Do druhého dňa sme sa zobudili vyspatí do ružova, či skôr do zelena. Lov za potravou bol vďaka našej polohe jednoduchý. Teda skoro. Pekární bolo dosť a burek bol tiež všade, horšie to už bolo s nejakým tým jogurtom, alebo pudingom. Niežeby nebol obchod avšak sortiment bol taký preriedený. Po raňajkách sme sa presunuli na miesto stretnutia, trg Jelačić. Josip Jelačić bol celkom vážna postava v chorvátskej histórii. Na svojom námestí má veľkú jazdeckú sochu od rakúskeho sochára Antona Dominika Fernkorna. Zaujímavé je, že pôvodne jeho meč mieril na sever, na Maďarsko. Komunisti sochu zrušili a námestie premenovali na Trg Republiky.

Jelačičova socha

Po rozpade Juhoslávie Josip Jelačić dostal naspäť námestie a aj socha sa vrátila. Akurát meč už mieri na juh. Miestni sprievodcovia nám odporučili pred pivnou túrou navštíviť Br00m 44. Podnik sa nachádza nad tržnicou Dulac a oproti sa nachádza trh hlavne so zeleninou. Tržnica na mňa dýchla históriu, boli v nej stánky s mäsom, syrmi, domácimi výrobkami a podobne. V podniku podľa našich sprievodcov majú dobrú kávu. Kávu teda neviem, ale čaj mali kvalitný a podávaný v dôstojnej šálke. Toto je to, čo ja mám rád, keď sa už sústredím na kvalitné produkty, tu napríklad na kávu a „plant based food“, tak by som rozhodne mal s rovnakou pozornosťou vyberať aj ostatný tovar v ponuke. Povedal som si, že sem by som sa ešte mohol vrátiť. Po krátkom osviežení sme zamierili do Valhally. Nepotrebovali sme vôbec k tomu valkýry, stačila navigácia.

Tržnica

Valhalla je veľmi príjemný, rušnejší pivný podnik v hornom meste. V čase našej návštevy bolo obsadených 12 píp z 13. Z toho na desiatich boli chorvátske pivá, plus jeden cider, tiež domáci a jeden ovocný Lindemans. Pív v chladničkách bolo neúrekom a od výmyslu sveta. Po príchode ostatných sa začala degustácia. Vyzdvihnem len pivo À L'Abordage Where Dreams Go to Die,  jednak pre to, že to bolo síce mocné avšak osviežujúce pivo, a aj názvom sa hodilo do Valhally.  A prišiel čas presunúť sa. Po dlhej túre hore kopcom, presnejšie 190 metrov, sme zakotvili v A’e Craft Bar. Na pútači je napísané, že je to bar s viacerými vrstvami a že v tomto dome býval Demeter Dimitrija chorvátsky básnik, dramatik a všeličo iné s gréckymi koreňmi. Pri vstupe do pasáže sme v dome šli dole schodmi, stále dole až sme došli na terasu. Naskytol sa nám úžasný pohľad na mesto. Na čape mali tri pivá od miestneho pivovaru Hubolon. Pivo Šlager v štýle Helles bolo vyladené, sladové, chlebové, mierne nachmelené. Zvyšok ani nestojí za zmienku. Po krátkom čase sme sa opäť pohli ďalej. Aj som sa zastrájal, že by som sa sem chcel vrátiť, aj som to myslel vážne a aj sa to počas tohto pobytu nestalo. Nabudúce. Hore kopcom v dome dole kopcom ulicou a po pomerne komplikovanom cestovaní spôsobené výlukami na trase, sme došli k podniku „Pivnica i pivovara Mlinarica“.

Vpredu je pomerne veľký priestor aj s priestrannou terasou, vzadu je potom malý pivovar. Sládek okrem varenia bežných pív rozbehol od roku 2019 program „mixed fermentation“ pív, pod názvom Duality. A tiež robia spontánne kvasené pivá. Počas prehliadky pivovaru nám sládek prezradil, že sa snaží zadefinovať chorvátske kyslé pivo. Podľa všetkého má pred sebou ešte dlhú cestu. Z bežnej produkcie mi chutil Vienna lager a Gösica, zvyšok bol celkom ako na hojdačke. V tomto podniku sme mali naplánovaný obed. Podnik to bol fajn, teda bol by keby nás neobsluhovali ignoranti. Úžasný bol taký jeden týpek, ktorý si trpezlivo vypočul objednávku, pokyvkal hlavou a tam to skončilo. Nakoniec sa k nám objednávky nejako dostali. Všetko však trvalo veľmi dlho. Pritom sme mali rezervovaný stôl a všetci vedeli, že prídeme. Keď som zisťoval, či majú niečo krémové, tak vraj vôbec nič. Celkom ma prekvapilo, že sme sa dozvedeli, že nemajú žiaden mixér a jedlo si musím zmixovať sám. Nevadí, nebude to prvý raz, čo si pripravujem jedlo do podoby pre mňa požívateľnej konzistencie. Keď som sa konečne dostal k jedlu s názvom tripice, teda držky, nastal problém, že kde. Nakoniec to kuchár nevydržal, pomerne s ostrými slovami na obsluhu mi tripice zmixoval sám. Jedlo nechali v mixovacej nádobe a tak som v reštaurácii, ktorá o sebe tvrdí že robí tradičné jedlá a dbá na kvalitu, jedol mixované držky z mojej plastovej misky. Well done. Vďaka liknavosti a miestami aj ignorancii obsluhy sme tu strávili zbytočne dlhý čas. Keď som videl, koľko sme dohromady platili, tak by sme si zaslúžili rakiju na rozlúčku a nie ignoranciu. Nevadí, sem už nemám v pláne prísť.

 

Ďalšou zastávkou bola Ambasáda. Oproti podniku je stará schátraná fabrika (prvá chorvátska olejáreň vôbec), ktorá má neuveriteľný Genius Loci. Vieme prví, že by sa tam mohol postaviť pivovar. Názov už je vymyslený: „Dead Rabbit Head Brewing“. Žarty však bokom, Ambasada je vážna pivná inštitúcia. Sedem pív na výčapoch a steny obložené policami a chladničkami z veľmi veľa pivámí. Domáce aj  zahraničné. Zaujalo pivo Nova Runda Small Batch Series: 44 NE APA (Ambasada 2nd Birthday), slušne nachmelené pivo, hlavne s pomarančami, kôrou aj trochu ihličia bolo. Vôbec Small Batch séria má na konte slušné pivá napríklad spolupráca s pivovarom Maskeron a to ľahko piteľný IPL s názvom Small Batch Series: 45 Luminosa Pilsner. A bolo toho trochu viac. Obsluha je piva znalá, milá a proste taká fajn. Čas plynul až prišiel posledný chod a to odchod.

Olejová fabrika

 

Pokračovali sme do veľmi divného trojpodniku s názvom Teacher's Pub / Teacher's Book, kde sú separátne vchody do baru, reštaurácie a pivovaru. Správne sme zamierili do pivovaru. Priestor je to veľký a pekný, teda bol by, keby bar nebol pri našej návšteve nasvietený veľmi podivným, ohavným zeleným disco svetlom. A pivo? Za veľa nestálo. Preto ma neprekvapila skutočnosť, že v piatok večer okrem nás tam bol snáď jeden človek.

Teachers's

 

A už bol by bol možno aj čas ísť domov. Leda žeby nie. Na záver dňa sme si nechali ďalšiu pivnú inštitúciu a to pivotéku Goblet. Tento podnik je slušne schovaný medzi panelákmi a keď už máte pocit, že ste zablúdili, tak máte pivotéku rovno pred sebou. Na výčape desať pív a okolo stien tona pív, v chladničkách aj fľaškách. Opäť domácich aj zahraničných. Veľmi ma prekvapilo, keď som v poličke mimo inými našiel veľmi dobrý americký pivovar The Bruery a v podstate ani nie za zlú cenu. Aj sme chvíľku uvažovali, či ísť do toho, nakoniec to vyšumelo. Nebolo tam totiž nič, čo by šepkalo, poď, vezmi ma na izbu, bude dobre, Celkom vtipné mi prišlo, že na fľaškách bolo upozornenie, obsahuje že nápoj obsahuje alkohol. Dosť nezmyselná legislatívna požiadavka. Boli samozrejme ai iné pivá. Domáce a aj zahraničné, napríklad srbská Dogma, Poppels, Hop Hooligans, ale aj Zíchovec, Clock a mnoho iných. V podniku bolo celkom plno, pivo tieklo potokom, reči sa viedli. Celkom ma prekvapilo, že vo všetkých troch pivotékach, kde sme boli bol prevažne iný sortiment. Ako by mali uzavretý pakt o neútočení. Sem sa raz ešte vrátim.

Boli sme v pivovare Garden, či neboli? Do konca tejto mini série sa to určite dozviete.

Pokračovanie nabudúce.