„Žiaden koronavírus. Korunu nám vzali, tak je to eurovírus,“ nasral sa niekto v krčme.
„Tak veru, máme eurá. A ešte všetok tovar a túto pliagu z čínskej rite!“
„A ktovie, či si ten vírus nevyrobili sami Číňania. Politika jedného decka spôsobila, že mladých je tam málo a starí sa držia života ako Židia viery,“ pení spolu s pivom ďalší diskutér.
„Je mi z toho na grc,“ ozve sa štamgast, ktorému nestrávený guláš klope na hrtan.
V krčme to bzučí ako v úli. Vyriešila sa tu už nejedná prekérna politická kauza, vyrieši sa aj korona. Päste zaťaté odhodlaním sa dvíhajú k nebesiam. Nech je pôvodcovi vírusu Boh milostivý! Čaká ho diabolská dezinfekcia! Do pľúc mu nalejú podomácky vypálenú slivku, hlavu strčia do suda s vínom a nohy priviažu o prepravky s fľaškami piva, kým si bude popravná čata s vyloženými nohami čapovať zlatého bažanta.
„Chlapi, od zajtra je krčma zatvorená! Dokedy, to neviem,“ zahuláka krčmár.
Nastane hrobové ticho. Štamgastov obchádza strach. Zlovestný, mrazivý, zahryzne sa im do špiku kostí a vycucia z nich za chvíľu život… Päste padnú dole. Bezmocne sa roztvoria. Do otvorených dlaní padá tíško prach. Prichádza úzkosť. Spôsobuje rôzne bolesti, zviera hrudník a rozbúši srdce. Úzkosť je Pán. Vie rýchle a potichu zabíjať.
Nastanú ťažké časy. Bude vyhlásený zákaz voľného pohybu po celom území a kto bude pristihnutý bez náhubku, bude pokutovaný a keď sa pri tom zakucká, bude rovno odstrelený ako škodná. Všade visia plagáty s výhražnými textami: „Nezabudni si umyť ruky, inak si zabiješ babičku!“
Babička sa nakoniec zabije sama. Len čo zistí, že je pozitívna na koronavírus a uvedomí si, v akom stave je slovenské zdravotníctvo, úzkosť jej zúži koronárne cievy a máme tu korona-infarkt.
Mladé babenky sú nasrané. Vrazili kopec peňazí do botoxového pysku a teraz si ho musia zakrývať handrou. Ľudia sú posadnutí merať si navzájom teplotu. Najobľúbenejšou sexuálnou polohou sa stáva Na koronu. Odzadu, aby pár na seba nedýchal a netreba zabudnúť na teplomer do zadočku! Svište čušia uväznené vo vlastných obydliach vo formácii single, párik alebo rodinné zoskupenie, ktoré prináša najviac zlaaaa.
Zlo
Vždy som si kládla otázku, prečo patrí The Shining k topke nervy drásajúcich hororov a teraz mi to docvaklo. Nie je to film, kde prebieha masakrovanie ľudskej rasy zombíkmi, upírmi a vyvrheľmi pekla a vo chvíli, keď ritné zvierače prechádzajú testovacími skúškami, si divák môže povedať, že ho zamaskovaný herec nemôže vystrašiť, stlačí pause, zdvihne riť a ide si vziať pivo do chladničky. Tento majsterštuk ukazuje, že keď sa dostane skupinka ľudí, najbližších si na svete, do izolácie, najviac sa môžu báť paradoxne samých seba.
Tatko Fero. Pripadá si ako domestifikovaný lev s obrovským množstvom sexapílu. Pobehuje po byte len v trenkách a s pôžitkom sleduje, ako mu pri tom penis plieska o ľavé stehno. Zachrochtá od šťastia a brucho úhľadne naskladané do hrubých vrstiev sa zavlní.
Manka Hanka. Nosí sťahovacie gaťky, takže jej zadok vyzerá ako vákuovo balená šunka. Miluje Erosa Ramazzottiho a vie si predstaviť, ako sexi Taliana izoluje od celého sveta. Kašľať na svet alebo nech radšej kašle svet, kým ona bude dávať gumičky z jeho pekne tvarovaných uší, aby mu mohla odložiť rúško. Erotika dosahuje v čase korony netušený vrchol. Ženy si zahaľujú všetky otvory lásky. Hanička funí vzrušená do rúška, ktoré jej dáva dole on. Stoja oproti sebe s nahými ústami. Eros nebude vedieť od samej radosti, čo do tej odhalenej pussssssy skôr strčiť. Jazyk alebo penis? Mamma mia!
Deti. Pôvodne novotou voňajúce milé ratolesti v ružovej a modrej verzií. Dnes jeden kus tínedžera, ktorý sa teší, ako si môže pod rúško schovať polku tváre plnej jebákov. Druhý kus si pod rúško ukryje rovnátka. Viditeľné ostávajú len oči s pohyblivými zreničkami smerom hore. Obe sa tešia, lebo konečne im rodičia počítačové hry nezakazujú. Môžu ich hrať bez obmedzenia. Však ako inak by fotrovci zvládli ich pobyt doma, keď sa školské brány nemilosrdne zavreli.
„Paráda! Na trhu je práve upgrade Resident Evil Biohazard, kde vedec Albert namiesto t-vírusu použije na nový projekt korona vírus,“ vytešuje sa tínedžer s jebákmi.
„Konečne budem mať časť učiť sa taliančinu, vyrábať decoupage, upracem kumbál a naučím sa piecť Pavlovovu,“ híka nadšením manka. Z toho všetkého napokon realizuje len kumbál, z ktorého bordel sa rozvláči po celom byte. Jedno z detí zakopne o nefunkčnú žehličku, rozpleští sa na zemi a rozrazí si peru na žehliacej doske. Všade je kopec krvi jak z výťahu. Dôležitá scéna do The Shining je natočená, pán režisér, poďme ďalej.
Žena chytá paniku pri správach o možnom chýbajúcom počte ventilátorov pre chrchľajúcich seniorov. Vzápätí si po mentorských komentároch o božom treste, pre neveriacich verzia s ľudstvo trestajúcou prírodou a pre konšpirátorov únik vírusu z čínskeho labáku v podobe infikovaného zvieratka, čo vyskočilo zúfalé z okna a šlo si kúpiť do lekárne sirup na kašeľ, poplače do rúška.
Muž je citovo stabilnejší, lebo nemá city. Má len sexuálny chtíč. A ten narastá súbežne so zakapaním práce cez home office. Nahlásené tvrdé pristátie. Prezerá skúseným okom leteckého mechanika fotky podvozku na monitore. Na stole pred sebou prevádzkové predpisy, vedľa náradie. Vezme kľúč sedemnástku a poklepe si ním po hlave. Čudne zaduní.
„Malo to lietadlo vôbec check po dvesto hodinách?! Skontrolujte papiere,“ napíše cez firemnú poštu a ide si dať šlofíka.
Zvečerieva sa a slnko zapadá v statuse: horúci marhuľový džem sa lepí na horský masív. Podobá sa na opálenú riťku havajskej tanečnice. To ho postaví na nohy. Postaví sa mu.
„Dnes by to šlo,“ povie muž a myslí na jedno.
„Nie si prepracovaný?“ pýta sa žena a jedno jej nejde do hlavy. Ako to, že muž dokáže myslieť na sex aj v takýchto pohnutých časoch?!
Čo by to nedokázal. Dal to nakoniec na Pána! Najradšej by si trenky priviazal na tyč a mával s nimi cez okno ako s vlajkou konfederácie. Staré dobré časy, vivat home office!
Slnečný marhuľový džem sa v ostrom svetle nových dní mení na marhuľovicu. Pekne ostrú, päťdesiatdvojku. Ako dezinfekcia v boji o prežitie je skutočný víťaz. Vedecky je dokázané, že likviduje korona vírus na povrchu tela a aj keď vnútorne to už neplatí, za pokus človek nič nedá. Na zdravie! Minimálne povrch vnútra bude zachránený a to sa ráta.
„Dnes by to šlo,“ hovorí muž a myslí na jedno.
„Som rada, že nie si prepracovaný,“ povie žena a nie je jej to jedno.
Jupííí! Môže prelepiť plagát Ramazzottiho svadobnými fotkami s Ferom. Svitá im na lepšie časy!
Ďalší večer zapadá slnko v statuse: rozpálené železo sadá na nákovu. Udrie večerná hodina. Kováč odloží kladivo. Mužovi by už neprekážalo byť prepracovaný, ale žena sa dožaduje zvyčajnej dávky nehy. Chce sa zvíjať na posteli, plakať do vankúša a lapať po dychu nie preto, že chytila koronu. Podriaďuje sa jej želaniu a pristihne sa pri tom, že to robí už mechanicky. Železo vychladlo.
Keď sa pozrie cez okno, občas zbadá prejsť človeka v rúške. Inak sú cesty prázdne. Desivý Overlook, čo poviete, pán Kubrick?
„Čo deti? Majú sa čo hrať?“ pýta sa o pár dní ženy, aby odviedol jej pozornosť od toho jedného. Je nejaký prepracovaný a ani sám nevie z čoho.
„Majú. Hrajme sa aj my,“ povie koketne žena, ale muž sa zdráha.
„Táto pohnutá doba nepraje všetkým hrám,“ oponuje. Opona padá. Divadlo skončilo.
Jeho to už fakt nebaví. Vlastná žena je holt vlastná žena. Na chvíľu sa môžeme, drahá moja, hrať na remake, ale aj ten sa rýchle opozerá. Nehraj mi teraz na city, prosím ťa, netlač na mňa a nehovor, že hĺbka vzťahu je dôležitá. Mám to hlboko v riti. Som out. Som unavený. Mávam bielou vlajkou a zaliezam do zákopu.
„Tak šlo by to konečne už dnes, či nie? Včera, predvčerom a už pár dní to nešlo. Nehovor, že ťa to odrazu nebaví, keď si bol predtým stelesnená vášeň,“ hovorí žena a opiera sa o jeho pracovný stôl. Oči sa jej lesknú. Prial by si, aby to bolo horúčkou, aby zakašľala, ale leskli sa zlosťou.
„Neprospieva mi izolácia, cítim sa ako vo väzení,“ povie muž previnilo a prvýkrát si uvedomí v súvislosti s väzením, že by sa tam naozaj mohol dostať, keby ju zabil.
Bolo to len pár sekúnd, kedy si vybavil v duchu predstavu, ako leží sekerou rozsekaná v izbe číslo 237, ale boli to príjemné sekundy. Stačí vám to takto, pán režisér?
„Už ma nemiluješ!“ povie mu neskôr žena a nakloní sa ponad stôl, aby videl do jej zabijackých očí. Strasie ho. Láska sa transformuje ukrutne rýchlo do nenávisti.
„Prosím ťa, prestaň ma emocionálne vydierať,“ zastoná muž a prevráti stránku korona-kalendára. Tisícky obetí v nemocnici, státisíce doma.
„Nevydieram ťa. Len chcem, aby to bolo ako na začiatku...“
„Na začiatku nášho vzťahu? Nikdy to už také nebude, čo to nechápeš.“
„Myslím na začiatku našej izolácie.“
„To bol len taký malý refresh. Nemalo šancu to dlho vydržať.“
„Už ku mne nič necítiš?“
„To som nepovedal. Len to nie je presne to, čo po mne chceš ty.“
„Nechám ťa a nájdem si iného!“
„Nájdi.“
„Vidíš, nemiluješ ma! Uaaaaaa!“
Premýšľa o tom, aké by bolo fajn zohnať si sekeru. Rozsekať najprv dvere, aby si vyskúšal ostrie a zlosť. Keď sa ani jedno neotupí, bude pokračovať. Starostlivo ju rozseká na malé úhľadné kúsky. Na prstoch si dá obzvlášť záležať. Odsekne jeden po druhom. Ale až keď bude mŕtva, aby ho nerušila pri hre. S každým prstom sa pohrá. Strčí ich do všetkých otvorov tela. Vyprstuje ju jej vlastnými prstami. Asi som sa už zbláznil, pán režisér.
„Zas si umývaš tie ruky?“ ozve sa mu za chrbtom jej hlas.
„Odporúča sa umývať si stále ruky,“ bezradne mykne plecami a odchádza z kúpelne.
Už nevie, kam by pred ňou utiekol. Netušil, že majú taký malý byt. Nikdy sa mu taký malý nezdal. Ale teraz pochybuje o tom, že na tomto priestore môžu štyria ľudia prežiť bez toho, aby neprišli o rozum. Deti už oň určite prišli. Sedia celé dni pri počítačoch, vedľa ktorých sa kopia špinavé riady, sú stále v pyžamách, páchnu potom a nereagujú na ľudský hlas. Aj on by chcel prestať reagovať na jej vreskot, ktorý ho prenasleduje ako smrtiaca epidémia po celom byte.
„Neustále nutkavé umývanie rúk je prejavom úzkostných porúch, vieš o tom? Tak vieš o tom alebo nie? Volá sa to kompulzia. Určite si už o tom čítal. Ak nie, nájdem ti to na nete a prečítam. Kam ideš, keď s tebou hovorím? Tak kam ideš? Vieš, že by som ťa niekedy najradšej zabila?!“
