Sedíme s bratom ráno vo vlaku, pijeme repák a zajedáme ho buržoáznymi olivami a syrom. Cesta do práce príjemne ubieha, problémy sa strácajú v milosrdnej hmle jemného alkoholového omámenia, ktoré, ako sa nám zdá, vyvoláva dobrú náladu aj v sprievodcovi. Ostatní cestujúci nás ignorujú, prípadne predstierajú, že sú triezvi, alebo sú možno naozaj triezvi. Ako obvykle sa snažím spochybniť možnosti uplatnenia Heideggerovej fenomenologickej metódy v oblasti vykorisťovania zamestnávateľov zamestnancami prostredníctvom neprimeraných požiadaviek na kvalitu kávy v priestoroch firemnej kuchynky, na čo brat kontruje tvrdením, že som jebnutý kokot. Jeho argumentácia je bohužiaľ bezchybná a musím uznať, že má pravdu. V Šenkviciach nalieva posledný, podávajúc mi konzervu s rybovitým obsahom s tým, že u nich to už nikto nechce a mám to zjesť v robote. Konzerva vyvoláva všakovaké inšpiratívne nálady a dá sa o nej mnohé napísať, počujem brata hovoriť niečo v zmysle, že keby sa upravil Starec a more tak, aby starec nebojoval s veľrybou, ale s konzervou, bol by z toho pekný príbeh. Súhlasím, som rád, že sa s bratom na niečom zhodneme a začínam nad problematikou rozmýšľať.
Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu brázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny miernej kožnej rakoviny od slnečných lúčov, odrážajúcich sa od hladiny tropického mora.
A už je tu prvý problém, kde nájdem na Slovensku tropické more? Treba k tomu pristupovať inak. Systematicky.
- Kde je starec? Býva sám? V dome, paneláku, rúcajúcej sa novostavbe? Je v domove dôchodcov, či ako sa teraz volajú tie odkladištia pre ľudí včerajška?
- Ako sa dostal ku konzerve? Kúpil si ju? Našiel ju? Je to vôbec konzerva? Prečo ju chce otvoriť? Prečo sa nedá otvoriť?
- V akom je duševnom stave? Starec, či konzerva? Má konzerva dušu? Má ryba dušu? Má mŕtva ryba dušu? (Zakomponovať do textu silene vtipnú poznamku o duši na bicykli.) Môže neutíchajúci plameň Kristovej všeobjímajúcej lásky spáliť nehodnú rybiu dušu na prach?
- Je otvorenie konzervy prejavom existenciálnej krízy a zároveň symbolom nastávajúcej smrti?
Šero. Ticho. Starý muž sedí na posteli a sklamane si uvedomuje, že ani dnešné ráno ho nevyslobodí z utrpenia bytia...
Boli to pamiatky po jeho žene. Kedysi na stene visela aj jej tónovaná fotografia, ale časom ju zvesil, pretože pri pohľade na ňu sa cítil príliš osamelý. Teraz ležala na poličke v kúte, pod jeho čistou košeľou.
„Čo máte pod zub?“ spýtal sa chlapec.
Výborne, už sa blížime k tej konzerve, teraz len dopísať tú časť medzi „...“ a „Boli to“ a hlavne prísť na to, čo tam robí ten chlapec, ako sa tam dostal a kam sa uberá.
-----
Postávame s bratom pred treťou ráno v Hlohovci na ulici, ktorá na google.com/maps nemá názov. Pijeme repák, pochvaľujeme si nápad ísť na kratšiu túru skoro ráno, aby sme sa vyhli obednému teplu. Červená nás vedie v ústrety brieždeniu, prechádzame lúkou, poľom, horami a dolinami, nebyť triezvy je omnoho krajšie v prírode. Brodíme sa cez Váh a zdá sa mi, že v matných obrazoch pochmúrnej hladiny som konečne prišiel na to, ako sa dostať zo slepej uličky starcových útrap pri otváraní konzervy.
Tvár mal starec veľmi starú a so zatvorenými očami bola ako bez života. Noviny mu ležali na kolenách a vo večernom vánku ich tam pridŕžali len jeho lakte. Nohy mal bosé. Keď sa opil, bol surový, nespratný a viedol oplzlé reči.
-----
Sedíme s bratom na dvore, popíjajúc repák šúpeme a umývame repu. Strúhame ju na tenké slíže, ktoré sa potom varia v kotli. Sladkastá vôňa budúceho kvasu napĺňa ovzdušie a dáva na známosť, že aj na rok bude čo popíjať. Slniečko svieti, Dead can dance vyhrávajú, človek sa cíti akýsi lepší, plný nádeje, pokoj sa rozlieva v duši a zdá sa, že svet je krásny až radostný.
„Môžem jebať celého starca aj s jeho konzervou“, nadhodím. „Veď som hneď hovoril, že je to pičovina“, pridáva sa brat. Som rád, keď sa s bratom na niečom zhodneme.
