Každý rok, zhruba v rovnakom čase, sa pre čerstvých absolventov univerzít objavujú nové návody na tému „Ako si nájsť svoju prvú prácu“. Ich ústredný motív by sa dal charakterizovať vetou: „Neurobte zo seba blbca v prvej polhodine,“ – čo iné sa dá napísať pre ľudí, ktorí väčšinou nemajú žiadnu prax, a rozhodujúcim faktorom pre ich prijatie budú iba sympatie ich budúceho šéfa. Čo nikde nenájdete, je návod na prechod zo študentského života do pracovného života. Päť a viac rokov života považujete nočnú filozofickú debatu pri degustácii Tesco borovičky, zakončenú spánkom na chodníku, za príjemne strávený večer, lebo ste si nepamätali, v ktorom vrecku máte kľúče. Prípadne ste si o polnoci dali ešte jeden „rýchly server“ – 6 a viac hodín Counter Strike-u alebo inej FPS hry. Zrazu toto všetko vymeniť za film či knihu a ísť skoro späť, aby ste v robote podávali pracovné výkony? Zvádli ste chľastať a študovať, zvládnete aj chľastať a pracovať. Až kým to telo nevzdá a nezaspíte v robote, alebo nezačnete pri chľastaní pracovať.

 

Sedel a pred sebou mal prvého panáka na začiatok večera. Zajtra ráno má pohovor do tej IT firmy, kde berú každého, kto dokáže povedať sedem súvislých viet v angličtine alebo nemčine. Zajtra ráno má pohovor do firmy a zajtra ho vezmú. Verte či nie, tento príbeh sa odohráva v dobe, keď bolo v Bratislave toľko pracovných ponúk, že si aj absolventi mohli vyberať. Aj on si vybral. Problém bol v tom, že pohovor má zajtra ráno v Bratislave, a momentálne je na chate v dedine, ktorá je asi hodinu od Bratislavy. To je najmenší problém, sadne na motorku a za hodinku je tam, ani zápchy ho nemusia trápiť. Skutočným problémom je to, že práve začal večer a on sedí s miestnou mládežou a pije domácu pálenku. Povedať v tejto spoločnosti „nes nepijem“ sa považuje iba za nepríliš originálny vtip. Ešte k tomu, on chce piť, len sa nechce príliš opiť.

 

Nebolo ťažké nájsť kompromis. Dá si iba každého druhého panáka, tak bude piť s ostatnými a zároveň sa neopije. Dobre vie, že pije s ľuďmi, ktorých rodiny si pália tvrdý alkohol niekoľko generácii a zvýšená alkoholová rezistencia je hlavnou spoločnou črtou posledných piatich generácii. Dobre vie, že piť iba každý druhýkrát stále znamená, že skončí pri dvojcifernom množstve panákov a že jeho predsavzatie neopiť sa, sa už dávno zmenilo na neopiť sa úplne. Iba si to nechce priznať a sám seba presviedča, že je všetko ok. Ako keď sa vrátite predčasne zo služobky a doma vidíte cudzie mužské topánky a poviete si: „Asi mi žena kúpila nové topánky.“ Cestou do spálne pozeráte na pohodené oblečenie na zemi a myslíte si: „Asi upratuje skrine.“ A v spálni, pri pohľade na súložiaci pár, sa posledný krát ozve nádej a pomyslíte si: „Možno som v zlom dome.“ Presne tak si on vraví teraz , bude mať iba dobrú náladu a zajtra bude všetko ok.

 

Ráno je presne také, ako čakal. V ústach sucho ako po ultramaratóne Subsaharskou Afrikou, v hlave bolesť akoby mu niekto po nej celú noc trieskal lopatou. Na nábytku a na podlahe v okolí sú naskladaní ostatní učastníci včerajšieho večera v pózach, na ktoré aj najlepší jogíni potrebujú tvrdé roky driny a odriekania. Vzduch je obdobne čerstvý, ako pri prvom použití yperitu v prvej svetovej vojne. Štandardné ráno na dedine. Dôležité je, že ho zobudil budík a že všetko stihne. Sprcha, sadá na motorku smer Bratislava a ide na pohovor do firmy, kde začne jeho pracovná kariéra. Výhodou motorky je, že ťa vietor preberie. Počuli ste niekedy o vodičovi motorky, ktorý by zaspal počas jazdy? A v meste zbytočne nestratí čas hľadaním parkovacieho miesta. Dokonca aj kávu stihol tesne pred pohovorom.

 

Dievča z HR a jeho budúci šéf. S touto dvojicou zvládne pol hodinu konverzácie, aj keď by najradšej spal. Pár minút konverzácie v cudzom jazyku je v pohode. Rozprávanie o vlastných skúsenostiach je stručná záležitosť s ľahkým zábleskom kreativity, keď sa pokúša nájsť praktické skúsenosti z práce sťahováka v USA, ktoré by dokázal aplikovať na tejto pozícii. Pri otázke „Prečo chcete pracovať práve u nás?“ povie, že jeho životným snom bolo pracovať v tejto firme a že si uvedomuje nesmiernu šancu kariérneho rozvoja, ktorú mu ponúkajú. Dokonca sa aj usmeje! S úprimnou odpoveďou, že chce u nich pracovať len preto, lebo berú takmer každého a dávajú relatívne dobrý plat a od práce sa nepretrhne, by ďaleko nezašiel. Úprimnosť je preceňovaná záležitosť. Dokáže sa usmiať aj druhýkrát a povedať im, kde sa vidí o päť rokov, aj keď v skutočnosti by radšej po tom dievčati z HR hodil pohár a spýtal sa jej, či sa vie pýtať aj iné otázky ako tie z knihy Najotravnejšie otázky aké môžete na pohovore dostať. Hetrik pridrbaných otázok zavŕši dievča zlatým klincom „Prečo by sme mali prijať práve Vás?“ – berie to ako prihrávku na svoj hetrik bullshitových odpovedí s falošným úsmevom a povie, že bude výbornou investíciou pre firmu, je proaktívny a cieľavedomý. Prečo sa ho pýtajú tieto blbosti, ako keby mal predstavu, akí boli ostatní kandidáti a vedel, že je z nich najlepší. Je mu jasné, že ho zoberú. Dobre vie, že majú necelý mesiac na to, aby našli sto ľudí na nové oddelenie, a teda musia zobrať takmer každého, čo spĺňa požiadavky, čo je v tomto prípade, vedieť rozprávať po anglicky. Bude tam pracovať, vydrží tak rok a potom uvidí, čo ďalej, nejako musí začať.

 

Už sa len tvári, že počúva, čo všetko mu tá firma ponúka, aké majú skvelé benefity, tím mladých ľudí, možnosť kariérneho rastu, blablabla. Hlava opretá o ruku a rozmýšľa, či sa vráti na zvyšok týždňa na chatu, predsa len včera pil pod svoj limit. Samozrejme, najprv pôjde domov a dospí včerajšok. A potom niečo zje, hádam, rodičia niečo navarili. Možno by sa mohol ísť okúpať, je teplo. Pri jazere majú langoš a dobrý langoš ešte nikomu neublížil. Takže na chatu pôjde až večer. Alebo až zajtra.

 

„To som ešte nezažila,“ počuje hlas HR dievčiny a rozmýšľa, o čom tá sliepka hovorí, kedže z posledných pár minút nezachytil ani slovo. Prečo sa trasie? Rozlepuje oči a vidí vedľa seba svojho budúceho šéfa, ktorý ho drží za rameno a trasie ním.

 

„Asi vás naša ponuka veľmi nezaujala, keď ste nám tu zaspali, čo?“