Síce ste prvý diel tohto akožečlánku vesměs opindali, ale keďže mám dobré srdiečko a prosím si viac rovnako zameranej kritiky, tak ponúkam druhý diel, nech je pod čím diskutovať.

Začiatok pokračovania sa stále venuje Pánovi Kabátovi na ceste z prvého dielu, konkrétne predstavuje ukážky ladené na portugalskú nôtu a ukážky z diskusií k postom v Cestovateľskej poradni.

Poznávacie znamenia:

  • Niekedy trápny, niekedy (podľa môjho muža) silený humor, za ním skryté (zrejme) dobré srdiečko. Prešpikované vulgarizmami, ktoré niekedy sadnú ako riť na šerbeľ, no inokedy sú úplne zbytočné, priam až nadbytočné.

 

  • Príspevky z ciest majú vždy názov SOM V (destinácia), DEŇ (radová číslica)!

Najnovšie konkrétne z Lisabonu toto:

  • Časté narážky na našu národnú mysliteľku Romanku – asi ju má  skutočne rád ;-) Napr.

Škoda tej červenej vlajky, vlny si priam pýtali, aby som sa do nich vrhal bezhlavo ako Romana do politiky, ale podriadil som sa pokynom plavčíka a sklopil uši.

Neviem, ako to máte vy, ale ja som bol po relatívne krátkom čase pod holým rozpáleným nebom vyfľusnutý ako Romana Tabak pri snahe zase raz nezadeliť kokotinu.

  • Priemerné až podpriemerné fotky, pokiaľ s ním necestuje niekto, kto vie fotiť, resp. fotky upravovať.

 

2) Pravým opak Mr. Coata sú Street Food Hunters. Ide o veľmi kultivovane sprostredkované cestovateľské zážitky s hlavným zameraním na gastronómiu, ale celkovo atmosférické príbehy miest, pamiatok, histórie. Na ich stránke určite žiadne vulgarizmy nenájdete, tieto príspevky môže čítať aj vaša mamka :)

Ide o manželov Petru a Tomáša Kubusovcov, ale, pravdu poviem, veľa toho o nich neviem a nech to tak aj zostane. Dôležité pre mňa je to, že na fotkách je vždy iba destinácia, v ktorej sa nachádzajú a NIE SÚ NA NICH ONI (týmto zdravím narcistických wannabe travel blogerov a lá Milan bez mapy). Neviem veľmi ani to, ako vyzerajú a je mi to jedno. V popredí ich záujmu zostáva destinácia a sprostredkovanie vlastných dojmov z nej čitateľom. Čítanie o ich cestách je veľmi príjemné, píšu o dobrých jedlách, pekných miestach, ktoré sa oplatí navštíviť, je to také takmer až poetické pohladenie duše. Na negatívne aspekty cestovania sa nezameriavajú. Príspevky sú zvyčajne dosť dlhé, ale stoja za to. Sledujem ich na Facebooku, ale majú aj vlastnú webovú stránku, kde si viete nájsť články podľa konkrétnej krajiny alebo kontinentu. Predpokladám, že cestovanie a písanie/rozprávanie o ňom majú ako full-time job, ale nie som si tým celkom istá. Každopádne sú na cestách takmer stále, pričom sa ale vo všeobecnosti nikam neponáhľajú a nenaháňajú, skôr sa zameriavajú na pohodovosť a pokojné pozorovanie okolia.

Čo sa mi na nich páči: vedia dokonale popísať atmosféru miest, ktoré navštevujú a tým ju preniesť na nás čitateľov. Čo sa mi nepáči: nad fotkami a popismi jedál slintám :)

Ukážka jedného z najnovších príspevkov:

Nabudúce pokračujeme kúskom o Dolomitoch :)