Za posledných dvadsať minút som sa posunul o päťsto metrov, ale konečne prichádzam k príčine všetkého toho čakania - dopravná nehoda a na zemi vidím prikryté mŕtve telo motorkára, hlavne, že mu niekto postavil motorku na stojan. Pred pár hodinami som sa definitívne rozhodol, že si kúpim skúter a toto vnímam ako jasné znamenie, že som spravil dobré rozhodnutie.

Viete, čo je klamlivá reklama? To je keď vám v reklame povedia, že energetický nápoj vám dodá energiu a pri tom nedodá a potom za to vysúdite milióny odškodného (true story). Je to aj, keď vám sľúbim, že zodpoviem otázku "Ako povedať chlapovi nie a ostať jeho kamarátkou?" a pritom to vôbec nespravím.

V predchádzajúcej časti sme si zadefinovali jednotlivé druhy telemarketingovej pliagy, dnes sa budeme venovať tomu, ako riešiť konverzáciu. Samozrejme, vždy je najjednoduchšie zložiť, aj keď veľa ľudí nedokáže spraviť ani túto základnú vec a tak si nedobrovoľne vypočujú celú ponuku, lebo majú pocit, že musia byť slušní.

"Serte na to, všetko už bolo napísané," povedal JK svojmu dvanásťčlennému tímu pri crossfite na Golgote. A oni ho počuli a aj tak si tie slová nezobrali k srdcu. Čo chcem týmto historickým úvodom povedať je to, že prísť s originálnou témou je rovnako ťažké, ako zabaviť sa na Paneláku bez predošlého absolvovania lobotómie.

Niekedy sú také dni, keď jediné, čo zo seba okrem rannej stolice dostanem, je hejt. A nie taký ten vtipný, kde môžem predvádzať slovnú ekvilibristiku a elokvenciu (nič také nemám), ľudia sa zasmejú, na fejsbukoch pribudnú tri páčiky a ja si spravím ďalšiu čiarku v zozname “čo som spravil pre slovenský hejt”.

Nedávno som zistil, že najväčšia výhoda behania potme spočíva v tom, že nestúpim do jedného hovna, ale rovno do dvoch. Pri umývaní tenisiek som sa krátko zamyslel nad tým, či stúpiť dvakrát do hovna je šťastie alebo nešťastie.

Každý rok, zhruba v rovnakom čase, sa pre čerstvých absolventov univerzít objavujú nové návody na tému „Ako si nájsť svoju prvú prácu“.

Nie tak dávno bolo Rusko spájané v jednej vete s olympiádou v Soči a nie s Ukrajinou.

Uvedomil som si, že v mojom živote je priveľa hejtu srdu a cynizmu. Viním z toho najmä časté návštevy portálu denného muža, kráľovstva dokonalosti. Pod vplyvom textov jeho veličenstva srdu, lisovača podrážok, hudobného pseudokritika a jediného diváka Telerána, som sa na všetko pozeral optikou hejtera (srdníka?).