Bol som na mikro dovolenke v Čiernej Hore. Raz darmo, dostal som povinnosť vziať si dovolenku, Ryanair mal lacné lety z Krakova, mal som akútnu krízu každodenného života, tak som išiel na vejlet. Rýchly booking ubytovania a auta, naplánovanie cesty na mape a bol som pripravený.

Dacia Sandero Stepway je hrozný črep. Moje nervy, to je cesta časom do neskorých rokov 2000, len teda v aute je primontovaná parkovacia kamera, parkovacie senzory a dotyková obrazovka s Android Auto.

Ale nie o tom som chcel. Teda aj o tom som chcel, ale aj o inom som chcel.

Sigma Sony Solid Snake

Niekedy počas skorej jari som sa zbavil môjho audio vybavenia, keďže som z neho mal úžitok ako ponorka zo stieračov. Fajn to mať, využitie prakticky nulové, chytanie prachu famózne. Namiesto toho som si povedal, že však čo keby som si kúpil foťák? Tak… som kúpil.

Na bazoši som našiel starú, ale novú Sony A6000 a neskôr som kúpil objektív Sigma 30mm F1.4. Veľmi základný setup bez zoomu, ale na také bežné zábery to stačí. Všetky fotky boli robené s týmto vercajgom. Ako môžete vidieť už na titulke, nechcelo sa mi moc babrať s farbami v Lightroom, a ešte je celá fotka rozmazaná ako 10 rokov stará epizóda, ktorú na vás vytiahla žena počas hádky. Teda nie že by sa mi niečo také niekedy stalo, ja s ľuďmi neviem komunikovať, viem na nich len vrhať slová.

Nech som robil, čo som robil, AF si ostril na všetko, len nie na to, na čo ostriť mal. To je na rýchle fotenie prudko silný hendikep, ale tak bol som na dovolenke, mohol som si predsa dovoliť byť pomalý. Mohol, ale bol som lenivý.

Len pre predstavu, toto sa mi podarilo, keď som prepol na MF a skúšal odfotiť dom v údolí:

Netuším, akú kompresiu portál DM urobí, ak by bolo treba, hodím originál na nejaký server. Napríklad na tento tu.

Celkom silný rozdiel oproti titulke. Doteraz sa hnevám. No nič, ostatné fotky budú nielen kompozičný brajgel, ale aj rozostrené. Nabudúce budem vedieť lepšie.

 

Črep

 

Zdá sa, že keď si objednáte ‘Ford Fiesta or similar’, dostanete Daciu. Predajca mi, samozrejme, vravel, že Dacia je lepšia než Fiesta, lebo však Fiesta je stará. Eh.

 

V mojom prípade išlo o auto ešte doslova smrdiace novotou, na tachometri bolo ledva cez 1000 km. Za tie dva dni som tam pridal značné množstvo. A moje sexi spotené telo hádam konečne eliminovalo zápach lepidla a výrobnej linky. Poďakujte mi neskôr.

 

Hlavné mesto Podgorica je jedným z miest všetkých čias. Ako správne východné mesto, ktoré zažilo rýchly rozmach, Podgorica je postavená ako veľká mreža, ktorej hlavnými tepnami sú štvorpruhové ulice s kruhovými objazdmi. Údajne v meste žije 50% populácie krajiny, ale ide z neho pocit mesta ešte väčšieho vďaka vysokému počtu áut. Nezažil som síce zápchu, ale mal som pocit, že miestni chodia autom aj na záchod. Súdiac podľa počtu ľudí parkujúcich na výstražných smerovkách kdekoľvek to bolo možné - aj v bus pruhu - som nebol príliš ďaleko od pravdy.

 

Predmestie mesta zatiaľ ako také neexistuje, ale cestná sieť je pripravená. Kruhové objazdy uprostred ničoho lemujú hlavné vjazdy do mesta. O niečo ďalej začínajú kopce. A akonáhle začne stúpanie, odmieta prestať.

 

Tri päťdesiat

 

V Čiernej Hore je aj diaľnica. Má asi 30 km a 14 tunelov, stúpanie je takmer neustálych 6%, miestami viacej. Za diaľnicou sa svet mení a vstupujete do kaňonu. Najmä prejazd národným parkom Durmitor rozhodne stojí za to.

 

Ak teda nie je uzavretá cesta. Ale ako správny turista, aj ja som ignoroval Waze a pokračoval som cez park až po blokádu.

 

Čo ja viem, sú aj horšie miesta, kde sa dá čakať na otvorenie cesty:

 

Tu sa výstavba/oprava ciest robí trochu inak. Cesta sa úplne uzavrie na niekoľko hodín a neskôr sa znovu otvorí. Na fotke, okrem toho, že AF ostril asi na zmrzlinu v Lidli v Pezinku, je vidieť len niekoľko áut. Blokáda sa otvárala o 12:00, ja som dorazil okolo 11:45. Za tých 15 minút za mnou prišli dve ďalšie autá, predomnou čakalo dokopy 6 áut.

 

Bizi roud? Noup!

 

Je to cesta, kde sa dá vyblázniť? Tiež nie, popadané kamene na ceste sú tu úplne bežné. Zvodidlá tiež bolo márne hľadať. Radšej pomaly než riešiť defekty. Ale miest na zastavenie je tu neúrekom, napríklad na fotenie… alebo opravu defektov.

 

Tu som zastavil, aby som si pozrel potok a kaňon. A ešte hromžil nad tým, že miestni sem vysypali za dve vlečky náhodného odpadu. Celé zle. Možno je niečo vidieť aj na fotke.

 

 

A aby som len netrepal, naozaj na cestách severne od Podgorice, resp. severne od Niksiću, prejde tak jedno auto za 5 minút. Inak by som nebol schopný vysrstiť takúto fotku:

 

 

Super seriózna recenzia motorového vozidla

 

Prejav Dacie Sandero je zvláštny. Auto dáva audovizuálne najavo relatívnu funkčnosť elektroniky tým, že po odomknutí a otvorení dverí zahrá akčnú zvučku a spustí na displeji animáciu. Čízy.

 

Ďalšie prejavy sa manifestujú po naštartovaní motora, ktorý je, aby sme boli politicky korektní, veľmi zvukovo výrazný. Za jazdy tobôž, ale je to aj výhoda - vo vyšších rýchlostiach vďaka hučiacemu motoru nie je počuť aerodynamický hluk ani ruch kolies. Niežeby to bol nejaký zlý hukot, ale keď pri zrýchľovaní motor vibruje tak, že rezonuje celý interiér, tak by si mohol človek myslieť, že je auto nekvalitne spracované. Napriek všetkému nie je, len ak sú vôbec nejaké materiály použité, sú tej najnižšej ceny a tým pádom aj najnižšej NVH akosti.

 

Uvediem príklad - v bežnom aute je rúčka na zatvorenie dverí súčasťou dverí v tom zmysle, že nie je nejak privŕtaná, skôr je to jeden panel, ktorý vyčnieva. V Dacii je to takmer podobne, len je to skôr opierka na rameno, v ktorej je vydlabaná diera. Diera je vyplnená zlepenou plastovou misou a misa je privŕtaná do opierky. Skrutka nie je nijak zakrytá. Dobré, keď potrebujete z nejakého dôvodu vybrať tú misu, povedal by Pepa.

 

Podobný prípad je aj rúčka na zatvorenie kufra, ktorá je v bežných autách buďto visiace pútko alebo je rúčka integrovaná do zbytku oplastovania kufra. V Dacii takmer žiadne oplastovanie nie je, jediný kus plastu zakrýva zamykací mechanizmus, na ňom je akoby zázrakom upevnený rovný plast, za ktorý je možné kufor chytiť a zavrieť. Aspoň je ten plast na obidvoch stranách, takže Dacia až tak nešetrila.

 

Dacia nemá ani stropnú priehradku na slnečné okuliare.

 

Ďalšie chyby

  • Radiaca páka už od nova má tendenciu nechcieť existovať v zaradenej polohe. Ak zaradíte prevod, pustíte spojku, pridáte plyn a stále máte ruku na páke, tak cítite, ako sa páka samovoľne snaží vrátiť do neutrálu.
  • Parkovacie senzory potrebujú pár sekúnd, aby sa inicializovali a zapli po zaradení spiatočky. Grafika senzorov nedokáže zobrazovať naraz predné a zadné senzory - buďto ukazuje grafiku predných senzorov alebo video zo zadnej kamery. To sa nedá nijako ovplyvniť. Ešte pridám to, že parkovacie senzory pípajú ešte niekoľko sekúnd po zaparkovaní a vypnutí motora.
  • Inicializácia Android Auto funguje tak v 70% prípadov.
  • Automatická klimatizácia a jej regulovanie teploty je skôr woodoo než niečo sofistikované. Nechajte to na 22, prinajhoršom 23, ak vám už idú odmrznúť bradavky.
  • Svetlá svietia veľmi slabo. Rozdiel medzi stretávacími a diaľkovými svetlami je v jednej kontrolke.
  • Bočné náklony sú značné, ale skôr začne auto agresívne nedotáčať, než sa neprimerane nakláňať - v snahe jazdiť tak ako miestni budete s autom naozaj na hrane jeho schopností.
  • Turbo existuje, ale nerado sa hlási k slovu. Predbiehajte zodpovedne.
  • Ovládanie tempomatu je na volante, zaberá až 4 tlačidlá. Ovládanie audia a telefónu je na separátnej páčke pod volantom. Tlačidlo na preskočenie skladby neexistuje, treba ďobať do displeja.
  • Dvojpolohový spínač okna je iba pre okno vodiča. Z diaľkového ovládania auta nie je možné otvoriť/zatvoriť okná. Kľúč od auta nie je sklápací. S kľučkami opatrne, majú veľkú vôľu a mohli by sa odtrhnúť pri agresívnom otváraní dverí.
  • Pánty dverí majú jamy, v ktorých sa usadia a odtiaľ sa už nepohnú. To je dobre. Dvere sú však také ľahké, že tie jamy musia byť veľmi hlboké. Buďte veľmi opatrní, ak musíte dvere držať v takom medzipriestore medzi jamami, dvere sa silou mocou snažia do nich dostať. Hrozí riziko plesnutia dverí do iných áut. Alebo teda v mojom prípade som dvere otvoril príliš málo a po pustení kľučky sa okamžite vrátili späť a zavreli.
  • V odkladacích dierach nie je žiadna protišmyková úprava.

 

Takže asi tak. Ale tak dá sa s tým žiť.

 

Výhľady

 

Primárne som do tejto krajiny išiel kvôli výhľadom, druhak kvôli jedlu. Na jedlo nebolo veľa času a na víno priveľa šoférovania a zodpovednosti. Tak ostali len výhľady. A že ich bolo neúrekom.

 

Môj výlet mal niekoľko jazdných priorít. V prvom rade to bolo prejsť cez Durmitor a potom po ceste popod Bobotov Kuk. Ďalej som chcel vidieť serpentíny nad Kotorom a prejsť do Budvy až pred Sutomore, kde som odbočil a pokračoval k jazeru Skadar. Všetko medzi bol taký bonus.

 

A hej, Dacia to samozrejme zvládla, zase také hrozné tie cesty neboli. Iba so šírkou tak akurát pre jedno auto, čo sa dalo pod Kukom, kde nie sú ani zvodidlá, ani útes.

 

Čo však bolo o nervy, boli práve serpentíny nad Kotorom. Myslel som si, že začiatok mája bude ešte v pohode, čo sa týka turizmu. Ale mal som byť viacej v strehu, že bolo moje lietadlo do Podgorice takmer plné. Poviem to asi takto - mal som obrovské šťastie, ale aj smolu. Smolu, že na tej ceste väčšinou človek stretával turistov, takže vyhýbanie sa je automaticky horšie. A šťastie v tom, že na vrchole cesty som stretol zaparkovaný turistický autobus. Neviem si predstaviť, ako by sme sa vyhli navzájom.

 

Ja som samozrejme lepší vodič než akýkoľvek turista, preto som sa vyhýbal, ako som najlepšie vedel. To oni mali problémy!

 

Nie, fakt. Radšej po hlavnej ceste. Raz mi stačilo. Ale ak inak nedáte, je to cesta z Cetinje do Kotoru. Sú dve varianty - cez park Lovčen alebo cez Njeguši. Vyberte si, ako chcete.

 

Naozaj, tá cesta popod Bobotov Kuk je geniálna. Od holých kopcov sa za pár kilometrov dostanete na cestu, ktorá sa prepletá pieskovcovými tunelmi a výhľadom na rieku Piva. Pri nej je aj benzínka. No neviem ako vy, ale ja som ešte na krajšom mieste veru netankoval. Niet divu, že je o pár krokov ďalej pozorovacia plošina.

 

 

Inak je to tak akurát vozidlo

 

Dacia poslúžila dobre. Bola lacná, nežrala veľa, dobre sa s ňou parkovalo, a bolo to niečo nové. Podobne ako výbuchy pri bytovke, z ktorých vzišli oslavy výhry nad fašizmom. Ani cestoviny s njeguški sirom a njeguški pršutom neboli zlé. A kto by to bol povedal, že za odbočkou na Kokoti bude vidieť Podgoricu ako na dlani? Neveríte? Presvedčte sa sami.

 

Čiernej Hore dávam 6l/100km a páčik. Môjmu foťáku zase zglbung. Ja viem, ja viem, som lenivý.