Šťastie praje pripraveným... a preto sa mrknime na dve udalosti, ktoré si možno vychutnáme už čoskoro v plnej paráde.
"Máš dar. Čo nezanechá jazvy na Tvojej koži, ako by sa ani nestalo. A ak si aj zažil peklo a nezbláznil sa, všetko nepríjemné vedome ľahko vytesnáš, a zabudneš." ©
3.svetová... kríza
Neviem ktoré boli prvé dve, a či sa tam ráta aj hladomor na Ukrajine v r.1933 alebo nie. Táto kríza nebola finančná, a tak sa otrokár nemohol vyhovoriť, že kvôli nej Ti nezvýši plat. Toto bola kríza, ktorá rozobrala ľudom Maaslovú pyramíru, ako nekrofilný patológ sexy postavičku perfektne vychladenej vysokoškoláčky.
Ráno som vstal ešte pred svitaním. Na byte som bol sám. Priateľka bola pracovne už týždeň v New Yorku a ešte týždeň tam mala byť. Byt bol bez elektrickej energie. Našťastie mobil sa stihol v noci nabiť a mohol som si s ním posvietit pri presune k poistnej skrinke. Všetko vyzeralo byť v poriadku. Pohľadom z okna som skontroloval neďalekú križovatku. Svetelná signalizácia nefungovala, ani len oranžové svetlo neblikalo. Blackout bude asi v celej štvrti..
Alexa na mňa hodila bobek – scípla spolu s elektrikou. Som trochu smutný, lebo Alexa ma mala naozaj rada, česť jej pamiatke. Mobil funguje, signál mám, pripojenie na net funguje. Teda... nie... stránka elektrární bola nedostupná. Spravodajské weby nedostupné. Google a vyhľadávače ma tiež odignorovali. Skúšam si spomenúť na mená spravodajských serverov v zahraničí.... Financial Times bol môj posledný zúfalý pokus o dátové spojenie so svetom. Stránku mi načítalo. Hlavná správa hovorila, že celá Európa, vplyvom nečakanej poruchy, prišla o elektrickú energiu. Pri výpadku došlo k rozsiahlym poškodeniam na elektrických rozvodoch a poruchy hlásia priamo aj mnohé elektrárne, ktoré pravdopodobne zjavne nezvládli taký skokový výpadok odberu. Kým som stihol otestovať či fungujú pornostránky, telekomunikačná bunka, na ktorej som bol pripojený odišla do kytičiek a signál mobilu sa stratil. Ani len volať 112 nebolo možné.
Blackout bola možno obyčajná nehoda, ľudská chyba, buterfly efekt. A možno za tým bol hackerský útok. Dôvod ale nebol tak podstatný, mňa zaujímajú dôsledky. To že všetky ezobioraw MILFky si dnes vydýchnu, wifi signál ich deti dnes nebude zabíjať, mi bolo jedno .
Vypadnutá elektrika na celom území štátu, plus nefunkčný internet a telekomunikačné linky - to bol pre mňa jasný signál, že deň NULA práve nastal. Apokalypsa, ktorá doteraz iba jemne klopala na dvere, dnes nasrato vykopla dvere a vkĺzla do európy ako „attention whore“ na drobnochovateľskú párty.
Čo robiť v takomto prípade som mal v hrubých rysoch premyslené už dávno: zohnať vodu na x dní, zohnať jedlo na x dní, a odpratať sa z mesta na dedinu k bratovi čo najrýchlejšie. Niesom taký šialenec aby som držal doma vo fľašiach vodu 365dní v roku. Plán bol najskôr navštíviť miestne potraviny medzi prvými a urvať si aspoň 6fliaš. Túto časť som našťastie plniť nemusel- z vodovodu ešte voda tiekla, síce už tlak nebol ako bežne, ale tiekla... napustil som 10litrovú bandasku. V krízovom scénari som rátal aj s vodou z wc nádržky, ak by iná možnosť už nebola, ale k tomu som sa uchýliť nemusel.
Zo skrine som vytiahol batoh na prežitie. Bolo v ňom malé filtračné zariadenie na vodu, chlórové tablety na doúpravu, 15 konzerv tuniaka, 5 balení arašidového masla a hroznový cukor. Všetko to vydrží 2roky a tak som to iba raz do roka v batohu obmieňal. Naviac v batohu bolo ešte: kresadlo, zápalky, zapaľovač, lekárnička, malý hrniec na prevaranie vody a prípravu jedla, nože, lano a silónové lanká na slučky na lov zvery a zopár ďalších užitočných drobností. Plus dioprické okuliare, lebo šošovky tak skoro meniť asi nebudem.
Z trezoru som k tomu pribalil Glock, Marlin-ku a slušný objem munície. Ideálna kombinácia by boli 3 zbrane: Pištoľ na vzdialenosti do 15-20metrov, a boj v budovách. Následne krátka sklopná útočná puška na mestský boj, kde je majorita streľby do 100metrov (na slovenské pomery by poslúžil hoc aj SA vz58, keďže je lacný a účel splní). Tretí kus by mala byť long-range rifle s kvalitnou optikou na otvorené priestranstvá. Žiaľ, osud zariadil, aby som mal doma ako domácich maznáčikov Glocka a Marlinku.
Posledné, čo som pribalil, bolo púzdro približne veľkosti čašníkovej peňaženky. Obsahovalo pas, doklady, platobné karty, peniaze v hotovosti a množstvo 10gramových kinebarov zlata. Kinebar prevedenie má na zadnej strane odliatku hologram, ktorý uľahčuje identifikovať pravosť. Veľkosť 10gramov som volil pri nákupoch zámerne- má to hodnotu okolo 330eur, a to je asi tak akurát na bartrové obchodovanie.
Zbalený batoh, z ktorého trčala Marlinka, som hodil na chrbát. V pravej ruke som mal obtiahnutý Glock, do ľavej som vzal bandasku s vodou, a odišiel som s bytu. Dvere som si otváral kokotom. Jasné že nie- bandasku som vždy musel položiť a ľavou rukou som obsluhoval kľúče a kľučky. Vyšiel som na ulicu a sadol do auta. Kým väčšina mesta ešte spala v sladkej nevedomosti snívajúc vlhké sny, vydal som sa na cestu do 30km vzdialenej dediny za bratom. On je v tomto trochu šialenec, zásob v pivnici je dosť a v okolitej prírode poznáme niekoľko studničiek kde sa bude dať zohnať pitná voda.
Blackout šialenstvo trvalo 4mesiace. Panika vypukla už v prvý deň okolo poobedia. Ľudia začali rabovať obchody ako zvieratá. Empirická skúsenost s nedostatkom základných životných potrieb zmenila ľudí na zmyslov zbavených šialencov. Počas dňa padli prvé výstrely v obchodoch a počítadlo obetí začalo veselo cinkať. Večer už po uliciach bola roztrúsená armáda. Brániť násilnostiam však kapacitne nevládala, skôr pôsobila ako prizerajúci sa okoloidúci. Rozkaz, zasahovať a povoľujúci armáde aj voľné použitie zbrane v prípade potreby, prišiel až o deň neskôr. Zároveň bol vyhlásený mimoriadny stav v krajine. Vyšiel zákaz vychádzania z domov a bytov – povolený voľný pohyb bol len medzi 11:00 a 14:00. Zamestnanci elektrární spanikárili hneď po prvom dni. Do práce, rovnako ako ktokoľvek iný, už nenastúpili. "Zachrániť svet" a fixnúť elektriku nebola pre nich priorita, keďže sa doma bojuje o vodu a jedlo. Za následok to malo predĺženie času obnovy.
Štyri nekonečne dlhé mesiace sme prežili s bratom a jeho rodinou v pivnici a v prírode. Neustále v strehu, loviac zver a strážiac si vlastné zdroje, netušiac čo prinesie ďalší deň. Peniaze, či platobné karty boli nepoužiteľné. Platilo sa vodou, jedlom, zlatom, nábojmi, zbraňami a užitočným náradím na prežitie. Výmenný obchod sa rodil ťažko, lebo dôvera prestala existovať. Ľudskosť a humanizmus dostali facku ako z Príručky mladého sadistu. Armáda bola nad vecou, po obsadení skladov mala dosť jedla a vody. Popri tom sa snažili udržiavať poriadok a viac menej sa im to aj darilo. Výrazne však prispeli do štatistiky obetí.
Následky boli značné:
- desať percent krízou zasiahnutých ľudí zomrelo priamym následkom bojov o vodu a jedlo. Kým v prvé dní to boli úmrtia spôsobené panikou a bitkami v obchodoch, neskôr to boli rovno cielené prepady, za účelom získania zdrojov u susedov;
- ďalších desať percent pokapalo na nedostatok vody, prípadne po komplikáciách spôsobených pitím kontaminovanej vody;
- pár percent zomrelo z iného dôvodu (počas zásahov armády, sebevraždy, podchladenie, úrazy, neposkytnutá základná zdravotná starostlivosť, atď).
- päť percent získalo novú emočnú skúsenosť, keď vzalo človeku život. Keď musíš, tak musíš, nieje čo riešiť.
3.svetová... vojna
Vojna je presadzovanie politiky inou ako mierovou cestou.
Všetci sme vedeli, že raz to príde. Nikto si to ale nechcel pripustiť natoľko, aby sa aj reálne pripravil. Obdobie bez vojny v našom regióne už trvalo dlho. Poslední pamätníci už zomreli. A súčasná generácia európanov si to predstaviť už nedokáže. Teda až na balkáncov, tí si užili svoje a dodnes nezabudli.
Vojnu vyhráva ten, čo prinesie účinné inovatívne spôsoby.
Pochopil to v minulosti aj Napoleon. Pri jednej z prvých bitiek, keď stál na neďalekom kopci, aby mal dobrý výhľad na bojisko, mu to cvaklo. Moje vojsko sa stretlo s nepriateľom na dohodnutom bitevnom poli. Ja sa na masaker pozerám z jedného kopca. Protivníkov veliteľ z druhého. Dole na bojisku sa to zomlelo, krvy je po kolená. Keď protivník stratil väčšinu a pochopil, že tento boj prehral, vytiahol bielu vlajku, a boj ustál. Víťaz je jasný. Porazení odchádzajú pomaly z bojiska v hanbe domov. Protivníkov veliteľ odchádza v potupe. Ale Napoleona to nehreje pri duši. Súper to vzdal moc skoro! Prežilo priveľa jeho vojakov, o dva roky sa možno spamätajú a máme tu zase vzburu a vediem ďalšiu bitku. Kašlať na pravidlá vedenia vojny vštepované kráľovským dvorom. Napoleon vydáva rozkaz prenasledovať nepriateľa na ústupe a pozabíjať všetkých, aj keď sa vzdali a utekajú z boja. Také niečo tu doteraz nebolo, masaker to bol nevídaný. A tak sa Napoleon zapísal do dejín a dodnes sa učí o jeho prelomových strategických nápadoch na prednáškach "Dejiny vojenského umenia".
Druhú svetovú rozhodli atómové bomby. Nové inovatívne riešenie, ktoré bolo prelomové a účinné. Celé obdobie studenej vojny sa s atómovými zbraňami držal svet v šachu.
Po rozpade sovietskeho zväzu bola krajinou s atómovými bombami aj Ukrajina. Naivní lokálni politici, však uverili sľubom Washingtonu, Londýna a Moskvy, že svet sa zo svetovej vojny poučil a Ukrajinská bezpečnosť, územná celistvosť, či zvrchovanosť, bude zaručená svetovými mocnosťami. A tak v 1994 podpísali ukrajinci Budapeštianske memorandum a súhlasili že sa vzdajú jadrového arzenálu. So fcking naive!
Začať v 21.storočí v Európe konvenčnú vojnu by bola chyba. Ale hybridná vojna, to je niečo iné. Pekne jemne pod radarom, salámovou metódou dosiahnuť cieľ je reálne. Už 15rokov Rusko cibrí jej hlavnú zložku - dezinformačnú vojnu. Armáda trollov spochybňuje akékoľvek informácie, produkuje kvantá protichodných falošných správ či poloprávd, až ľudia prestávajú veriť akýmkoľvek informáciám a médiám. Zástup európskych politikov túžiacich po moci, onanujúc si svoje ego, získava príspevky na svoje fungovanie a na zbohatnutie priamo z Ruska. Jedinou podmienkou na získanie príspevku, je podporovať Ruské názory a propagovať tohto východoeurópskeho prašivého medveďa . Vo výsledku, ak Rusko napadne Krym, nikto neverí informáciám v médiách, obzvlášť ak to samotné Rusko popiera. Trollovia a prisluhovači Kremľa robia svoju prácu na jednotku s hviezdičkou, ich fiktívna realita prehlušuje skutočnosť. A svet zostáva v neistote uvažujúc, čo sa vlastne stalo. Rovnako paralizovaný bez schopnosti reagovať zostáva svet aj keď dôjde k priamemu útoku Ruska na Ukrajinské lode. Neschopnosť Európy razantne zareagovať, Rusko len posilní. Ich pocit výnimočnosti, národnej hrdosti a desiatky rokov pestovanej nutnosti byť nadradení, najlepší, mocní a neporazitelní, sa nezaprie.
Domáce ruské obyvateľstvo je zároveň celý čas masírované, že západ je skazený, fašistický. Európania údajne žijú v nehumánnych podmienkach a v strachu o svoje biedne kapitalistické životy. Ak sa v ruských správach spomenie udalosť z Európy, tak zásadne ide o negatívnu reportáž, že aj Kriminoviny pri nej pôsobia ako romantická poézia, v ktorej po penetrácií nasleduje svadba. Deväť z desať rusov si je istých, že sa im žije super v porovnaní s európanmi. Taká silná je lokálna dezinformačná politická masáž. Kremelská TV pravidelne hlási že Ukrajinské obyvateľstvo majú v diktátorskej moci fašistickí banderovci na čele s Porošenkom. A ruskí bratia ich musia oslobodiť. "Sovietsko" sa sklonuje čoraz častejšie. V krajinách V4 sa demokracie za posledné roky ako smrad pretransformovali na polodiktátorské režimy. Médiá ovládla dominantná „pronárodná“ strana a verejná mienka sa už aj tu vyrába na objednávku. Treba sa brániť pred utečencami, Sorošom, mimovládkami, pred diktátorskou EU, ako aj pred americkým NATOm. Samotné NATO z dôvodu neustáleho ignorovania dohôd už V4 nepovažuje za partnera. Stredoeurópski politici verejne hlásia túžbu opustiť tento spolok. Za nepriateľa a imperialistického agenta je považovaný každý, kto nieje prorusky orientovaný.
Keď osloboditeľská armáda zelených amatérov vstúpi do Kieva, nebude to koniec hybridnej vojny. Nadšení mužíkovia, hned ako zastabilizujú dohľad nad Urajinou, budú pokračovať a prevalcujú ochromenú celú strednú európu, až po nemecky hovoriace krajiny. Zmagorená časť obyvateľov krajín V4 príchod Rusov dokonca uvíta a Všeslovanský Veľkosovietsky Zväz sa stane realitou. Posledných odporcov osloboditeľského aktu sa podarilo umlčať a verejne majú strach prejaviť svoj názor. Mnohí boli za svoj názor prenasledovaní, vypočúvaní, šikanovaní políciou a za "podnecovanie proti slobode a štátnemu zriadeniu" či "protištátnu činnosť" si odsedeli čo-to v celách.
*
Pred mesiacom Rusko zabralo Ukrajinu. Teda nie oficiálne. Predstaviteľom západného sveta trvalo 3 týždne kým zložili vyhlásenie o tom ako sú znepokojení a že všetci, aj Rusko, aj Ukrajina, by sa mali upokojiť. Ale Rusko sa bráni, že oni na Ukrajine nič nevykonali. To domáce obyvateľstvo sa zmocnilo zbraní a zvrhlo fašistického Porošenka. Rusko len nezištne pomohlo a podporilo ruské obyvatelsrvo žijúce na Ukrajine, ktoré volalo po osloboditeľovi. Určite nešlo o žiaden agresívny akt zo strany jedného štátu na území druhého. Preto v obavách o bezpečnosť rusov na Ukrajine museli presunúť svoje vojsko až ku Kijevu. A čo je horšie, ďalšie štáty strednej európy volajú po záchrane a oslobodení. Rusi toto hlasné volanie jasne počujú. Nechcú sa miešať do cudzích štátov, ale asi budú musieť konať a pôjdu osobodit aj ďalších. V novodobých dejinách vojenského umenia má Putin čestné miesto. Nevynašiel hybridnú vojnu, ale prakticky dokázal, že prináša ovocie.
Dnes ráno štátna televízia oznámila príchod všesloslovanskej podpory z východu. Predstavitelia Smeru a SNS na čele s Blahom a Dankom vyzývajú ľudí, aby s kvetmi vítali osloboditeľov a palicami hnali sorošových zapredancov. Viac mi nebolo treba. Tušil som, že ten deň príde. Rozprával som sa s priateľkou na túto tému už niekoľkokrát. Vedeli sme, že nemôžeme čakať, lebo toto nedopadne dobre. Už na vysokej škole som pochopil, že s veternými mlynmi a s ľudskou hlúposťou sa nebojuje. Takýto boj sa nedá vyhrať.
Rozhodnutie prišlo rýchlo. Presne 5minút nám stačilo aby nám docvaklo, že situácia sa vyhrotila a musíme konať. Plán nebol dokonalý, ale bol lepší ako nič – zdrhnúť.
V USA a aj v Austrálii sme už boli. Trvalo mi ďalších 15minút vyklikat elektronické žiadosti o predbežné turistické víza do oboch krajín. Pri následnom pokuse booknut letenky, už internetové pripojenie zlyhalo. Medzi časom si priateľka bleskovo nahádzala základné veci do ruksaku. Ja som bol tiež rýchly- pár kusov náhodného oblečenia zo skrine, notebook, ruksak na prežitie s jedlom a obal s pasmi, zlatom a peniazmi. Či pribaliť zbrane bola dilema. Riskol som to a nechal ich doma. Hranica je hodinu jazdy autom. A ľahšie prejdeme policajnými alebo armádnymi kontrolami, ak budeme neozbrojení. Teda ak by sa náhodou už nejaké vytvorili. Pol hodinu od zachytenia správy o "osloboditeľoch" sme už sedeli v aute smerom do Rakúska a o ďalšiu hodinu uz sme boli v Petržalke. Diaľničný hraničný prechod Jarovce sme odignorovali a bolo to správne rozhodnutie. Rakúska strana zareagovala veľmi rýchlo a hranicu uzavrela. Rovnako bol na tom aj prechod Berg. Autom sa nám však podarilo dostať k petržalskému vojenskému cintorínu pri zelenej hranici. Odtiaľ pešo do Kitssee. Tam sme vzali vlak do Viedne. Sice budeme musieť ešte prestupovať kým sa dostaneme na letisko Schwechat, ale už to že sme v Rakúsku nám prisnieslo pocit úľavy. Jasné, že keby sa nám podarilo dostať do Wolfstahlu, bolo by to lepšie –vlak S7 ide odtial priamo na letisko. Vo vlaku, s rakúskym mobilným operátorom, internet už išiel. Žiadnu ekonomy letenku na dnešný let mimo Európu som nenašiel. Možnosť bola len business trieda do Dubaja, Londýna alebo Addis Abbaba. Rozhodli sme sa to risknúť- "oslobodzovanie" Maďarska ešte nezačalo, pôjdeme do Dubaja. Slovenská platobná karta nefungovala, a tak som letenku online nekúpil. Našťastie dve business miesta boli ešte voľné aj po príchode na letisko. Zaplatil som v hotovosti 6tisíc eur. Letenku som kúpil spiatočnú, aby nebol problém na vstupe v Dubaji, kde človek môže byť 90dní turisticky bez víz. Naviac cena spiatočnej bola rovnaká ako jednosmernej. V Emirátoch pár dní pobudneme, kým zoženieme letenky do Sydney. V Austrálii, keď nám vypršia 90dňové víza, požiadame o azyl vojnového utečenca... ak svet akceptuje, že stredná Európa je vo vojne. Držte palce.
*
Aj 5 rokov po úteku z krajiny a získaní statusu utečenca, majú naše spomienky trpkú príchuť. My sme stihli ujsť, a prežili. Ale rodina, súrodenci, rodičia, kamaráti... to nezvládli.
