Časť druhá - Fuňa domáca
Od puberty ma desila predstava, že zostarnem a moja žena sa premení na tučného kamaráta. Tuk nie je zasa až tak na zahodenie, ak si šušku chcete na babe vymodelovať na ľubovoľnom mieste. Ibaže toto ja nemusím. Jednu dobu som sa zamýšľal, aké skvelé by bolo byť gayom. Neexistovala by kúpeľňa plná nezmyselných pestrofarebných téglikov, na dovolenku by som na motorke neťahal aj kulmu, žehličku a fén. Von z bytu by sme sa vymotali v čase pod 45 minút a nezažíval by som periodické (či periódne?) každomesačné hystérie v podobe: „Moja a ty prečo varíš štyri vajíčka v štyroch kastróloch na štyroch horákoch?“
- „No LEBO!“
Vtedy som si predstavoval, ako by sme sa v sobotu ráno s „priateľom“ zobudili, pozreli na seba a o desať minút mohli už niekde sedieť na pive. Život ma však previezol. Gayom nie som a na sex a spolužitie potrebujem ženu. Týmto som zaradený do majoritnej populácie, žijem so ženami a musím riešiť tohto záhadného tvora. Pri štúdiu som natrafil na zaujímavý a veľmi rozšírený druh – Fuňu domácu.
Moji kamaráti majú veľa rôznych koníčkov. Potápajú sa, jazdia na motorkách, lezú po skalách, snowboardujú, hrajú tenis, cestujú a venujú sa kope vecí. Preto ma vždy prekvapovalo, prečo si tak aktívni ľudia hľadajú baby bez záujmov, ktoré neboli schopné samostatného života a mali potrebu byť neustále zavesené niekomu na krku. Začal som ich študovať a objavil Fuňu domácu.
Sú to výborné herečky schopné roky predstierať ako ich aktívny život baví. Nie sú to žiadne zlatokopky, škaredky, či tlstinky. Normálne, celkom pekné baby. Pri predstieraní aktívneho života im v slabých chvíľach niekedy rola unikne a nepoučený človek by tomu nevenoval pozornosť. Mali by už spraviť aplikáciu do mobilu, ktorá by majiteľovi dala elektrošok pri vyslovení slov „posunúť vzťah niekam ďalej“. Okolo seba som počúval hovory o morálke, zachovaní ľudstva, normálnosti mať rodinu a biologických hodinách. Inak biologické hodiny mám zo všetkého najradšej. Roky rokúce baby vykrikujú, že sme ako zvieratá, ktoré ovláda náš vták. No keď ony začnú po tridsiatke šalieť a potrebujú rodiť za každú cenu, to už prírodou a šuškou ovládané nie sú. Vtedy ide predsa o ľudstvo. Škoda je, že my si to priznáme, ale ony nie.
Múdrosť neznámeho autora „Po svadbe chalan dúfa, že sa baba nezmení a baba dúfa, že sa chalan zmení„ nabrala v párikoch okolo mňa reálne kontúry. Financie a čas z ich potápania, motorkovania, lezenia a podobne sa začínal prelievať do funinho zabezpečenia budúcnosti - dieťaťa a budovania rodinného zázemia. Fune sú rafinované a nešli na to rýchlo, aby ich nevyľakali. Prišli vety: „Nekupuj prosím teraz ten reťazový kit, veď potrebujeme lepšiu detskú stoličku. Tá drevená je na nič.“ Zrazu kamoš zostal nepojazdný, lebo zakúpil domov plastový nezmysel, s vyobrazením žoviálneho soba, za strašne veľa lóve. O pol roka ju nepotrebovali a cez bazár predali o polovicu lacnejšie. Sezóna v riti, peniaze v riti a financie sa presúvali z chlapských koníčkov do ženských. Nehľadali sa cesty, ako zachovať pôvodné koníčky, ale ako čo najlepšie financovať ten jej, ktorý ich vraj „spojí navždy“. Trupíci montovali záclony, aby kýchajúcemu bábätku nesvietilo slniečko do očí, potom ich zasa demontovali, lebo držia prach a malý je naň predsa alergický. Zrazu sa venovali milión veciam, ktoré neboli dôležité. Kupovali si toľko vecí do bytu, až im nezostalo na to, aby žili. Sedeli doma, pozerali stupídne vedomostné súťaže a rozmýšľali, či netreba znova vymaľovať. Kamarátov som stretával s plešinami v pletených svetroch s obtlstlými manželkami, ktorým z nákupnej tašky trčalo kilo prerasteného bôčika a vysvetľovala mi, že ona aj z vody priberie. Zaujímavé bolo sledovať rozdiel medzi babami na materskej. Tie baby, ktoré boli naozaj aktívne aj v normálom živote si materskú užívali. Bol to pre ne nekonečný kľud bez stresových termínov v pokoji domova. Jasné, že boli aj nevyspaté, ale bola to pohoda voči tomu, ako predtým makali v práci. Dieťa nielen v pokoji zvládali, ale venovali sa aj svojim záľubám a životom fičali ďalej. Fune domáce zostali samé doma a prvýkrát niekto visel na krku im. Konečne zistili, čo je to naplno makať, z čoho sa ihneď zrútili. Vyplakávali, že materská vôbec nie je dovolenka. Ako ony robia 24 hodín denne. Že nič nestíhajú. Posun „vzťahu niekam ďalej“ si zrejme takto nepredstavovali a moji kamaráti mali na krku miesto jednej nesamostatnej osoby hneď dve.
Preto majte otvorené oči. Sledujte či sa okolo vás nemotá Fuňa domáca. Keď jej padnete do pasce, únik bude len veľmi ťažký. Už pred rokmi ma jedna kamarátka varovala: „Vyhýbaj sa babám, ktoré nemajú žiadne koníčky.“ Posúvam vám toto varovanie a verím, že ho zoberiete vážne. Nevzdávajte sa vecí, ktoré máte radi. Držte sa ich a žite si svoje životy. Ja chápem, že nemôžeme mať všetko, veď kam by sme to aj všetko dali. Ale netreba sa nechať zaviesť sladkou tvárou a nevinným výrazom. Gayom sa nestanete, no pamätajte: Všetky by šukali, ale vtáka máte MY! Nedajte im! :)
Pic by ange-ppdac
