Ráno som prekvapivo vstal a cítil sa celkom pohode. Čo bolo fajn, nakoľko tretí deň RBESG je vždy vrcholom podujatia. Celý deň je totiž venovaný ochutnávke, „Grand Tasting“. Podľa hesla „Too much is not enough“, sa ochutnáva neslušné množstvo prineseného piva, plus prípadne nejaké miestne. Pre zvedavvých si dovolím podotknúť, že množstvá sú neveľké, v počte jedna, maximálne 2 fľašky, keď ide o 0,33l, alebo 0,5l. Máme na to celý deň, takže sa začína pomaly, v pohode a bolo nás na to 12-15 ľudí. Miestom, kde sa všetko odohrávalo bol pivovar The Garden, cieľ mnohých pivných pútnikov v Záhrebe. Hneď po príchode som si dohodol obhliadku pivovaru, ktorá sa však pochopiteľne nekonala. Nevadí, veľa vecí bolo vidieť cez presklené okno a určite sem ešte prídem. Súčasťou pivovaru je „taproom“, kde sa na výčapoch nachádza 15 pív. V chladničkách zase more plechoviek. Za sklenenou stenou výčapu je pekne vidieť tanky. No nedaj si pivo. Po vstupe na ľavej strane sú umiestnené stravovacie stanice a to Submarine a Full Circle, kde si nájdu svoje mäsožravci aj vegetariáni. Vo Full Circle mi povedali, že mi rozmixujú čokoľvek, čo majú v ponuke. Tak som si objednal Wigman burger z kuracieho stehna na ázijský spôsob. Veľmi dobré to bolo. Toto je veľmi šikovný koncept, mať externú občerstvovaciu stanicu. Obsluha je v oboch okienkach fajn. Rovnako ako za výčapom.

Ako prvé pivo som si dal The Garden Dry Hopped Callista Pilsner, čo bolo dobre nachmelený IPL, chmeľ Calisto bol prítomný v množstve väčšom ako menšom, ba priam v slušnom. A potom to prišlo. Nebudem Vás unavovať výpočtom degustovaných pív, spomeniem len vrcholy. Cieľom ochutnávky je doniesť čo najzaujímavejšie pivá, napríklad nový pivovar, ťažko dostupný štýl, napríklad polotmavý ležiak, novú krajinu, ale aj veľmi dobré a ťažko dostupné pivo, prípadne medovinu, saké, cider. Ochutnávka trvala asi 10 hodín v peknom prostredí pivovarskej záhradky. Prvým vrcholom sa stal Aecht Schlenkerla Weichsel Rotbier, pre mňa nové údené pivo od Schlenkerly. Pohrali sa so starým štýlom Rotbier. Pivo bolo dostatočne údené, bolo cítiť karamel, drevo v jednom harmonickom celku. Hill Farmstead / Russian River / Lost Abbey Works of Love 2019 veľmi komplexný kyseláč, plný ovocných tónov, vína, s nádychom dreva. Tmavý kyseláč, zo série Brewer's Concoction Critters Went Berserk od Zmajska Pivovara bol príjemne kyslý s tmavým ovocím. Fenetra Pavillon Honey, Wildstork Poison Thoughts & Poison Hands 2021 a Wildstork Walking On Hands 2021, prinesené slovenskou delegáciou zožali úspech. Veľkou vzácnosťou boli pivá z Närke Kulturbryggeri a to tri variácie na ich kultové pivo Kaggen Stormaktsporter. Skotsk-Kaggen Stormaktsporter, Kaggen Double Oaked Stormaktsporter a Kaggen High Coast Peated Stormaktsporter 2020, prinesené Perom boli veľmi fajn, avšak vrcholom pre mňa bol len Skotsk, Imperial stout ktorý zrel v sudoch po škótskej whisky. Närke Kulturbryggeri je založený v roku 2004 je jeden z najlepších pivovarov vo Švédsku a do našich končín sa zatúla málokedy, teda jedine vtedy, keď mi ho Per pošle alebo donesie. A konkrétne Stormaktsporter je varený vo veľmi limitovanáých množstvách, celkovo pivovar nemá veľký výstav. Najlepšie pivo čo som v ten deň pil bolo však pivo Monday – 2022, imperial stout z pivovaru Cycle, ktorý zrel v sudoch spolu s makadamovými orechmi, kávou a toastovaným kokosom.

Celkovo to bol skvelý deň, veľa zábavy a už sa spriadali správy, kde by mohla byť ďaľšia akcia. Tipy boli odvážne, zaujímavé, lenže niekto to musí zorganizovať.

Posledný deň pobytu sme mali nejaké tie plány. Napríklad opäť navštíviť Primarius, a Zmajsku. Ráno bolo všetko inak. Časť výpravy oddychovala a ja som sa vybral do mesta. Začal som prehliadkou tržnice, aj by som si vedel niečo kúpiť, ale keďže hlásili teploty okolo 33 stupňov, asi by nebol dobrý nápad vláčiť ich celý deň so sebou.

Tržnica

V tržnici sa neponúkali žiadne somariny len ovocie, zelenina, mäso, syry, údeniny a podobne. V Broom44 som si dal raňajky a takto pripravený som šiel spolu s pánom H. na prechádzku mestom. Teda časti mesta a to takzvané Horné mesto. Mestská turistika ako má byť. Najprv sme šli lanovkou, ktorá funguje od roku 1890, stal som sa obeťou žartu, keď mi bolo povedané, že mám cez foťák sledovať výstrel. Bolo mi jasná, že čo sa stane, aj tak som sa skoro, ehm veľmi zľakol.

Lanovka

Horné mesto je veľmi pekné, v celom meste však prebieha masívna rekonštrukcia budov, po zemetrasení v roku 2020, tak bolo veľa budov zakrytých lešením. Navštívili sme Zahrebskú rímsko-katolícku katedrálu, teda len zvonku, grécko-katolícku katedrálu svätého Cyrila a Metoda, vežu Lotrščak, Gričský tunel, kostol sv. Marka, pár turistom skrytých miest, napríklad schátralý palác Palác Grlečićov–Jelačićov, kde je o budovu opretý reliéf „chorvátskeho námorníctva“ a „Pomirby“ od sochárov Ivana Sabolića a Želimira Janeša.

Reliéf

Rímsko-katolícka Katedrála

Reliéf zobrazuje kráľa Tomislava, ako zmieruje bulharského kráľa Petra so srbským kniežaťom Zacharijom. V roku 1949 boli umiestnené na podstavci pamätníka kráľa Tomislava, aby nahradili pôvodné reliéfy, ktoré sa komunistom zdali nevhodné.

Kostol svätého Marka

Po roku 1991 sa pôvodné reliéfy vrátili na pomník a tento šiel do paláca Grlečićačov–Jelačićov, ktorý služil ako sklad mestského múzea. Nakoniec skončili vo dvore a zjavne sa nikam nechystajú. Spravil som si aj morbídnu turistiku a navštívili sme Groblje Mirogoj, čo je spektakulárny cintorín, v tom teple to nebolo úplne naj príjemnejšie, určite sa sem vrátim. Groblje Mirogoj bol založený v roku 1876.  Architekt Hermann Bollé navrhol hlavnú budovu. Výstavba arkád, kupôl a kostola začala v roku 1879 a skončila kvôli nedostatku fondov až v roku 1924. Veľmi odporúčam navštíviť ho, je to paráda. Navštívili sme aj hrob prvého chorvátskeho prezidenta Franja Tuđmana. Neďaleko cintorína som si dal pre mňa najlepšie držky v Záhrebe. Keďže boli mojim najčastejším výberom jedla, mal som dosť širokú vzorku. Tie vlastne boli mojím najčastejším výberom jedla. Počas turistiky sme sa aj trochu občerstvovali a to v podnikoch pivovaru Medvegrad, Tento rodinný pivovar bol založený v roku 1994 a aj napriek narastajúcej konkurencii jeho pivá sú stále vyhľadávané a aj dobré. V podnikoch podávajú aj kvalitné jedlo. Podvečer sme sa vybrali do Craft roomu, kde je veľkorysý priestor aj so strešnou terasou, unudeným personálom, keďže v pondelok veľa ľudí nebolo. Viem si však predstaviť ten cvrkot v piatok, v sobotu. Ochutnali sme celkom dobre pivá APA a Stout od 4 mudraca. Následne sme sa presunuli sa asi o 20 metrov do baru Kvazar. Ten bol trochu plnší, avšak nie o moc. Zeppelin Marmun bol celkom uchádzajúci Weizen, nič o čom by som chcel písať domov, padol však dobre. Výlet sme končili vo Valhalle, kde sme si dali ešte niekoľko posledných pív v Záhrebe a nastal čas ísť na ubytovanie. Na druhý deň bol na programe odlet domov.

 

Záhreb je mesto, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť. Či už z hľadiska turistu vyhľadávajúceho pamiatky a pamätihodnosti, gastroturistu a rozhodne pivného turistu. Niekoľkokrát. Ceny sú tu rozumné, zhruba na úrovni tých v Bratislave, pivá sa mi zdali dokonca možno trochu lacnejšie... Ceny jedál boli rozumné a dalo sa tu veľmi dobre najesť a nie veľmi draho. Objednať si nie veľmi drahé ubytovanie zodpovedajúce vašim nárokom je otázka okamihu, samozrejme asi nie v čase maratónu napríklad. Od nás je Záhreb asi 4 hodiny autom. Mne pri použití leteckej dopravy trvalo asi 2,5 hodiny dostať sa od domu na Autobusni kolodvor Zagreb. Samotný let trvá cca hodinu a ani si nezvyknete, že letíte a už ste tam. Ljubljana tiež nie je veľmi ďaleko, asi 140 kilometrov, takže môžete za jeden predĺžený víkend navštíviť dve skvelé mestá. Samé pozitíva.