Vianočné darčeky - rady, triky, návody Vol.II

Keďže prvý diel rozsiahlejšieho dvojdielneho cyklu vzbudil celkom zaujímavé plky pod článkom, dovolil som si postnúť aj pokračovanie. Zabudli sme totiž na ďalších, čo pod stromčekom nastrčia hnátu, chtiví obdarovania. Kua! Zase ich je plná prdel. Kto má tej hávedi furt niečo vymýšľať? Nepoznám nič únavnejšie. Snáď len štrajk učiteľov.

Ja som človek fikaný a používam techniku - mám vždy taký papierik. A na naň si píšem tipy, že komu čo. Najprv sú na papieriku len vymenovaní rodinní príslušníci - už z toho počtu mám depku. Ale najprv ani srnky netušia, že čo komu. Potom pohĺbam, pošťúram, pogúglim a nejako k nim dopíšem tipy. Ale zväčša ide o dary typu fotoalbum, rámik na fotku, hriankovač. Potom sa vyberiem do obchodov a zistím, čo to všetko stojí. Potom ten zoznam freneticky preškrtám v duchu hesla: Čo stačilo pred rokom, bude stačiť aj teraz.

Ale pekne po poriadku, kde sme to skončili? Aha... Manželka, partnerka.

Deti

Tak ideme na deti. Ja mám dva kusy. Iritujúce, hyperaktívne, umývateľné. Nesmejte sa mi! Sú aj horšie veci. Napríklad byť Kuly. Nákupy darčekov pre decká by boli v podstate to najľahšie. Hračkárstva sú plné plastových šitov a šikmooké deti ich chŕlia tony. Inak - nepoznám nič strašnejšie, než je detská práca. Minule som si kúpil Nike tenisky a rozpadli sa už po týždni, šlendriáni malí! Ale pri plastovom Gormitovi je to fuk - s tým, že sa rozpadne, sa tak akosi ráta. A čím skôr, tým lepšie. O jeden krám, ktorý treba večer po deckách odkladať, menej.

Všetko by bolo jednoduché, nebyť ženy, ostatne - ako vždy. Muž si pozrie zoznam detských želaní a berie ho ako zoznam nákupný. Vrazí do hračkárstva, hodí do košíka Hello Kitty peračník (mimochodom - „estetiku“ tohto zrúdneho monštra nikdy nepochopím), dvoch gormitov (UTFG), bárby s vyberacími črevami a chlopňou (prípadne Bárby ktorá dokáže močiť, chudnúť, prdnúť, rodiť - to je fuk), bublifuk (ideálne k sektorovému nábytku), Little pet shop pačmagy s hypertrofovanými zreničkami, plastový meč a samozrejme Lego (aby ste mali na čo stúpiť bosou nohou, keď idete deckám zavrieť v izbe okno v úplnej tme).

Žena nie. Žena sa snaží dieťa už pri písaní zoznamu presvedčiť, že je lepšie priať si peknú knihu namiesto Bárby s umelou chlopňou a súpravu punčošiek namiesto hypertrofovaných zreničiek. Keď si decká nedajú povedať (čo je vždy), dokáže žena trvať na svojom aj pri nákupe. A tak žena kupuje punčošky, obaly na zošity, náučné knihy - presne podľa poviedky Vánoce Smolíka McFigna od Stephena Leacocka (odporúčam - zbierka poviedok Literární poklesky) a ja tajne kúpim dary, ktoré deti naozaj chcú (aj keď je trocha problém schovať ten veľký žeriav nielen pred deťmi, ale aj pred ženou). Nerobím to preto, že som dobrák. Pokojne by som svojim deťom daroval pytel fazule. Ale nechcem, aby mi Vianoce ničil rev mojich detí, ktorý býva taký silný, až v okolí domu ruší GSM signál. Ak by si pod stromčekom našli len to, čo kúpi manželka, pokojne im môžeme povedať, že Ježiško tohto roku umrel na lepru.

Jediné, čo uznávajú aj manželky, je Lego. A to je aj kompromisná rada. Moje deti sa napríklad radi hrajú s Legom, ktoré som ja po niekom zdedil ešte ako šesť ročný. A aj mne Lego vyhovuje. Len potom neznášam, keď si skladám z Lega, že sa mi do toho deti serú...

To by bolo ku deťom všetko. Len hádam ešte jedna nepekná rada:

Ak kupujete dary deťom tých, ktorých nemáte radi (napríklad švagor, ktorému ste nikdy neodpustili, že sprznil vašu sestru, ktorú ste vždy incestne milovali), môžete im to ako správny oplan perfídne natrieť. Kúpte zákerný dar, ako napríklad detský hudobný nástroj. Ideálne sú flauty a píšťalky, vyšší level sú bubny. Vďačný je aj pohybom sa aktivujúci stromček, spievajúci Jingle Bells. A môžete sa baviť predstavou, ako ide švagor deťom v absolútnej tme zavrieť okno a po stúpení bosou nohou na lego aktivuje Jingle Bells, po čom dostáva srdcový kolaps a... No dosť už. Pokoj, mier a tak, veď viete.

A ak zatúžite na Vianoce obdarovať aj neznáme deti, dnes to už vybavíte SMSkou pri relácii Hodíme deťom.

Rodičia

Rodičom sa kupuje úplne najhoršie. Všetko už majú. A vždy povedia, že nič nepotrebujú.

Čo sa týka oblečenia - otec najradšej nosí ten zelený sveter, čo si kúpil v NDR a veď je ešte dobrý. A mame do kuchyne netreba tiež nič. Niežeby sa urazila, ako manželka. Staré mamy skutočne baví vnúčatám variť a úchylne sa tešia, keď im šmakuje. Ale nová Tescoma kuchta nikdy, opakujem NIKDY nebude taká dobrá, ako tá zo Sandriku, čo kúpili v Priori v 87-om.

Vodu po holení otec priloží k ostatným 42 vodám po holení v skrinke a kúpi si Pitralon, lebo tak je zvyknutý. A mama by sa aj voňavke potešila, len nesmie byť drahá. A okrem toho - kam by potom nevesty dávali darované voňavky, ktoré im nesadnú? Elektronika je tiež krok mimo. Okrem teplomera nie je nič, čo by nepotrebovalo rozsiahly návod na použitie, podľa možnosti aj v Litovčine, Bengálčine a Aramejčine. Vo viac jazykoch nevychádza ani Strážna veža.

I keď niečo vhodné som predsa len našiel.

Bude to znieť hnusne, ale ľuďom, ktorým vďačíte prakticky za všetko, sa vážne najviac oplatí kúpiť lieky. Jednak je to dobrá investícia, lebo sa vám aspoň dlhšie budú môcť starať o deti, druhak si sami lieky nekúpia, lebo sú fakt kurevsky drahé, a treťjak - lieky sa ľahko kupujú. Sú ich plné lekárne a lekární sú plné ulice. Niektoré ulice lekárne pokrývajú v hustých vrstvách. A na výber sú lieky v balení s darčekmi, ktoré si potom môžete nechať (taký termohrnček sa vždy hodí).

Je tu ešte jedna možnosť, ako vybaviť darčeky. Tak, ako v mnohých iných veciach, môžete sa spoľahnúť na mamu. Známy deal: Mama kúpi košeľu, oznámi vám to, vy jej dáte peniaze, ona za vás darček zabalí, dá ho pod stromček a vy sa len musíte suverénne usmievať, keď si otec darček otvára a prípadné prekvapenie z toho, čo za hrúzu „ste to vlastne kúpili“ umne skrývať. Škoda, že to nefunguje aj opačne. U otca je pravdepodobnejšie, že vám vrazí do ruky dvacku a povie: „Keď budeš kupovať žene, kúp aj mame. Ja nemám na nakupovanie nervy. Na Dajto mi ide futbal...“ (pozdrav pre RK).

Súrodenci

Čo nám ešte zostalo? Súrodenci. Hm. Tam radím knihy. Lebo všetko si vedia kúpiť rovnako, ako vy. Na druhej strane, ak chcete niekomu urobiť radosť preto, aby ste vy mali radosť, súrodenci sú ideálni (aj keď najväčšia radosť je suverénne sledovať radosť decák). Súrodenca totiž poznáte od malička a presne viete, čo chce a po čom skryte túži. Tak smelo, kúpte jej ten let balónom! Alebo mu darujte ten lístok na Iron Maiden do Viedne!

Starí rodičia

Ešte je tu babička a dedko, ak ešte žijú. Tak tam o liekoch ani netreba debatovať. Ak majú vhodne vysoký vek a štádium sklerózy, je to super - môžete výhodné darovať stále to isté, overené. Hardcore level je darovať, zobrať, odložiť a o rok darovať znova. A od istého veku sú vhodné aj plyšáky. K dokonalosti to dotiahla jedna známa, ktorá všetko riešila 24-ého v Tescu. Dedkovi kúpila puk. Musel byť šťastím bez seba...

Svokrovci

A na záver som si nechal to, čo by malo byť najvtipnejšie. Ale ja sa klišé fórom o najlepšej bonboniére pre svokru vyhnem. Jednak preto, že ma otravujú a potom - ja mám fajn svokrovcov. Len by som na ich príklade spomenul jeden zaujímavý fenomén. Nech im darujete čokoľvek, vždy horekujú, že načo ste si robili také výdaje, že to nebolo treba a že aj menej by stačilo. Ak by som im daroval dva zemiaky, celkom iste by horekovali, že aj jeden by bol býval stačil.

Ak máte ešte ďalších obsmŕdačov, ktorý sa po zvyšok roka hotujú len na to, aby vás ošklbali, navrhujem kozmetický balíček. Tam je zároveň veľká šanca, že sa po čase vráti k vám, po tom, čo obehne celé príbuzenstvo. Pozor! Ak podobný balíček dostanete vy, NIKDY ho neznehodnoťte otvorením! Po otvorení môže stratiť funkciu putovného predmetu.

Až teraz, nakoniec, mi napadlo celkom obstojné pravidlo úspechu akéhokoľvek darčeka: KUPUJTE TO, ČO BY ČLOVEK AJ CHCEL, ALE SÁM SI TO NEKÚPI, LEBO MU JE ĽÚTO DAŤ ZA TO PRACHY (a je jedno, či je to televízny adaptér k iPhonu: alebo takýto vrchnák na víno).