Prvá „skúsenosť“ bolo spanie v karavane pred akýmsi hotelom. Záhreb ako pivná destinácia sa mi ozrejmila tuším v roku 2015, keď som sa na domovaričskej súťaži Biela vrana zoznámil s organizátormi súťaže Hrvatsko Homebrew Prvenstvo, ktorá sa konala práve v tomto meste. A tak sme tam začali chodiť, najprv ako návštevníci, po zložení BJCP (Beerjudge Certification Program) skúšok sme boli v 2017 pozvaní ako rozhodcovia. Bola to veľká vec, avšak v tom roku sa veci pohli smerom, ktorý mi neumožňoval sa jej zúčastniť. Neskôr som sa stále chystal, že raz pôjdem do Záhrebu, veď som si to mesto poriadne nepozrel, šiel by som aj na domovaričskú súťaž a aj pivná scéna sa v Chorvátsku rapídne zmenila. Poznáte to, raz. Súťaž medzitým skončila, chorvátska pivná scéna sa utešene rozrastala, len ja som  sa stále nerozhýbal. Tento rok to vyzeralo nádejne. V októbri sme tam plánovali, aj s osobou blízkou, pozrieť sa tam na viac dní. Obidvaja sme mali body záujmu, ktoré sa dopĺňali, ubytovanie sme mali zabezpečené, striehli na lacné letenky, čo sa môže zmeniť. Medzičasom som sa dozvedel, že v Záhrebe sa bude konať RateBeer European Summer Gathering 2023 (RBESG). Ide o akciu, kde sa stretnú hodnotitelia z portálu Ratebeer, spolu s miestnym organizátorom prejdú pivné miesta, debatujú o živote a vôbec, ochutnajú sa rôzne pivá a celé sa to zakončí opulentným Grand Tastingom. A nastala dilema. Ísť tam dva krát, alebo nie? Nakoniec sa veci vyjasnili a začal som plánovať cestu na RBESG v Záhrebe.

Keďže to bolo skoro na poslednú chvíľu, nastal frmol. Začal som hľadať ubytovanie, na moje prekvapenie to šlo celkom hladko, bolo dosť voľných možností. Jednoizbák v socialistickom paneláku hneď pri autobusovej stanici, neďaleko vlakovej stanice, s vlastnou kuchynkou sa stal víťazom.

obrázok 1.: ubytovanie

Letenky boli prekvapivo stále za veľmi príjemnú cenu. Let je veľmi krátky, trvá cca toľko ako od nás z domu na letisko. Lietadlo sa ledva dostane na požadovanú výšku, aby začalo klesať. Letí sa pomerne skoro ráno, tak sme sa vo štvrtok, deň pred akciou, po pol jedenástej začali obzerať po nejakej osviežovni. Vyhľadávač nám našiel pivovar PriMarius, ukrytý kdesi v blízkej priemyselnej zóničke. Ako sa ukázalo, je to produkčný pivovar bez výčapu. To nič, kúpime, plechovky, alebo fľašky a niekde ich vypijeme. Kľudne aj na balkóne nášho ubytovania. Času je dosť, stretnutie s účastníkmi zájazdu, čo tiež prišli skôr je o 13:00, to hravo zvládneme. Pri príchode nám vôňa prezradila, že je varný deň. Prišli sme uprostred obeda, tak nás chlapci poslali si pozrieť pivovar. Netrvalo nám to veľmi, dlho, nakoľko priestor bol malý. Varňa z druhej ruky, tanky nové. Také punkové a funkčné.

obrázok 2.: PriMarius

Čakanie nám spríjemňovalo pivo Akcent, ľahko piteľná APA, plná ovocných chmeľov. Obed skončil a my sme sa začali rozprávať s majiteľmi a degustovať. Mimochodom, pivovar funguje od 2018. Cieľavedome sme sa prepíjali sortimentom. Spomeniem len pivo TÀMĀN TÁMĀN, ktoré vraj znamená primeranú dávku temnoty. Google translate mi vsak napisal, že vo vietnamčine to znamená toto: „FUCKING EIGHT WOMEN“. Tak neviem. Pivá boli svieže, čerstvé, keď sme písali domácim, že kde sme, tak nám napísali, že bude ťažké odísť odtiaľ triezvi. Aj napriek ponúknutej rakiji sme to zvládli. Keď sme dorazili na miesto určenia, zistili sme, že tam nie je nikto známy. Presne tak, boli sme niekde úplne inde. Keďže v Záhrebe verejná doprava funguje celkom fajn, sadli sme na električku a za chvíľku sme našli skupinku v podniku s názvom Spicy Days.

obrázok 3.: Spicy Days

Hneď po vstupe sa ocitnete v raji. Na výčape je 8 pív. V čase našej návštevy tam bolo 6 chorvátskych a 2 nemecké. Plus chladničky a poličky s pivom. S veľkým mnostvom piva. Chorvátske aj zahraničné. Naľavo je miestnosť plná chilli produktov, korenín, omáčok a podobných potravín. Dobrá kombinácia. Jedno čapované pivo bolo Fuerst Wiacek / KCBC Fisticuffs & Flowers.  Pivo sa dalo piť, avšak neodpadol som z neho. Bol som v menšine, ostatným ochutnávačom chutilo. Pri pive Fuerst Wiacek / Finback Moa sme sa všetci zhodli, že to vedia aj lepšie. Pivo sa síce dalo piť, ale nebolo veľmi vyvážené. Za mňa je zľahka preceňovaný pivovar. Pomer cena/výkon je dosť slabý. Čas plynul, reči sa viedli, ľudia prichádzali a odchádzali, my sme ochutnávali pivo, a že bolo čo.

Zrýchlene sme sa presunuli do môjho veľmi obľúbeného (nielen) chorvátskeho pivovaru Zmajska Pivovara. Tento pivovar bol založený v roku 2013 a v Chorvátsku naštartoval éru remeselných pivovarov. Keď sme boli na návšteve v júni 2015, bola to epická návšteva plná dobrého piva. Odvtedy sa pivovar posunul na inú lokalitu, kde je pomerne problematické sa dostať verejnou dopravou, použili sme preto taxíky. Vlastne aj vtedy sme šli taxíkom.

obrázok 4.: Zmajska

Konkrétne na tento bod akcie som sa veľmi tešil a dôkladne sa na neho pripravil. Dopredu som kontaktoval majiteľa, že prídeme a rád ho po rokoch uvidím. Leda žeby som kecal. Presne tak, kecal. Veď je čas, o hodinu, o dve, zajtra mu určite napíšem. Nič také sa nestalo, tak sme to začali riešiť na poslednú chvíľku, teda sme... Napísal mu jeden z mojich chorvátskych kamarátov a dohodli stretnutie. Kedysi som mal dobrý prehľad o navarených pivách v Zmajskej, tie časy sú však už preč. Tak som len pozeral, aký je lineup. Súčasťou pivovaru je totiž aj „Tap Room“. Na výčape je 8 pív, v chladničkách veľa plechoviek a fľašiek, tak kým prišiel Andrej vykonali sme dôkladnú „Q&A“ kontrolu.  Zaujala edícia  „Concoction“, ktorá ako sa dočítate na stránke pivovaru, je akýmsi ihriskom pre sládkov, kde sa môžu hrať s ingredienciami. Najviac ma zaujal Concoction Rouge 22, Flanders Red, ktorý zrel v dubových sudoch 2 roky a navyše je to prvé pivo v tomto štýle, navarené v Chorvátsku a Zmajska Concoction Wicked Wit, čo je Wit bier pobláznený Bretanomyces kvasinkami. Ostatné z tejto série pivá boli tiež dobré. Prišiel otec zakladateľ a majiteľ Andrej a s ním aj čas na spoločnú fotku, tzv „Two Beasts vol2“.  Vol 1 sme si strihli počas BrauBeviale veľtrhu v Norimbergu v novembri 2018. Absolvovali sme aj prehliadku pivovaru, videli sme 2000 litrovú varňu, tanky, sudy, kde zreli pivá vybrané pivá a všeličo iné. Každý z nás už v pivovare bol a nie raz, niektorí majú za sebou aj nejakú tú várku, bolo to však stále fascinujúce a inšpirujúce. Andrej je skvelý rozprávač a hlavne veľmi dobre vie o čom hovorí, nakoľko pivovar je jeho dieťa. Dozvedeli sme sa tiež, že Zmajska vyrába aj single malt whiskey a hneď sme aj dostali príležitosť ochutnať. Chutila. Návšteva dopadla skvele, len už nás začali domáci sprievodcovia súriť, že treba ísť ďalej. Tak sme šli.

 

Našou poslednou zastávkou bol Caffe bar Kvart, ktorý je pomerne veľký priestor, avšak v čase našej návštevy bol už plný. Vzhľadom na to, že začalo pršať, nahrnuli sa dnu aj ľudia z terasy, podnik sa stal veľmi nepríjemným miestom na degustáciu piva. V podniku je totiž dovolené fajčiť a miestami sme sa ledva videli cez dymovú clonu. Na výčape bolo 19 pív, vrátane veľkých pivovarov. Ponuka bola celkom vyvážená. Ochutnali sme viac  pív, väčšinou solídnej kvality, čas sa však už naklonil k noci a ani mi tam nebolo veľmi príjemne, tak bol čas ísť domov. Ak budem blízko možno skúsim prísť na terasu, avšak tento podnik si moje srdce príliš nezískal. Ešte trochu chaosu pri hľadaní správnej zastávky, nákup piva na ubytovanie, veď sme mali málo a šlo sa spať.

obrázok 5.: Kvart

Pokračovanie nabudúce...