Teda v skutočnosti sa to volá „Pod kupolou", ale keď som to dočítal, taký istý som si nebol. Veď čítajte, že prečo...
Najprv si dovolím malú odbočku. Na radosť všetkých čechoslovakistov musím potvrdiť, že existencia spoločného česko-slovenského štátu mala svoje pozitíva. Jedným z nich bolo to, že Slováci rozumejú po česky. Či to funguje aj naopak, neviem, no väčšinou keď sa stretnem s Čechom, snaží sa prepnúť do slovenčiny, asi si myslí, že to Slovákom lichotí (nelichotí), alebo že to je vtipné (nie je, takisto nie je vtipné, keď namiesto pozdravu Čech zakričí „brááátiiijáááá"), ale nie to som chcel. Podstatné je to, že kebyže nerozumiem po česky, tak 90% z toho, čo som prečítal, by som neprečítal - jednak preto, že by som sa nedostal k českej hochlitetúre, akou je Kulhánek, Žamboch a Moudrý a takisto k svetovej hochliteratúre, ktorá sa do slovenčiny neprekladá, resp. prekladá s oneskorením 1 - 800 mesiacov. Chvalabohu sa to už zlepšuje, no ako hovorí náš prezident, niekedy žiaľbohu, že chvalabohu, a v tomto prípade teda žiaľbohu. Koniec odbočky.
Už som si zvykol, že zahraničné filmy sú pre čarokrásny dabing nepozerateľné, keďže v nich dvojmetrový 150-kilový černoch, ktorý sa práve vydriapal z vraku vybuchnutej cisterny súka hlasom herca Slovenského národného divadla vety ako „Navaľ tú pištoľ, ty darebák, inak ťa rozstrieľam ako rešeto", a preto filmy v telke už nepozerám. Že sa ale podivná dabingová slovenčina Svätopluka Šablatúru a Etely Balgovej-Harantovej dostane aj do modernej pop-literatúry, to ma teda prekvapilo.
To si tak človek číta nový 900-stranový epos o meste, ktoré niekto zakryl neviditeľným poklopom (kto videl celovečerák Simpsonovcov, tak áno, zhruba takým) a myslí si, že „čo by sa mi mohlo stať takto rozvalenému na gauči čítajúc si Kinga", keď tu zrazu drb! - „po ceste sa drgáľali autá..." Na tej vete mi niečo nesedí, ale čo? Autá? Cesta? Po? Ale žeby drgáľali? Keby som bol agresívny sociopatický cholerik so sklonmi k vulgarizmom, tak by som si bol povedal, že „Čo je kurva drgáľali?". Ale to našťastie nie som, takže som si povedal „Čo je, kurva, drgáľali?". S interpunkciou, chápete. „Ale tak, čo už", povedal som si, „v USA sa teraz autá asi drgáľajú" a čítal som ďalej.
Že niečo asi nie je v poriadku som zistil už čoskoro, t.j. asi o tri strany ďalej. Zubále. Nejaká žena tam mala veľké zubále. Také veľké zubále si viem predstaviť - napríklad v inscenácii z roku 1975, kde Labuda hrá novozvoleného starostu rázovitej slovenskej metropole Ťuťotín a Krížiková jeho všetečnú manželku. V scéne, kde sa opisuje brutálny akt domáceho násilia končiaci vraždou spočívajúci v tom, že jedna postava sa snaží druhej tie zubále vyraziť (asi z papule) si to predstaviť neviem.
A tak nejako to pokračuje ďalej. Pár stránok nič a potom slovo ako z veľkého slovníka archaizmov. Okrem hore uvedených stoja určite za pozornosť ešte: darebač, kraťúch alebo nedbaj (pozor, to je podstatné meno - akože tí nedbaji). Samozrejme k tomu nejaké tie gramatické (ako „napadlo ju" alebo „zo zemou") alebo faktografické (cruise missile sa do slovenčiny prekladá nie ako navádzaná strela, ale ako raketa cruise, zrejme podľa Toma Cruisa) chyby. Ďakovné listy treba posielať do vydavateľstva Ikar. Na druhej strane treba povedať, že kniha má dosť kvalitnú väzbu a ani hod o stenu jej vážnejšie neublíži.
A čo som tým chcel povedať? Také tie klasické kecy o tom, že prekladať 900-stranové hocičo asi nie je sranda, no korektúry by sa mali možno zveriť niekomu, kto má aký-taký cit pre detail, lebo aj veľké veci sa skladajú detailov. Ale ja som len bežný čitateľ, čo ja už môžem vedieť, takže v rámci dosiahnutia aspoň minimálnej informačnej hodnoty prikladám stručnú recenziu nového Kinga.
Stephen King: Pod kupolou - recenzia
Dej knihy sa odohráva v súčasnosti, ako väčšina Kingových kníh, na americkom severovýchode, v štáte Maine. Jedného dňa malé mesto Chester's Mill hermeticky uzavrie akési neviditeľné silové pole, ktoré okrem trochu vzduchu neprepustí nič, dokonca ani raketu Toma Cruisa nie. Už to je veľký prúser, navyše mesto ovláda skorumpovaný psychopatický veľkopodnikateľ s metamfetamínom, ktorý veľmi rýchlo zistí, že keď sa časť sveta izoluje, pravidlá toho vonkajšieho tu už neplatia. A tam, kde neplatia pravidlá ostatných, treba si vytvoriť svoje vlastné.
Toľko asi k deju. V prvom rade treba spomenúť, že toto nie je klasická Kingovina. Žánrovo najbližšie to má asi k politickému thrilleru a v tomto smere to nie je úplne zlé, keďže King je dobrý rozprávač, takže aj keď sa práve nevybíjajú zubále, čitateľ sa nenudí. Horšie sú na tom postavy. Okrem toho, že ich je v knihe strašne veľa, takže som často strácal prehľad (prehľad obyvateľov mesta v úvode knihy tam asi nebol pre srandu), okrem hlavného záporáka, sú pomerne nevýrazné a najmä hlavný kladný hrdina je nudný trpák, ktorý keby tam ani nebol, veci by sa diali úplne rovnako aj bez neho.
Ďalej celý koncept kupoly je nedotiahnutý a kupola tam funguje len ako kulisa toho, čo sa deje pod ňou. Ako barlička pre dej to je ok, no pocit tajomna, že čo to vlastne tá kupola je a prečo tam je sa postupne stráca a celé to zráža nevýrazný koniec, kedy sa zistí, že na odstránenie kupoly stačí vlastne iba ... no, neprezradím. Mám taký pocit, akoby sa King asi v strede knihy do deja zamotal tak, že až ku koncu si spomenul, že sa to volá Pod kupolou a rýchlo zbúchal koniec, ktorý síce dáva zmysel, no že by ma nejako čitateľsky uspokojil, tak to asi nie. Samozrejme to má celé aj morálne posolstvo, a to že ľudia sú vlastne zvery (a darebač) a keby nebolo pravidiel, robili by si, čo chceli, ale to som ja už dávno vedel, takže ma to tiež nešokovalo. Ale to je jedno, číta sa to celkom dobre a ako skracovač dlhých zimných večerov to môžem odporúčať. Šesť prepotených pyžám z desiatich.
