Zadrbávame sa v robote Vol.IV

Lanč brejk

Že obedňajšia prestávka nie je len bohapustý výmysel boľševických odborov, ale mega užitočná vec, o tom snáď nepochybuje ani Kaník s Mihálom (napriek tomu, že pri troch rokovacích dňoch do mesiaca, z ktorých sa na dvoch nezúčastnia, to môže byť pre nich trochu ťažšie na pochopenie). A to nielen preto, že žrať treba, ale aj vďaka jej nepopierateľnému psychohygienickému efektu. Vďaka tomu, že rozdeľuje deň na dve polovice, sa na ňu tešíme až z 50% tak ako na odchod z práce, t.j. dosť.

Pochopiteľne korporátny svet je aj v tomto veľmi špecifický a má vlastné pravidlá. V prvom rade, v niektorých korporáciách dostanete lanč brejk príkazom, a to tým spôsobom, že sa vám k vášmu bežnému pracovnému času prirátava pol hodina, v niektorých kampenís až hodina, kedy nemusíte, resp. nemáte pracovať, ba práve naopak – odporúča sa odpočívať. To znie na prvý pohľad ako super nápad – nabrať nové sily a plní radosti a veselosti pokračovať v predstieraní toho, za čo zamestnávateľ predstiera, že vás platí.

Avšak v praxi je to často nerealizovateľné, a to z niekoľkých dôvodov. Odhliadnuc od toho, že podľa prieskumu vedcov z Výskumného ústavu potravinárskeho pri Univerzite Igora Bukovského väčšina ľudí je schopná sa najesť za osem a pol minúty aj s užitím tabletky proti žalúdočnej kyseline, hlavným dôvodom, prečo je to zbytočné, je existencia tzv. menúčka.

Táto zhmotnená nočná mora každého gurmána (gurmánom rozumej každý človek, ktorý aspoň dvakrát v živote ochutnal alebo pripravil normálne teplé jedlo) je základom korporátneho stravovania a predstavuje slovenskú alternatívu fast foodu. Kedysi sme sa na angličtine učili, že fast food je fast vďaka trom zložkám – fast prepared, fast eaten a na to tretie si neviem ani za kardinála Sokola spomenúť, možno to bolo fast vomited. S veľkou dávkou sebazaprenia (ak ste hejter) alebo imaginácie (ak ste Sponge Bob) sa dá menúčko prirovnať k normálnemu pokrmu, ktorému akurát chýba nejaká tá kvalita, kvantita a kreativita. Kreativita sa síce uplatňuje v pomenovávaní jeho zložiek (viď. obrázky nižšie), ale v zásade bežné menúčko tvorí polievka (tá sa delí na hustú, tzv. krémovú a riedku, tzv. vývar) a:

kurací steak (vysušený kurací prs, niekedy preliaty omáčkou neidentifikovateľnej chuti)
soté (podobné ako predchádzajúce jedlo, až na to, že mäso je pokrájané a s mysterióznou omáčku tvorí jednu masu, sporadicky sa môže objaviť aj zelenina)
vyprážané hocičo (áno, vypražiť sa dá naozaj hocičo, snáď okrem soté, navyše pomerne veľa ľudí je schopných zjesť potravinu, ktorú by za normálnych okolností do úst nedali veľmi ochotne, keď je ukrytá v obale z vajec a strúhanky)
sladké hocičo (je to sladké, čo ešte chcete?).

Ďalším problémom sú táckarne. Tu dostáva pojem rýchle občerstvenie doslovný význam, lebo treba rýchlo jedlo zobrať, zaplatiť a zjesť (trikrát Z), lebo za vami je rad s ďalšími desiatkami hladných motrokov. Keďže sa biznis centrá stavajú medzi ďalšími biznis centrami, prípadne na výpadovke z mesta a nie v historickom jadre Bratislavy, teda aspoň zatiaľ, je táckareň jedinou možnosťou dostať do seba teplé jedlo. V krajnom prípade si môžete nosiť jedlo z domu, no štandardná korporátna kuchynka má 2 metre štvorcové a slúži 100 zamestnancom a navyše funguje ako míting rúm, klebetáreň a čitáreň, takže na jedlo v nej naozaj nie je priestor. Okrem toho vďaka úplne nefunkčnej vzduchotechnike hrozí, že to vaše vepro-knedľo bude v oupn spejse cítiť až do nasledujúceho dňa. A v neposlednom rade to nerieši náš hlavný problém – čo so zvyšným časom počas obedňajšej prestávky.

Práca

Tak napríklad môžete pracovať. Áno, znie to absurdne, ale pri vypratanom oupn spejse, keď nemusíte počúvať, čo robila kolegyňa cez víkend so svojím novým miláčikom, prípadne kolegu, ako si telefonicky vybavuje poistku na auto, to môže byť celkom prínosné. Navyše budete vyzerať zaneprázdnene, čo ale môže mať za následok aj to, že vás kolegovia budú exkludovať zo svojho kolektívu (čo je ale výhoda v prípade, že ich nemáte radi).

Prechádzka

V prípade, že váš ofis nie je postavený v presnom strede trojuholníka, ktorý tvoria diaľnica, železnica a parkovisko, môžete ísť von. Tým myslím niekde na lavičku, ak je pekné počasie a máte blízko nejaké náznaky prírody, nie sa postaviť počas mrznúceho mrholenia do stredu križovatky.

Šport

Ak neviete tancovať, alebo vám je trápne samému pogovať na podzemnom parkovisku, choďte si zacvičiť*. Jednak o tomto čase býva v posilke iba pár nadšencov, väčšinou typy Mr. Universe a aupark biač a dvojak tam nemusíte ísť večer, lebo vtedy sa vám určite už nechce. Hlavne sa potom nezabudnite osprchovať.

*tento tip je vhodný len pre tých pár promile motrokov, ktorí nemajú vstupné karty napojené na dochádzkový systém; v prípade, že vám nevadí nadrábať si, alebo máte každý mesiac 80 hodín nadčasov, považujte túto poznámku za bezpredmetnú.

Spánok

Pospite si. Po výživnom zapekanom kuracom steaku s eidamom a kompótovou broskyňou je to asi to najlepšie, čo môžete urobiť. Napriek tomu, že je dokázané, že už pár minútové zdriemnutie zvyšuje výkonnosť o desiatky percent, nie sú zamestnávatelia ochotní vytvárať podmienky na spánok na pracovisku. Takže musí prísť na rad svojpomoc. V prípade, že máte dostatočne rozmerné WC kabínky, je problém vyriešený (poznámka: kabínky s otvoreným dnom sú na túto činnosť pomerne nevhodné, počas spania vám môže vytŕčať spod dverí niektorá z končatín, čo môže mať za následok vznik paniky a zbytočný výjazd záchranárov a policajtov). Ďalšia možnosť je objednať si za týmto účelom zasadačku, ale tu dávame pozor, aby nebola presklená.

WC

Okrem spania môžeme na záchode robiť aj to, na čo je určený. Keďže sú všetci ešte v táckarni, môžeme nerušene pokladať kábel a hrať zlostné vtáky bez toho, aby sme každých pár minút boli vyrušovaní polodementným kolegom, ktorý nechápe, že ten červený symbol na dverách znamená „zamknuté“ a že zamknúť sa kabínka dá iba zvnútra.