktoré vo svete nastanú po blížiacom sa obrovskom černošskom prevrate. White Album mal obsahovať kódované inštrukcie určené priamo rodine, pretože jej členovia boli vyvolení, aby túto katastrofu prežili. Katastrofa dostala pracovný názov Helter-Skelter.

 

 

Paranoja a vraždy

 

V Doline smrti bola zima, a preto sa začiatkom roka 1969 rodina presťahovala do nového domu v Canoga Parku, ktorý mal žltú omietku a keďže Manson mal Beatles fakt rád, pomenoval dom Yellow Submarine. Na tomto mieste dotiahol svoju teóriu do konca a znela približne takto: Rodina nahrá po vzore Beatles album, ktorý spustí Helter-Skelter. Nielenže sa začnú vraždiť belosi a černosi, ale belosi sa rozdelia na dve nepriateľské frakcie (rasisti a antirasisti) a vyvraždia sa navzájom. Víťazstvo černochov malo byť prípravou na nástup rodiny k moci nad svetom. Ako Manson došiel k tomu, že práve on a jeho zgerba sú kompetentní vládnuť černošskému svetu, ostane asi navždy záhadou.

 

Tu nám do príbehu vstupuje nová postava -  americký hudobný producent Terry Melcher. Rodina očakávala jeho príchod do Yellow Submarine, no Terry akosi nechodil, a tak sa Manson vybral za ním domov. Bohužiaľ, Melcher sa odtiaľ medzitým odsťahoval a miesto neho tam prišli bývať režisér Roman Polanski a jeho manželka Sharon Tateová. Manson ich niekde v tomto bode poctil začlenením do svojho plánu na spasenie sveta.

 

Černosi sa do júna stále nezmobilizovali, a preto sa Manson rozhodol, že by možno bolo fajn ukázať im ako na vec. Na to samozrejme rodina potrebovala peniaze, a tak Manson poveril Watsona úlohou zohnať ich. Watson dostal výborný nápad získať peniaze tým, že vydrbe s drogovým dílerom menom Bernard Crowe. Crowe nepochopil, že ide o záchranu sveta a vyhrážal sa, že príde na Spahnov ranč a celú rodinu vystrieľa. Manson si to nenechal líbit a Crowea odbachol v jeho byte.

 

Potom v telke videl reportáž o tom, že kdesi našli mŕtvolu istého člena černošského gangu Čierni panteri, ktorý s Croweom síce nemal nič spoločné, ale Manson zo sídla rodiny v očakávaní odvety, urobil vojenský tábor. Keďže plán získať peniaze od Crowea nevyšiel, určil sa náhradný plán – vymámiť čerstvé dedičstvo od Mansonovho známeho Garyho Hinmana. Traja mierumilovní hipisáci z rodiny chudáka Hinmana (odmietajúceho spolupracovať) držali dva dni v zajatí, potom ho na Mansonov pokyn dobodali a na stenu jeho krvou napísali „POLITICKÉ PRASIATKO“. To bolo v júli 1969.

 

8. augusta poslal Manson členov rodiny (Texasana Watsona, Susan Atkinsovú, Lindu Kasabianovú a Patriciu Krenwinkelovú) do domu, v ktorom kedysi býval Melcher, vyvraždiť celé jeho súčasné osadenstvo, ktoré tvorila Sharon Tateová v ôsmom mesiaci tehotenstva, jej bývalý milenec, kaderník Jay Sebring, scenárista Wojciech Frykowski a jeho milenka Abigail Folgerová, dedička folgerovského kávového impéria. Polanski bol v tom čase v Európe, kde natáčal film. Útočníci všetkých vrátane Tateovej dobodali, na podlahu napísali „PRASA“ a utiekli. Na druhý deň sa k partii pridali ešte Leslie Van Houten a Steve Grogan a šestica sa pod Mansonovým vedením vydala do domu istých La Biancovcov, páru, ktorý vlastnil obchod s konfekciou. Oboch dobodali bajonetom, chlapovi na brucho vyrezali nápis „VOJNA“ a po stenách znova zanechali odkazy ako „POVSTAŇTE!“, „SMRŤ PRASCOM!“ a „HEALTER SKELTER“, pričom názov svojho džihádu ešte aj skomolili. Manson ich potom ešte poslal zavraždiť istého herca, ale Linda Kasabianová to naschvál sabotovala. Susan Atkinsová vyjadrila svoje sklamanie s vývojom situácie tým, že sa hercovi aspoň vyprázdnila na schody.

 

 

Hviezdny koniec

 

Americkým úradom trvalo pomerne dlho, kým Mansonovu partiu vypátrali, pretože na každej vražde pracovala iná skupina a nenapadlo im, že by prípady mohli mať niečo spoločné. Zbierku páchateľov skompletizovali až koncom roka a súd začal až v júni roku 1970. Manson si na čelo vyrezal X a podobne učinil aj zvyšok rodiny, ktorý mal to šťastie, že sa do vrážd nezaplietol, a mohol tak pochodovať popred budovu súdu s úmyslom vyjadriť Mansonovi podporu. Mansonovi sa vo väzbe celkom účinne darilo naďalej svojim ovečkám vymývať mozgy a proces sa naťahoval, pretože stále menili výpovede a kryli ho. 19. apríla 1971 odsúdili obžalovaných na smrť, v roku 1972 však v Kalifornii zrušili trest smrti a rozsudok sa automaticky premenil na doživotie. Manson má v súčasnosti 78 rokov a vraj sa má celkom fajn.

 

Hare krishna, hare-hare.