Vyskúšali sme za vás: návšteva psychoterapeuta

Vzhľadom na veľký úspech článkov na DM s tematikou "Ako som bol na tantramasáži", "Návšteva bordelu na Ukrajine" a "Ako ma znásilnila krvácajúca hrošica", rozhodol som sa nadviazať na túto tematiku voľným pokračovaním o návšteve psychológa.

Niektorým čitateľom sa asi natíska otázka, aký je dôvod k návšteve takéhoto odborníka, nuž na to existujú v princípe dva druhy odpovedí: prvá v duchu, že tak ako doma nejdem vymieňať rozvody na aute, tak aj pri iných problémoch si uvedomujem, že niekedy nastáva čas veci nechať na odborníka. Druhá, prízemnejšia verzia je, že ma poslala manželka. Vyberte si, ktorá sa vám viacej pozdáva.

Na úvod asi začínajúcemu psychopatovi treba vyjasniť, kde sa taký psychológ hľadá. Ak ste psychopat-profesionál, máte šťastie a odborníka vám priradí priamo súd, dokonca ani nikam nemusíte chodiť, ale priamo vás ubytujú. My začiatočníci to máme trošku obtiažnejšie a vyžaduje to jemný research. Nanešťastie do tohto biznisu ešte neprenikli stránky typu zafo.sk, kde by sa dalo prehľadne filtrovať na lokalitu, vek, praktiku, veľkosť poprsia dĺžku praxe a pod. Existuje ale skupina na FB, kde ľudia viac-menej ochotne poradia. Vstup do skupiny vyžaduje schválenie administrátorom, čo tomu dodáva feeling exkluzivity, nie keď si ideš len normálne zajebať. Po takmer týždni mi potvrdia request do skupiny, čítam úvodné pravidlá, že treba v skratke popísať problém. Rýchlo prebehnem ostatné posty v skupine, tak väčšina z nich je v duchu "hľadám pre kamarátku", "susedovho koňa švagor má známeho, ktorý má problém..." a pod. Po krátkych neúspešných pokusoch vymyslieť niečo s imaginárnym kamarátom to vzdávam a rozhodnem sa písať vo vlastnom mene. Našťastie v skupine sa nenachádza žiadny z mojich FB friendov alebo minimálne algoritmus mi ich nepredhodil. Celkovo pri pobyte na stránke sa cítim jemne nesvoj, asi ako keď som pred rokmi v Eurovei nabehol na plný ženský hajzel a zmätený hľadal pisoáre. Pomer žien k mužom je asi 95 k 5, presne ako na tom vecku v Eurovei. Ale to som odbočil, dumám nad tým, ako správne naformulovať svoj problém. A keďže ja ich mám kvantum, nechávam to na náhodu, zoberiem si kocku z človeče a k jednotlivým číslam priradím moje problémy:

1. rozpadáva sa mi manželstvo

2. sú to asi 3 roky, čo som sa naposledy s niekým normálne porozprával

3. mám nekontrolovateľné výbuchy hnevu

4. nebaví ma život

5. serie ma celý svet a najradšej by som bol, keby nejaký vírus zo dňa na deň celé ľudstvo vyhubí

6. dnes mám šťastný deň, môžem hádzať znova

Voľba padne na číslo 3, tak ho popíšem do krátkej správy. Zakrátko sa dočkám do komentu pár odpovedí, z kontextu vyplýva, že asi sú to psychológovia alebo minimálne sa za nich vydávajú. Prvá podľa fotiek na FB je pekná zachovalá milfka, presne podľa môjho gusta (čo mi pripomenulo funkcionalitu, ktorá mi na zafo.sk chýba), ale keď kukám na jej fotky, zrazu tam nájdem leták o kandidatúre v strane najslávnejšieho slovenského multiotecka, tak rýchlo túto možnosť zavrhujem. Ja som síce veľmi tolerantný človek, ale ľudí s iným politickým presvedčením neznášam. Asi tak ako ľudí, ktorí pozerajú futbal. Alebo hokej. Alebo ľudí všeobecne. Ďalší týpek vyzerá ako klon Tibikeho zo Zjem aj Vlek. Niežeby som bol predpojatý, skôr mi vadí, že je chlap, a s nimi sa mi až tak dobre nerozpráva. Nakoniec po krátkom browsovaní skupinky mi oko padne na jednu, ehm... nazvime to "odbornicu" - ordinuje celkom blízko mojej práce, má skúsenosť so vzťahovou terapiou, podľa FB profilu má aj voľné kapacity pre ďalších pacientov. Tak jej nesmelo píšem správu s otázkou na možný termín stretnutia. Za pár hodín sa dočkám odpovede, ešte pár vecí si doladíme telefonicky v mojom kalendári pribudne termín s veľkým P. Či to znamená, že to celé bude na Piču, alebo iba to, že idem k Psychológovi, zatiaľ netuším.

Nastáva teda deň P, kedy sa klasicky vyberám do roboty ako každý deň. Po krátkej simulácii produktívnej činnosti vyhlasujem, že "idem k lekárovi", aj keď rozmýšľam, že povedať "idem si zajebať" by bol asi lepší maskovací manéver. Ten by mi ale nikto neuveril, a technicky aspoň neklamem, čo je plus. Po ceste na miesto činu pre navodenie správnej atmosféry si púšťam depresívno-suicidálny black metal a pripisujem si ďalšie plus. Oprášil som si totiž ďalší prachom zapadnutý  (v tomto prípade celkom oprávnene) kus hudby z mojej rozsiahlej zbierky. V hlave mi duní neľudský vreskot ako z psychiatrickej liečebne (podľa legendy tam autor naozaj skončil) a trošku v tom nachádzam paralely s mojimi niektorými duševnými stavmi. Pokúšam sa predstaviť vývoj dnešného sedenia a rozmýšľam, či som nemal zanechať nejaký odkaz pre prípad, že ma vyhlásia za spoločensky nebezpečného a už ma odtiaľ nepustia. Kým to však stihnem domyslieť, už som na mieste a po krátkom zorientovaní sa už klopem na dvere na jednom z poschodí. Ordinácia je v normálnej administratívnej budove, čo je výhoda, netreba stepovať pred vchodom, za rozdiel od určitých iných služieb, kde každý sused tuší, kam to máte namierené. Krátke čakanie trávim listovaním nejakého random slepičinského časáku s receptami na koláče a návodmi na chudnutie. Za chvíľu dorazí moja odbornica, ponúkne mi vodu a začíname so sedením. Podozrievavo sondujem miestnosť, nikde nevidím zásoby kazajok, dokonca som si nevšimol ani núdzové tlačidlo na privolanie pomoci. Čalúnenú izbu tiež dobre skryli. Vlastne sme v celom priestore asi 5 stredne malých miestností sami a celé mi to pripomína skôr škôlku. Mám na jazyku otázku, či sa nebojí takto ostať sama s potenciálnym masovým vrahom, ktorý sa ešte aj dopredu priznal, že má problém zvládať svoj hnev, ale našťastie tentokrát v sebe úspešne potláčam potrebu byť za úchyla.

Po krátkom úvodnom small talku sa snažíme dostať k jadru veci. Rozhodnem sa byť konzistentný s kockou z človeče a hrám to na angry dada. Prvé vety zo mňa idú dosť ťažko, ale po chvíli sa rozrozprávam a dostanem zo seba pomerne veľkú časť problémov, ktoré má v živote trápia. Zisťujem, že kocka z človeče bola zlá voľba a mal som radšej zobrať D20 z Dungeons & Dragons. Počas celého sedenia ma zachvacuje čudný pocit, ktorý som za celých takmer 40 rokov života nikdy nezažil: sedím tu s neznámym človekom, hovorím už 30 minút v kuse, a ten človek nie že ma počúva, ale aj celkom dôveryhodne predstiera o moje pičoviny záujem. Nebyť toho, že za tú službu platím, by som sa do nej možno aj zamiloval. Chválim svoju predchádzajúcu prezieravosť, že som sa zveril odbornici, ktorá svojím výzorom vo mne nevzbudzuje nejaké nízke pudy. Hodina uletí ako nič a dohadujeme sa na termíne ďalšieho stretnutia. Dozvedám sa, že predmetom druhého sedenia bude moja kompletná anamnéza, teda v preklade, ako sa zo mňa stal takýto jebo. Následne pristúpime k samotnej terapii, ale budem sa musieť rozhodnúť, na ktorý z mojich problémov sa zamerať. Ak niekto hráte D&D a viete za mňa hodiť dvadsaťstenom, pošlite výsledok do redakcie DM, oni mi to posunú.

Ešte vyrovnávam účet v hodnote rýchlej fajky od priemerne udržiavanej profesionálky v krajskom meste mimo BA (kamoš mi hovoril) alebo hodinu kódovania v ReactJS od seniornejšieho programátora (kolegyňa z HR hovorila). Vykračujem z kancelárskej budovy do slnečného, ale príjemne vlažného júlového dňa a do playlistu zaraďujem iný, tentoraz neprávom opomenutý klenot z môjho hudobného archívu. Po dlhej dobe je mi na chvíľu dobre.

Hodnotenie sedenia so psychoterapeutom:

Dailymale meter: 9,5 prepotených kazajok z 10. Vyskúšajte to tiež.