Mám veľmi rád vedecké výskumy a prieskumy. Jednak ma zaujíma ich výsledok, no ešte viac ma fascinuje, akými krkolomnosťami sa vedecké entity k tomuto výsledku dopracujú. Napríklad taký taiwanský výskum, ktorý preukázal, že jedenie vitamínových preparátov je zdraviu škodlivé. A to pritom nie pre samotné preparáty, ale preto, že jedinci, ktorí ich konzumujú, majú tendenciu vďaka tomu viesť pomerne nezdravý život (napríklad sú leniví, veľa žerú, slopú a chodia na viac rozbíjačiek).
A ako k tomu vedci dospeli? Rozdelili testovacie exempláre na dve skupiny, prvej podávali multivitamíny a druhej placebo. Ale pozor, dejový zvrat! Vedci iba povedali prvej skupine, že im dávajú vitamíny, no aj týmto dávali placebo. Prvá skupina (tá akože vitamínová), sa správala nezdravo a celkovo rizikovejšie. Aspoň toľko hovorí článok. A dávalo by to zmysel, nebyť jednej veci. Takže prvej skupine povedali, že „Na, vitamíny!“ a dali im placebo. V článku sa spomína, že druhej skupine dali iba placebo. Noo... len teda, čo im vlastne povedali? Akože „tu máte placebo max forte, dobrú chuť“? Lebo aby placebo bolo placebom, musí sa tváriť ako niečo iné (pokiaľ možno, tak niečo účinné). Veď to im nemuseli dať nič. Ale tak čo už, nie som vedec, nerozumiem. Druhá vec je, že či by sa tí istí ľudia bez vitamínov správali nejako výrazne odlišne ako keď sa dlávili vitamínmi/placebom. Ale znovu opakujem, nie som vedec. Hm, ktovie aký grant na to dostali... Zase neviem, nie som vedec.
No ale zhrňme si to: argumentum ad contrario – čím menej vitamínov žeriete, tým ste nudnejší pablb, ale za to menej náchylný na choroby a zranenia. Tak si vyberte. Ja si to svoje ZMA radšej dám. Inak viete, prečo mám ešte rád výskumy a prieskumy? Lebo takmer vždy preukážu, že väčšina ľudí sú tupé ovce. Ja samozrejme nie som výnimka, ale sebauvedomenie je prvým krokom k osvieteniu. Slunce v duši a seno v hlavě!
