Tak sme si z Číny doviezli zábavku, ktorá nám vydržala viac ako čínske fejky. Reality show, pri ktorej si ľudia nakazení netopierím vírusom parádne polietajú v horúčkach ako Batmani, až niektorí z nich zalapajú po kyslíku. Teraz, keď všetci po roku adrenalínovej zábavy zničení a depresívni chodíme v húfoch hľadať pokoj duše do lesov a tam nadávame na ostatných, ktorí tam lezú tiež, by sme si odtiaľ mohli doviezť radšej humor, nech ho máme dostatok. Vedeli ste, že v Číne letia teraz stand-upistky? Yes, we are here again so ženskou tématikou. Dávam si facku, ale aj tak pokračujem, lebo je to zaujímavá téma.
Veľkú popularitu si tam získala stand-up show Rock&Roast, v ktorej hviezdia ženy. Smejú sa zo stereotypov okolo žien, či už ide o prehnané emotívne reakcie, šialené telefonáty s kamarátkami alebo mizerné schopnosti šoférovať. Tomu poslednému úplne rozumiem. Keď rozprávam o tom, ako som viezla z návštevy spoločensky unaveného manžela a ten sa okamžite prebral pri prvej zákrute absolvovanej mojim špeciálnym driftom, pri ktorom sa spolujazdci lepia na okná ako slnečné tienidlá, tak sa všetci dobre bavia. Okrem tých, ktorí si to už vyskúšali. Tí sa nesmejú. Zato prestali mať samovražedné myšlienky. A na prvý Spirofest som išla so spolujazdcami, ktorých som pobrala cestou, ale na ďalší sa už každý rýchle zariadil inak. Ešte aj Samolepka, po ktorej spoločnosti som túžila, sa kvôli tomu narýchlo vysťahovala zo Senice a tak som odtiaľ odchádzala zas sama v aute.
Neviem, aké majú Číňanky genderové zloženie obecenstva, ale skúsenosti stand-up komikov hovoria, že ak niekto odchádza z ich vystúpení nespokojný, zväčša ide o ženu. Dobre, počujem až sem chlapské šomranie, že ženy sú večne s niečím nespokojné, že tým to bude. Nemáte pravdu. Je to vraj preto, lebo sme citlivejšie, viac sa pohoršujeme a stand-up je humor, ktorý vás nemá za cieľ len rozosmiať, ale trebárs aj nahnevať, uraziť a tým vás donúti zamyslieť sa. Ono to nie je len taká prihlúpla zábava, ako sa to možno niekomu javí. Vezmime si napríklad takú Hannah Gatsby, ktorá upozorňuje už na začiatku vystúpenia, že jej show vás môže zaplaviť hnusnými pocitmi, ktorým však nesmiete za žiadnych okolností podliehať. Mne sa zatiaľ Hannah nezhnusila. Bavím sa pri nej dokonca aj na veciach, ktoré by som v stand-upe nečakala. Keď napríklad hovorí o svojom ťažkom detstve lesby v ultrakonzervatívnom prostredí alebo o tom, ako chlap balil jej frajerku a myslel si, že ju len preberá inému chlapovi. No a prekvapivo ma pobavili aj jej postrehy zo života autistky. V jej prípade som ochotná pohádať sa do krvi s chlapmi, ktorí tvrdia, že ženám sa darí byť fakt dobrými humoristkami len v prípade, že sú tučné, lesby alebo židovky. Blbosť! O Hannah napríklad nie je známe, že by mala židovský pôvod.
Robiť humor je pre ženu celkom komplikovaná záležitosť. Vychovávali nás donedávna v tom duchu, že máme byť poslušné, v spoločnosti veľa nerozprávať, neprejavovať dychtivý záujem o chlapov, klopiť cudne oči. A vtipkovanie? Tak to sa od nás už vôbec neočakávalo! V tom prípade sme neboli vôbec vtipné, ale len drzé, neposlušné. Žiadna šmakocinka, ale niečo ako zhorený popcorn, ktorý navyše ešte aj vypadne z papierovej kino krabičky a robí bordel. (Áno, do kín sa v tomto čase nechodí, ide teda o sentimentálnu spomienku, lenže tento článok napísala žena a pri čítaní to je každú chvíľu očividné).
Nasleduje ukážka, v ktorej sa muž pokúša o vzťah. Ten komplikovanejší, ako ho nazýva komik Dylan Moran, lebo so psom by bol jednoduchší. V ukážke sa muž snaží ovládať pudy a žena zmysel pre humor, ale to bude až na konci.
„Ruky bozkávam, milostivá slečna. Šťastlivý to človek, ktorého oblažíte svojou priazňou!“
„Čo mi tým ráčite povedať, pane?“
„To, čo hovorím. Budete ozdobou muža, ktorý bude váš vyvolený, milostivá slečna.“
„Ďakujem za poklonu, pane. Ach, keby ten muž prejavil jasnejšie svoj interes.“
„Pomiatli ste mi hlavu! Nebolo treba veľa ostrovtipu, aby na to každý okolo nás prišiel.“
„Dostávate ma do rozpakov, pane.“
Nasleduje chichot a rumenec na tvári. Takáto bola požadovaná ženská reakcia adekvátna dobe. Mini dialóg, ktorý uvádzam, bol absolútnym konverzačným stereotypom vo vtedajšej spoločnosti. Išlo sa bez prípravy, pravou radosťou každej ženy bolo vzbudiť zo strany muža vážny záujem o ňu.
„Pomiatla som vám hlavu? Tak ste sa konečne vyslovili, pane. Áno, budem vaša.“
Neprimeraná reakcia bystrej ženy bez zmyslu pre humor. Ale možno sa jej muž až tak nepáčil. V každom prípade po takejto odvážnej reakcii určite zutekal.
„Berte to pomätenie ako výhodu pri ženbe. Neskôr vám to bude slúžiť ako výhovorka.“
Slečna vtipne demonštrovala, že súhlasí so svadbou. Ale žiaľ, nikto od nej takúto na tú dobu nevhodnú reakciu nečakal a muž utekal rýchlejšie ako v predošlom prípade.
Prečo vlastne muži nikdy nechceli od žien, aby boli vtipné? Evolučná psychológia vysvetľuje tieto očakávania tým, že kedysi pradávno si muži museli vyvinúť zmysel pre humor, aby zbalili ženu. Fúha, myslela som si, že to potrebovali len tí škaredí, ale dobre. V tých časoch toto všetko zrejme vyhovovalo ženám, ktorým stačilo klipkať mihalnicami a povzbudivo sa chichotať pri mužskom vtipkovaní. A tie ostatné sa jednoducho nevydali.
Podľa jednej štúdie ešte z roku 1998 by si veľa chlapov nevybralo za partnerky vtipné baby. Nebodaj sa obávali, že si z nich manželka bude robiť srandu? Ale to ona určite bude robiť a to po celý život! Ale keď nebude vtipná, bude to smutné.
Ešte mi napadlo ďalšie vysvetlenie, keďže humor je znakom inteligencie a toto platí, či chcete alebo nie. Kto totiž nemá určitú dávku sociálnej inteligencie, nevie odhadnúť situáciu a žartuje aj vtedy, keď sa to vôbec nehodí. Je preto buď trápny alebo necitlivé hovädo, môžete si vybrať. No a ako je to s mužmi a ich vzťahom k inteligentným ženám, všetci veľmi dobre vieme. Majú z nich strach. Radšej si zoberú hlupaňu s pevnými trojkami.
Sama som si neraz overila, ako sú muži blahosklonní k menej bystrým ženám. Keď som potrebovala niečo ošemetné vybaviť, tak mi pomohlo, keď som sa zahrala na hlúpu blondínu. Poklipkala som očami, naivne sa usmievala a úradník mi bol ochotný oštemplovať aj zadok. Raz, keď som si tak vychutnávala túto rolu, manžel ma so zaujatím sledoval a uznanlivo prikývol, že ako ti to pristane, drahá, keď sa správaš takto prirodzene. Takmer bol z toho krimi príbeh.
Ďalšia psychologická štúdia z roku 2006 ukázala, že obom pohlaviam záleží na humore svojich partnerov. Akurát, že muži chceli partnerky, ktoré by sa smiali na ich vtipoch a ženy chlapov, ktorí by ich rozosmiali. Nedávno mi napísal kamarát: „Zbožňujem, keď sa ženy smejú. Vtedy sú najkrajšie.“ Veď áno, všetkým chlapom sa to páči, keď dokážu ženu rozosmiať a robí sa im to celkom ľahko, pretože my sa často chichúňame pri chlapských vtipoch, aj keď niekedy nie sú až také vtipné. Samozrejme, s výnimkou vtipov našich šéfov, na ktorých sa smejú aj mužskí kolegovia.
Muži vtipkujú o všetkom možnom, v stand-upoch nadávajú, pijú alkohol, rozprávajú o sexe, lezie im na nervy manželka, deti, trojnohé mačky a hlavne preháňajú. V skutočnosti sú to možno milí abstinenti, ktorí nadávajú maximálne tak, že „do mačky!“ Lenže kým sa u mužov nad ich rečami nikto nepozastaví, pri ženách je s tým problém. Každý sa hneď zamýšľa, že čo na ich reči na pódiu hovoria ich deti a ja už čakám, kedy na humoristku zavolajú sociálku.
Rozdiely medzi mužským a ženským stand-upom vidieť predovšetkým pri téme sexu, o ktorý ženy málokedy zavadia. Škoda. Toto by predsa len mohlo byť z pohľadu žien osviežujúce pre obe strany. Mňa celkom pobavilo v jednom seriáli, keď dvaja riešili svoj vzťah natoľko intenzívne, že aj pri milovaní prehodil muž, že mu to pripadá, ako keby sa od seba vzďaľovali. Na to mu žena s prekvapením odpovedala: „Skutočne? Veď si ešte vo mne!“
V intímnych chvíľach chlap určite vtipkovanie nečaká, ale niektorí by si to práve vtedy zaslúžili. Mám na mysli tunajších diskutérov s obľúbeným žargónom na účet žien, ktoré už vypadli z kategórie pevných triciniek a dostali sa do kategórie memento mortis vagina. Pomstu si predstavujem takto:
Kamera. Strih na muža zmietajúceho sa v hlbokej vášni.
„Oooooo aaaaaahhhhh, umieram od rozkoše.“
„To preto, lebo si stretol vaginálnu smrť! Hahaha.“
Ženské stand-upy majú svoje špecifiká aj v tom, že viac sa v nich rieši fyzický vzhľad. Žartovaním na túto tému sa akoby zľahčovali kilá (hľa, aké pekné slovné spojenie z toho vyšlo) a všetky ostatné babské problémy s mužmi, deťmi, zákazníckymi kartičkami... Som rada, že do sveta humoru vstupujú ženy čoraz viac, pretože humor patrí všetkým. Navyše, páči sa mi, keď ma rozosmeje žena, ktorej problémy dokonca veľmi dobre chápem.
