Istý kamarát mi nedávno prezradil onú nádherne zdrvujúcu správu, že čaká dieťa. Teda nie on, samozrejme. Aj keď sa mi zdá, že začal trocha priberať.
A tak mi odrazu začali nabiehať spomienky na vetu: „Je tam druhá čiarka!“, čo sa vo forme revosmiechu rinula zo záchodu v jedno sobotné ráno. Spomienky na moju milovanú bytosť, grcajúcu podchvíľou, pokojne aj trikrát počas televíznych novín. Na jej trojmesačnú polohu mŕtveho hrocha na gauči. Na zvuk ultrazvuku tesne pred pôrodom (chvau-chvau-chvau) Na to, že synčok mal tesne po pôrode vajka veľké a purpurové, ako ringlota (áno, to si otec všimne ako prvé, ale vraj je to normálne), na prvú plienku, z ktorej som sa povracal pre zmenu ja. Hmm...
Tak som si povedal, že svoje najzaujímavejšie spomienky stručne zhrniem a pridám pár rád, aj keď v súťaži o najlepšieho otca, by som bol skôr pod priemerom, ale zase žiaden Josef Fricl.
Preambuľva
Prečo mať deti?
Najjednoduchšia odpoveď je, že bez nich to tu nemá zmysel. Narodíte sa, skončíte školy, zamestnáte sa, makáte, zarobíte, ochoriete, zomriete. A nič. Konec.
Je síce pravda, že si všetky peniaze môžete nechať, môžete chľastať, voľný čas je len váš, striedate prsaté baby, lebo im môžete kupovať veci za peniaze, ktoré zarobíte (školné na rok sa rovná dvom dovolenkám s prsatou babou), môžete si kupovať skvelé autá, lebo vám stačí garzónka (žiadne detské izby), môžete večery tráviť s kamarátmi... ahm... zasníval som sa. O čom som to chcel? Hm.. ako rýchlo viem sám seba spochybniť...
Napriek všetkému ale tvrdím, že až keď sa vám narodia deti, celé TO dostane nejaký zmysel a všetko do seba zapadne. Ak zostanete bez detí, všetky svoje autá, prachy a luxusnú garzónku odkážete prsatej opatrovateľke Žanete, ktorá vám raz denne vynášala bažanta v ústave pre dementných starcov. A váš skromný hrobček dostane čoskoro nálepku „Hrobové miesto zrušené“. Nikto nebude mať vaše fotky v albume.
S deťmi je to iné. Je to investícia do budúcnosti. Doslova. Ak sa s nimi dokrvi nepohádate na nejakej pakovine (napríklad na tom, že váš zať by nemal byť muslim), neskončíte v ústave, ale decká sa o vás postarajú. A môžete byť rovnaký sekírant, ako vaši rodičia, keď ste sa o nich pred tridsiatimi rokmi starali vy. Krása.
Obdobie pred pôrodom
Ak sa ešte len snažíte o dieťa, nič si z toho nerobte. Tí, čo sme to zažili, vieme, aké to je. Ten pohľad, ktorý vraví “viem, že si mal ťažký deň, ale ja mám dnes plodné dni“. Tá premena toho, čo ste mali tak rád, na nočnú šichtu. Nebojte sa, pocit zodpovednosti za splodenie nového života je aj pre všetkých ostatných pravým opakom afrodiziaka. A nie ste zlý človek, ak by ste si radšej namiesto toho párovali ponožky. Myslite na to, že ak sa to podarí, budete mať nadĺĺĺho pokoj...
Pripravte sa na falošné poplachy. Určite ich bude hneď niekoľko. Najprv budete utekať do lekárne po dvojdňovom meškaní, až sa nakoniec bude ten čas predlžovať. A TEN test, na ktorom budú vytúžené dve čiarky s vysokou pravdepodobnosťou, už len laxne kúpite v lekárni vedľa Tesca, keď vybehnete na ranné rožky. Ale tá radosť potom, to stojí za to. Nielen manželkina. Aj vaša. Po prvom šoku a uvedomení si, že toto už nie je sranda. Ešte jedno oficiálne vyšetrenie a ste oficiálne tehotní.
Tu je dôležité povedať, že všetko, čo sa o tom píše, je... pravda. Možné je len to, že u vašej drahej budú jeden, či dva príznaky absentovať. Nemá zmysel to rozpisovať, všetko to nájdete v art-filme s dnešným guvernérom Californie.
Prechody dojatia k hnevu, chuť na čerstvé mango (Nikdy! Nikdy nebežte do Billy kúpiť ho, lebo si zvykne a zajtra by to mohol byť čerstvý kaviár), nutkanie prestavať celý byt, plánovanie, časopisy, plač nad padajúcimi vlasmi, žiadosti o masáž chodidiel (naučte ju, že tehotenstvo nie je choroba a raz za týždeň musí stačiť), hľadanie mena, vaše odmietnutie mena Sára, jej odmietnutie mena Bivoj atď.
Ultrazvuk a radosť z dieťaťa
Prvý ultrazvuk je super. Pozeráte sa na čierny fľak, v ktorom je svetlá škvrna a snažíte sa rozoznať kontúry dieťatka. Ale skôr to pripomína morského koníka s krátkym chvostom. No napriek tomu to budete hrdo ukazovať kamošom - či už ako fotku založenú v dokladoch (kedysi), alebo na smartfóne (súčasnosť). A tí priatelia, ak už majú deti, sa potešia, že aj vy tam máte len morského koníka s krátkym chvostom.
Oveľa sofistikovanejší je 3D ultrazvuk. Ale my, lakomí, ho nepotrebujeme. Ten je totiž za slušné prachy. A vyzerá dosť desivo. On totiž skenuje dieťa v rôznych rezoch. A tak sa podchvíľou stane, že sa svojmu dieťaťu dívate do mozgu, ako do vajcovej škrupiny po čerstvo dojedenom vajci na mäkko... brr. To radšej ten morský koník. A nejakých 60€ zostane doma. Nech je na mango.
Pre muža sa sprvu v podstate nič nemení. Akurát sa počas materskej (do pôrodu) vždy vráti do uprataného bytu a je navarené. Ale zase musíte počúvať reči o tom, aké je to s tým bruchom ťažké. Btw. to brucho vyzerá fakt srandovne. Žena mi pripomínala miešačku. A nevedel som si pomôcť, mal som strašnú chuť jej to brucho pomaľovať. A aj som pomaľoval (fotky nabudúce). A ono fakt cítite, keď to dieťa kopne. Dokonca to aj vidíte. Moje dieťa najviac kopalo, keď v telke hovoril Bruno Ciberej. Aby som nebol len prázdnym cynikom - mne sa páčilo, keď som žene pomáhal s obúvaním. Nebolo to síce ako princ s popoluškou a jej črievičkou (zapuchnuté nohy sú dôsledkom zmeny v cirkulácii krvi, keby ste chceli vedieť), ale malo to svoje zvláštne čaro.
Pôrod
Zabudnite na presný dátum! Je to ako s časmi MHD. Niečo na ten papier treba dať. Ale len pán Boh vie, kedy sa otvorí štupeľ na vodke plodowej. Hlavne treba byť v pohode. Lebo vaša drahá nebude. Ono v podstate nie je dôvod na paniku. Kým kontrakcie u prvorodičky prejdú k pôrodu, pokojne by ste stihli kuknúť aj dve - tri DVDčka, prípadne doraziť zo Stropkova do Bratislavy.
Takže: Ženu upokojíte, opatrne naložíte do auta, upokojíte ju, naštartujete, upokojíte ju, vyrazíte do pôrodnice a po ceste ju upokojujete. Ubezpečíte ju, že určite si do tašky zbalila všetko a áno, ak na niečo zabudla, prinesiete jej to. Ak čakáte, že v nemocnici budú všetci kmitať, ako v ER, tak ste na omyle. Rodiace ženy sú pre nich to, čo pre vás ranná kontrola youpornu - rutina.
Na predpôrodnú bolesť sa pripravte aj vy. Budete sa so ženou prechádzať. A ona vám bude zatínať prsty do ruky. A to takou silou, že by rozmáčkla aj oceľovú trubku. Ale určite to bude bolieť menej, než ju. Tu si to chlapi vyskúšali a... no nechcel by som.
Dokumentácia
A ozaj, ak budete mať vybitú baterku na kamere (čo je u mňa pravidlom, ak treba natočiť niečo dôležité), dovolia vám ju nabiť. Takže pohoda. A nezabudnite si na kamere nastaviť čas. Nech si neskôr pozriete, kedy presne sa dieťa narodilo. Je to síce celkom nepodstatná info, ale na riešenie nepodstatných vecí si ženáči už dávno zvykli. Naša dcéra sa napríklad narodila presne v čase, keď na kostole zvonili poludnie. Typická Žofka - vždy musí mať efektné antré.
Pripravte sa na to, že skvelý záber príchodu na svet, aký poznáte z dokumentárnych filmov, nemáte šancu urobiť. Pôrodník je herecký elév, s kamerou vôbec nespolupracuje a dieťa vám nepodrží, kým si nájdete dobré svetlo a ideálny uhol na detail.
Prvé dobré zábery vášho dieťaťa budú z vedľajšej miestnosti, kde sa dieťa musí umyť. Ono totiž tesne po pôrode dieťatko pripomína hermelín - je na ňom zvláštny biely povlak. Ale nebojte sa, aj to je OK, hoci to až tak často vo filme nevidíte (tam sa rodia deti umyté a minimálne trojmesačné). A ešte si spomínam, že moja dcéra bola fialová a strašne škaredá. Asi ako Popeye. Ale už o pár hodín sa tá zvraštená tvárička zmenila na tú najkrajšiu bytosť na svete. No a keď dieťa odnesú a ženu prevezú na izbu, zostanete sám. Žiadne ceremónie. Von! A príďte v návštevných hodinách.
Tak sa zoberiete a úplne sucho idete domov. Snažíte sa pochopiť, čo sa to práve stalo a neviete či sa máte tešiť, alebo sa báť toho, čo príde. Úprimne - oboje je správne. A tak to už zostane. Zvyknite si.
Fúha! Už vyše 1300 slov a ja som sa dostal len k pôrodu! Ani len začiatok výchovy dieťaťa, ktorý naznačuje nadpis, som nestihol spomenúť. A ani mnou obdivované anglické internáty, kam sa dajú deti umiestniť už po odstavení od prsníka. No nič. Pokračovanie nabudúce, ak bude záujem...
Poznámka (na výslovnú žiadosť p. Rovňákovej)!
Tento text je neprimerane hyperbolyzovanou fikciou za účelom šovinistickej štylizácie a akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná.
pic by Yair-Leibovich
