Valentín bol vraj mních, ktorí tajne sobášil zaľúbených v časoch, keď sobáš bol zakázaný. Alebo tak nejako. Takže by sa tento sviatok mal asi volať Deň sobáša. Okrem toho historické anály (resp. americkí marketéri) sú veľmi nekonkrétne, takže vôbec nevieme, v ktorom období svojho života, dostal Valentín nápad, že zaľúbenci si majú 14. februára darovať obrovské bonboniéry v tvare srdca, ružových plyšových mackov, ktorí po stlačení bruška prdia trblietavé srdiečkové flitre, alebo tí solventnejší valentínsky víkendový pobyt v luxusnom hoteli Pohraničník v Dolných Výtlkoch.
Ako mne to je jedno, ale bolo by fajn mať konečne nejaký sviatok, ktorý by nespočíval v darovaní nepotrebných mindžovín na pozadí nejakej nezmyselnej tradície, ktorej význam si už aj tak nikto nepamätá, resp. ani nepozná. Ja by som navrhoval nový sviatok - Medzinárodný deň samého seba. T.j. niečo podobné ako Valentín, ale namiesto lásky k blížnemu svojmu, celebrujeme lásku k sebe samému.
Ako termín navrhujem 13. február, ako predvečer dňa sv. Valentína. Keďže sviatok musí mať nejaké tradície, musíme si nejaké ustanoviť. Tak napríklad:
- je zakázaná akákoľvek činnosť, ktorá prináša prospech niekomu inému, t.j. napríklad práca (to sa samozrejme nevzťahuje na tých pár úchylákov, ktorým práca spôsobuje potešenie, tí pracovať môžu);
- sex sa neodporúča; ak už sa ho nevieme zriecť, dbáme na to, aby druhá strana z neho nič nemala;
- naopak, silno sa odporúča masturbácia;
- ak nevládzeme masturbovať, aspoň o tom veľa rozprávame, aby nám ostatní závideli;
- odporúča sa kúpiť si niečo, čo veľmi nepotrebujeme, ale má to nasieracie, alebo závidiace účinky pre ostatných, napríklad biely kožuch, v ktorom vyzeráme ako šéf pasáckeho gangu, alebo bicie, ak bývame v paneláku; ideálne je nasierací a závidiaci prvok skombinovať, a preto ak sme dostatočne solventní, môžeme si dať biely pimp-kožuch a hrať v ňom na bicie;
- dôležitá je životospráva - jeme to, na čo máme chuť, resp. to, čo nám ostatní zakazujú - ideálne sú ťažké jedlá, ako dvojitý černohor s hranolkami a tatárskou;
- ak sme odvážni, môžeme v jedle pokojne aj experimentovať, samozrejme v kontexte predchádzajúceho bodu, takže si môžeme napríklad vypražiť kus slaniny a ten zabaliť do zemiakovej placky, alebo ak máme radi sladké, tak zoberieme napríklad likérový špic, zabalíme do palacinky, omočíme v roztopenom karamele a posypeme práškovým cukrom;
- predchádzajúci bod môžeme praktizovať aj v prípade alkoholických nápojov; no len sa netvárte, že ste nikdy nechceli ochutnať Ozembuch, Ropu alebo Červené slnko;
- čo sa týka oblečenia, odporúča sa casual style - áno, je to presne to čierne tričko s logom Prodigy, ktoré ste si objednali z Maxi Superu, keď ste mali 15 rokov a teraz je z nápisu Prodigy už iba Pr a čierne už to tiež nie je, skôr to má farbu tielka Brucea Willisa zo 110. minúty Die Hard, ale vy to tričko máte radi, lebo ste v ňom dostali prvú pusu na školskom výlete a prvýkrát ste sa v ňom ožrali štyria z jednej ploskačky borovičky na lavičke na Gottku;
- no a vlastne, robte si čo chcete, je to predsa váš deň.
Takže štastný a veselý MDSS vám prajem.
